Originálny názov – Third girl
Vydavateľstvo – Slovenský spisovateľ
Rok vydania – 2019
Počet strán - 216
Hodnotenie na Goodreads – 3,66/ 20 922
Anotácia
Kráľovná anglickej detektívky nás v tomto románe z poslednej dekády svojej tvorby zavedie do Londýna v polovici 60. rokov minulého storočia, kde už nič nie je také ako v starom dobrom Anglicku...
Tri mladé ženy si spoločne prenajímajú londýnsky byt. Jedna z nich je ambiciózna sekretárka, druhá umelkyňa - a tá tretia vyhľadá Hercula Poirota a zdôverí sa mu, že asi spáchala vraždu. Po tomto šokujúcom priznaní však vystrašená dievčina bez ďalších slov odchádza.
Za výdatnej pomoci dávnej priateľky, známej autorky detektívok Ariadne Oliverovej, sa Poirot dozvedá viac o tomto záhadnom treťom dievčati, o jeho rodine a zmiznutí. Je Norma Restaricková naozaj nebezpečná vrahyňa alebo len pomätená mladá žena? Pátranie po vražde, vrahovi i samotnej obeti dá slávnemu detektívovi poriadne zabrať, no jeho malé sivé bunky ho ani tentoraz nesklamú...
V súčasnosti mám za sebou približne dvadsať kníh od Agathy Christie a považujem ju za svoju najobľúbenejšiu autorku (momentálne). A tak nemôžem uveriť tomu, čo práve poviem, ale toto je prvá kniha od nej, ktorú som vyslovene neznášala. (Predtým boli asi dve, ktoré ma nudili, ale to bolo celé.)
Nebyť toho, že som sa rozhodla prečítať si všetky jej knihy s Poirotom a Marplovou, zatvorila by som to už na začiatku.
Na knihách Agathy Christie milujem veľa vecí, ale jednou z tých hlavných je práve atmosféra. Vždy ma jej knihy vtiahnu akoby do iného sveta - do staršej doby, ideálne na anglický vidiek, kde majú ľudia sluhov, každý každého pozná, veľa sa klebetí, klame, ale má to svoje veľké čaro.
Ja viem, že ona umrela v roku 1976 a písala takmer do konca života. A že autor sa často zvykne adaptovať so svojimi dielami podľa súčasnej situácie a ona písala po dobu vyše päťdesiatich rokov.
Ale toto bolo nechutne moderné. Odohrávalo sa to v polke 60. rokov, spomínajú sa the Beatles, sex (asi 3-4x, čo mi v jej knihe vyznelo maximálne nepatrične), veľa drog a celkovo... Pripomínalo mi to moderné romány. Čo asi môže byť čiastočne pocta pre autorku - dielo je v podstate nadčasové - ale mimo Poirota nemalo v sebe absolútne nič z toho, čo ja na jej knihách milujem. Viac než detektívku mi to pripomínalo obyčajný thriller - ale žiaľ aj vrámci tohoto žánru bol celkom podpriemerný.
To, čo sa snažím povedať je, že mám ťažkosti veriť tomu, že je autorkou knihy naozaj Agatha Christie. Po celú dobu som mala dojem, akoby som čítala dielo súčasného priemerného autora, ktoré vzniklo ako fanfiction práve na jej knihy. Snažil sa o určitú podobnosť, použil jej najznámejšiu postavu - ale vo výsledku mu to vôbec nevyšlo.
Poirot nebol tak celkom Poirotom, ktorého poznám a milujem, dokonca tu máme aj ďalšiu hlavnú postavu - autorku detektívnych románov, ktorá mu pomáha s riešením prípadu. Ani tá však knihe nič nepriniesla - postava mi prišla nesympatická a vôbec ma neteší, že sa vyskytne ešte v nejakých ďalších piatich knihách.
Samotný dej a prípad knihe k dobru tiež nepridal. Koncept bol zaujímavý, keby mi niekto prerozpráva fakty z prípadu, tak si poviem, že to znie dobre. Kameňom úrazu teda bolo spracovanie a chýbajúca atmosféra.
Podobnosť s klasickou Agathinou detektívkou bola len na konci - rozuzlenie bolo vydarené, konečne tam bolo niečo, čo vo mne vzbudilo dojem, že naozaj ide o jej dielo, ale nanešťastie to môj celkový dojem z knihy to zlepšilo len naozaj minimálne (konkrétne o pol hviezdičky).
Nebola som súčasťou príbehu nijakým spôsobom, kniha vo mne nevyvolávala nijaký záujem - vlastne som knihu dočítala doslova len z povinnosti vďaka svojmu záväzku.
Pevne verím, že toto bol ojedinelý prípad, kedy na mňa nejaká kniha Agathy Christie pôsobí takto vyslovene negatívne - stále je to totiž moja najobľúbenejšia autorka.
Ale toto nie.
Prosím.
Niečo podobné už nezvládnem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem vám za každý komentár :)
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.