Je to inak, mami... (Tamara Tainová)

Séria - Je to inak, mami...
Diel - 1/3
Vydavateľstvo - Evitapress
Rok vydania - 2010
Väzba - viazaná
Počet strán - 256

Anotácia

Koniec mýtov o živote, vzťahoch a citoch homosexuálov! Drsný a trpký, no aj kruto úprimný príbeh mladého muža, ktorý sa rozhodol priznať, že je gay. Ale čo tí ostatní v jeho okolí s podobným "tajomstvom"?

Prvý slovenský román otvorene hovoriaci o sexuálnej menšine, ktorú stále nezmyselne odmietajú, odsudzujú a démonizujú.

Boris je obyčajný mladý muž pracujúci v obyčajnej redakcii kdesi v hlavnom meste. Je gay, čo však o ňom jeho kolegovia netušia. Vie to len jeho priateľ Marko a osadenstvo homosexuálneho klubu, do ktorého sporadicky chodieva. Marko však Borisovi nečakane oznámi, že sa budú musieť prestať stýkať, pretože sa ide ženiť. Rozchod, navyše za takýchto nepochopiteľných pohnútok, Borisa bolestivo zasiahne. Nielenže Marko svoju homosexualitu tajil aj pred najbližšou rodinou, ešte sa aj rozhodol rešpektovať „klasický“ spôsob života, aby svoju orientáciu pred všetkými dokonale zakamufloval a vyhovel svojej rodine.

Boris citlivo vníma, ako sa mnohým jeho homosexuálnym kamarátom či kamarátkam rúcajú vzťahy a drasticky menia životy práve pod tlakom heterosexuálneho okolia. Keď do Borisovho života nečakane vstúpi mladý lekár Michal, príťažlivý, vnímavý, citlivý a empatický muž, Boris odmieta pokračovať v klamstve a rozhodne sa priznať so svojou homosexualitou najbližšiemu a najmilovanejšiemu človeku - svojej mame. Nástojí, aby Michal urobil to isté, no ten má s priznaním oveľa väčšie problémy. Jeho rodina žije v malom meste, on sám má veľmi dobré postavenie v nemocnici, a tak sa obáva, že priznanie k homosexualite by mu zničilo nielen rodinné vzťahy, ale aj pracovnú kariéru.

Na pohľad idylický vzťah Borisa a Michala sa skomplikuje, keď sa do hry nečakane vracia prvá Borisova láska - Marko.

Marko uväznený v nevyhovujúcom vzťahu začína chápať, akého omylu sa dopustil, a snaží sa svoj život ešte raz definitívne zmeniť...

(Veď v tej anotácii je zhrnutá väčšina knihy... -_-)

Obálka

Vypadá celkom pekne, ale neviem, či by si na základe nej niekto knihu kúpil. Ak teda nerátame tie nápisy, ktoré môžu zaujať, samotná obálka už menej.

***

Určite ste si už stihli všimnúť, že takúto tému mám moc rada. Konkrétne túto knižku som už čítala pred takými dvoma rokmi a bola som z nej nadšená. Keď si ju včera spolužiačka doniesla do školy, tak som si povedala, že by som si ju mala prečítať znova. A hoci som už teraz bola nadšená málinko menej, tak kniha bola vážne skvelá.

,,Vôbec nejde o menšinu a o väčšinu, ide o moc. Niekto určí, čo je správne, a ľudia si to osvoja bez toho, aby sa nad tým zamysleli. Voľakedy dávno ľudia s červenými vlasmi končili na hranici, pretože podľa niekoho nosili diabolské znamenie. Dodnes niektoré krajiny nazývame barbarskými, pretože ich tak ktosi pomenoval. Dovolíme, aby našu mienku ovplyvňovali jednotlivci a ani sa nezamyslíme, či majú pravdu. A ja teraz nehovorím len o homosexualite, hovorím o všetkom." 

Boris bol veľmi sympatický, takisto aj Michal, ale najkrajšie bolo, keď boli spolu. Ako inak, že. Ale najlepšia postava bola pre mňa aj tak Borisova najlepšia kamarátka Sofi, ktorá bola vážne úžasná a inteligentná. Oboje hlášky čo som sem dala povedala ona. 

Veľmi milé boli aj Borisova mama a babka. A veľmi sa mi páčilo, aký vzťah s nimi mal. 

Na Slovensku (aj v Čechách) je stále plno predsudkov čo sa týka homosexuálov (a kopu iného, že). Je to poriadne hlúpe a zbytočné. Je predsa úplne jedno, či sa niekomu páčia chlapi, ženy alebo oboje. Proste to nechápem a homofóbov fakt nemám rada. 

,,Ja fakt nerozumiem, prečo si nemôžete adoptovať deti. Stále si myslím, že dvaja homosexuáli by dokázali zahrnúť dieťa možno aj oveľa väčšou láskou ako normálny hetero pár, ktorý si dieťa vôbec neželal. Hetero páry nikto nekontroluje ani nekádruje, v hetero rodinách sa môže diať hocičo a nikoho to nezaujíma..."

Koniec som si pamätala a moc sa naň netešila, lebo je fakt smutný a mne je to ľúto. 

Táto knižka vám nezaberie veľa času, maximálne deň. Je milá, pekná, vtipná a čítala sa vážne skvelo. Je to síce písané takým tým slovenským štýlom, čo niekomu môže prekážať, ale tu nie. Čítanie som si proste užila aj druhýkrát. Jednoducho potrebujem dvojku! :) Rozhodne knižku odporúčam každému. A myslím, že by sa malo písať oveľa viac podobných kníh. Pretože ono to vážne stojí za to. 

Kam ďalej? 

• To prejde - Milujem, koho chcem