Letné dumanie 6

By Syki.

Mluva jako šmirgl papír

(Neviem vymyslieť vhodný preklad :D)

Knihy v ktorých sú nadávky delím na dve kategórie - tam kde ma to neskutočne štve a knihy, kde mi to nevadí. A že aký je v tom rozdiel? Nemám problém s nadávkami, pokiaľ sú v knihe opodstatnené. Pokiaľ sa tam hodia, tak v pohode. Lenže pokiaľ ich tam niekto dá len preto, aby tam boli s tým, že vy máte potom pocit, že postava asi neovláda iné slová... no, tak to už je problém. Také postavy neznášam a knihu by som jej najradšej otrieskala o hlavu (ešte stále sa prejavujem ako osoba, ktorá by neublížila ani muche, však? *zhrozene a dúfajúco* :D)
Dobre, nikto nie sme dokonalí, každí občas zanadávame, ale odtiaľ-potiaľ. Proste treba vedieť kedy a koľko. Keď to neodhadnú postavy spisovatelia, tak vznikne dosť veľký prúser a hoci by aj kniha mohla byť fajn, tak to rýchlo pokazí práve tá postava.
Tak napríklad Axolotl Roadkill ak vám to niečo hovorí. Anotácia znela fajn, tak som celá nadšená sa pustila do knihy... Moje nadšenie netrvalo dlho. Nielenže to nemalo hlavu ani pätu, ešte aj každé druhé slovo bola nadávka... Po prvej kapitole som mala chuť ju niekam vyhodiť, tak som ju aspoň vrátila do knižnice.  
Na druhej strane napríklad v Storočnom starčekovi alebo Prázdnom mieste sa sem-tam nejaká tá nadávka objavila, ale nemala som s tým najmenší problém, lebo sa to tam hodilo :D