Čriepky (Táňa Keleová-Vasilková)

Vydavateľstvo - IKAR
Rok vydania - 2001
Väzba - pevná
Počet strán - 303

Anotácia

Hlavná hrdinka Ivana je celkom iná ako hrdinky autorkiných predchádzajúcich románov Túžby a Mama pre Veroniku. Je šťastná a spokojná. Miluje svojho manžela, dvoch dospievajúcich synov a prácu prekladateľky historických románov. Je obklopená dobrými priateľkami a dostatkom lásky a nehy. Na svojom živote by nechcela nič meniť. Lenže v živote to vždy dopadne inak, ako by si človek želal... a platí to aj pre Ivanu.

Obálka

Páči sa vám obálka? Nepáči? Lebo ak nepáči, tak vám môžem povedať, že je to najlepšia časť celej knihy. Je to zúfalé, čo?

Postavy

Chcete hlavnú postavu, čo vás bude neznesiteľne rozčuľovať a najradšej by ste po nej niečo hodili? Ivana je na to ako stvorená! Ako kopu takýchto postáv bola až prehnane slušná, čo bolo až neprirodzené. Každopádne, rozčuľovala ma už od začiatku, čo je celkom úspech. Vkuse bola nervózna, fajčila, nejedla poriadne, lebo si strážila líniu bla, bla... No, ten "idilický život" som tu akosi nenašla. Okrem toho mi vadila tým, ako nemala čo robiť. Mala povedzme, týždeň voľno a už nevie čo robiť. Len sa nudí, behá po byte, hľadá, čo by ešte upratala... to si nevie nájsť nejaký koníček? -_-Pri iných knihách som vždy v teame žien, lebo nemám rada, keď im chlapi ubližujú. V tomto prípade mi Ivany nebolo ľúto ani v najmenšom. Proste som si oveľa viac obľúbila Braňa. Ani ma neprekvapuje, že ju podvádzal... Tiež by som to na jeho mieste robila.

Ale ich deti Adam a Daniel boli fajn. Adam bol mladší a fakt zlatý a Daniel... ten mi pripomínal môjho brata. Na môj vkus až príliš emotívny. Ufňukaný. Ale inak fajn (to už sa na toho môjho brata nevzťahuje :D)

Môj názor

Napriek tomu, že ste ma viaceré varovali, ja som sa rozhodla dať tejto obľúbenej autorke šancu. A veľmi rýchlo som to oľutovala... Tak najprv - ja fakt neznášam tie dlhokánske opisy hneď na začiatku, kde sa vždy podozvedávame celé životopisy postáv. Dopodrobna vieme, čo majú radi, čo nemajú radi a pomaly aj to, kedy začali chodiť na nočník. Neviem, ja mám proste stále pocit, že viacero slovenských autoriek stále rieši a opisuje to nepodstatné. To, čo vlastne ani nie je podstatné pre príbeh, ale s obľubou to tam pchajú jedna radosť. Asi aby kniha nebola o polovicu tenšia.

Druhá vec, ktorá mi fakt vadila, že sa tam nič nedialo. Pri prvej kapitole som zaspávala (a to bola tak štvrtina knižky). Stále som dúfala, že sa tam niečo stane. Toto som napísala na Goodreads - Ak sa tam niečo rýchlo nestane, tak ja tú knihu asi niekomu otrieskam o hlavu, nech mám aspoň nejaké vzrúšo. Viete si predstaviť, aká zúfala som pri tom bola? Dobre, nie je to nijaké fantasy, je to príbeh zo života, ale predsa len aj tam sa musí niečo diať... a nie len posledné strany. Keby som chcela čítať rutinu, tak napíšem príbeh o sebe a svojej rodine. To by všetci zaspávali hneď... ako ja tu.

Proste, keď mala Ivana tú autonehodu, tak som dúfala, že na tom bude čo najhoršie, nech je to aspoň zaujímavé... Gŕŕŕ!

Každopádne, nepredpokladám, že by som od tejto autorky chcela čítať ešte niečo. Možno raz, keď bude zo mňa rozvedená matka bez chlapa zúfalá zo svojho života... Potom tú zúfalosť budem môcť presunúť aspoň na niečo iné... Ale celkom chápem, ako sa to môže takým ženám páčiť... Len nechápem, prečo mi autorku odporúčala jedna kamarátka...

Za knihu ďakujem kníhkupectvu Antiquariat.sk.