Séria - Koniky železného druida
Diel - druhý
Vydavateľstvo - Laser books
Rok vydania - 2012
Väzba - brožovaná
Počet strán - 288
Anotácia
Attiku O'Sullivanovi, poslednímu druidovi, jsou čarodějnice celkem ukradené. Přesto se chce k místnímu konventu zachovat hezky a podepsat vzájemně výhodnou dohodu o neútočení, ale v tom se počet čarodějnic v arizonském Tempe přes noc zčtyřnásobí. A nové přírůstky nejsou jen špatné, jsou to pořádné mrchy s temnou nacistickou minulostí.
Na místních středoškolácích si pochutnává padlý anděl, z Vegas táhne tlupa Bakchantek se zvláštním druhem smrtící dekadence a o Attikovu pozornost se pokouší rajcovní keltská bohyně ohně, takže na lovení čarodějnic si hledá čas jen horko těžko. I tak ale hodlá s pomocí upířího právníka, kouzelného meče a sousedova ručního protitankového granátometu vyčistit celé město a dát ježibabám jasně najevo, že s tímhle druidem se do křížku pouštět neměly.
Obálka
Táto obálka je z troch dielov, ktoré zatiaľ vyšli v Čechách jednoznačne najkrajšia. Úžasné farby, nádherne pasujúce k sebe, skvelé tetovanie, sympatický chlap na obálke...
Postavy
Attikus mal teda poriadne akčný život, to vám poviem. Človek by si myslel, že po tých (minimálne) dvoch tísickách rokoch bude z neho nejaký zatrpknutý, nudný chlapík v dôchodcovskom režime... Ja by som bola (ale to som bola aj teraz cez prázdniny, len mne za to nikto neplatil). Ale Attikus je jeden z najúžasnejších hrdinov, o akých som kedy čítala.
V priebehu týchto dvoch dielov sa ale toľko stretával (i keď nie moc dobrovoľne) s kopou policajtov. Ak to tak bude ďalej, môže sa rovno presťahovať na policajnú stanicu... Že ho to ešte baví!
Oberon je absolútne úžasný. Asi najvtipnejšia postava, proste som z neho úplne paf. Skvelý pes.
Hal je super. Keby som raz potrebovala právnika, tak jeho by som kľudne brala.
Granuaile som moc nemusela. Možno teda bola pekná a múdra, ale bolo mi na nej niečo veľmi nesympatické.
Rabína Jozefa som neznášala a odzačiatku mu nedôverovala. Bol to totálny magor a úplne zaslepený cirkvou a takými vecami ako tí náboženskí maniaci. Totálne pomýlený v tom, čo je dobré a čo zlé.
Čarodejnice z konventu Sestier Auror sa síce tvárili milo a priateľsky, ale tiež som ich veľmi neobľubovala. Predsa len, tu nie sú čarodejnice ako milované šteniatka...
Mórrígan |
Môj názor
V tejto knihe je rovnako ako v jednotke plno akcie, humoru a napätia. Ale... Niečo mi tu chýbalo. Kniha bola skvelá, ale bavila ma menej, než jednotka. Možnože ten príbeh... V jednotke bojoval proti mocnému bohovi, tu proti mocným čarodejniciam, ale hentam to bolo veľkolepejšie. Proste to bolo slabšie. A objavilo sa tu menej bohov. Len Kojot, Mórrígan a Brighid. Ostatní boli možno tak spomenutí...
Autor však skvelo preplietol minulosť a súčastnosť, mytológiu s našim svetom tak, ako Attikus preplietal svoje väzby.
V jednej vete sa spomínal Loki, z nej som bola úplne nadšená... No čo, nikdy som netvrdila, že som normálna. Ale mnohokrát spomínali aj Asgard a Thora, takže ja som spokojná.
A tiež tu bolo kopu svelých vtipných hlášok, ja obzvlášť zbožňujem rozhovory Oberona a Attikusa, tie proste vždy stoja za to.
Ale toto bola najlepšia hláška:
,,Zaujímavé. Vidím, že máte obe uši," poznamenal Geffert (policajt). Nechápavě jsem zakmital očima mezi ním a Halem. ,,Ehm, díki? A... vy taky?" Na tomto tu som sa smiala vkuse asi desať minút a ešte aj na druhý deň, keď som si na to spomenula. Vám to asi nepríde také vtipné, ak ste nečítali tieto knihy, ale bolo to proste úžasné :D
Kam ďalej?