Knihy zo Stračieho hniezda: Cinder (Marrisa Meyerová)

Originálny názov - Cinder
Séria - Měsiční kroniky
Diel - prvý
Vydavateľstvo - Egmont
Rok vydania - 2012
Väzba - brožovaná
Počet strán - 400

Anotácia

Šestnáctiletou Cinder považuje většina lidské společnosti za nepovedenou hříčku techniky a její macecha za neúnosné břemeno. Být kyborg ale má i své výhody – mozkové rozhraní poskytuje Cinder nevšední schopnost opravovat věci, díky čemuž se stane nejvyhlášenější mechaničkou ve městě. Právě tato pověst přivede k jejímu stánku prince Kaie, který potřebuje před výročním bálem opravit porouchaného androida. Princ opravu v legraci nazve otázkou národní bezpečnosti, ale Cinder má podezření, že věc je mnohem vážnější, než jí je princ ochoten prozradit.

Cinder touží udělat na prince co nejlepší dojem, ale se všemi plány je konec, když se její mladší nevlastní sestra a jediná lidská přítelkyně nakazí smrtelným morem, který sužuje Zemi už celé desetiletí. Macecha obviní z dceřiny nemoci Cinder a nabídne její tělo pro výzkum moru, což je „pocta“, kterou dosud nikdo nepřežil. Ale netrvá dlouho a lékaři zjistí, že jejich nové pokusné morče je zvláštní. Chirurgové, kteří proměnili Cinder v kyborga, něco skrývali. Něco cenného. Něco, kvůli čemu jsou někteří lidé ochotní zabíjet...

Obálka

Má svoje osobné kúzlo, ale nie som z nej veľmi paf. Originál obálka je omnoho lepšia. Ale páči sa mi font písma...

Postavy

Cinder som si obľúbila. Páčila sa mi jej osobnosť a to, ako išla sama proti všetkým aby získala to, čo chce. Ako bojovala za svoju záchranu.
Nebola by to Popoluška bez macochy a nevlastných sestier. Macocha Adri a jej dcéra Perla boli asi rovnaké zlatíčka. Čiže nič moc. Na druhej strane Pivoňka, ďalšia nevlastná sestra s menom, ktoré sa v žiadnom prípade prekladať nemalo, bola milá baba, čo ma prekvapilo.
Princ Kai sa mi páčil. Len bol trochu naivný, čo nieje najlepšia vlastnosť pre budúceho vládcu Spoločenstva.
Zato Kráľovnú Levanu, vládkyňu Mesíčňanov som fakt neznášala. Úhlavná nepriateľka pozemšťanov so schopnosťami, ktorými si vedela ľudí prikloniť na svoju stranu vďaka akémusi tranzu...
Koho som si ešte obľúbila, bola Iko, Cinderina (vlastne Adrina, ale bola stále s Cinder) androidka. Bola to taký cvok.

Môj názor
Nie je to tak dávno, čo som túto knihu absolútne nemala v pláne čítať. Kyborgovia? Nie, ďakujem. Kniha však mala samé pozitívne ohlasy, každý to vychvaľoval až do nebies a tak som si skrátka povedala, že tomu dám šancu. Veď rozprávky a re-tellingy mám poväčšinou rada...
Nuž, chvalabohu za recenzie, pretože vyhnúť sa tejto knihe by bola kolosálna chyba. Nielenže Popoluška bola vždy moja asi najobľúbenejšia rozprávka (a bez toho filmu nemôžu byť žiadne Vianoce) a Kyborgovia nie sú po štyroch sériach Doctora Who niečo, čomu by som sa chcela vyhýbať, ale bolo to písané fantasticky, nedalo sa od toho odtrhnúť. A keď som už pri tom Doktorovi, tak sa akosi stalo, že v mojej hlave boli androidi podobný Kyberľuďom a droidi dálekom. Ehm...
Zo začiatku mi vadilo, že to bolo dosť technické a to ma veľmi nechytilo. Predsa len bola Cinder mechanička, takže jedna súčiastka sem, ďalšia tam, tam taký šrobovák, taký čip a tak... Netrvalo dlho a ja som dospela do štádia, kedy som to už veľmi nevnímala. Zrazu sa to rozbehlo a ja som ani nevedela, ako som sa dostala už za polovicu. Proste som si uvedomila, že čítanie knihy o ktorú som pred pár mesiacmi nemala najmenší záujem, si užívam.
Mám rada milé prekvapenia a táto kniha do tejto kategórie rozhodne patrí. Bola skvelá. Ale napriek tomu jej chýbalo čosi do absolútnej dokonalosti. Možno to spravil ten začiatok, alebo to, že som odzačiatku vedela, kto je Cinder... Tá to samozrejme zistila úplne na konci, kedy som už ja nadávala, akí sú tam všetci sprostí, keď na to ešte neprišli. Niežeby tam boli nejaké pádne dôkazy, mne stačila intuícia.
Každopádne odporúčam a budem tichúčko dúfať, že to niekto sfilmuje...