Pocta Davidovi Tennantovi ako tomu najlepšiemu Doktorovi :3

A mám tu ďalší neknižný článok (zrejme ste nepočítali s tým, že väčšina bude o Doktorovi, tak sa po tomto budem krotiť...)
Včera som pozerala Doctor Who - The End of Time, part II. To znamená časť, v ktorej sa najlepší a najúžasnejší z dlhého radu Doktorov regeneroval... Je úplne jedno, že som sa na to pripravovala tak dva mesiace, aj tak to bolo neskutočne smutné a preplakala som kvôli tomu tak štvrť hodinu... (prvý krát ma rozplakal nejaký seriál alebo film... a prvý krát som troška zaľutovala, že som to začala pozerať, ale to ma rýchlo prešlo)

Tie jeho grimasy a celková mimika tváre je tak perfektná, že mám Doktora spojeného proste s ním a už iného nechcem. V nedeľu som videla časť k 50. výročiu Doktora a bol to môj prvý diel s 11-tym Doktorom. Dovtedy som len proste strašne nechcela Matta, lebo mi bol hrozne nesympatický a keď som zistila, že asi nebude až taká katastrofa, lebo je to stále ten istý Doktor, len v inom tele a preniesla sa cez to, prišiel včerajšok a ja proste nechcem nikoho iného. David je pre mňa Doktor s veľkým D a určite s ním ho budem mať navždy spojeného <3 Napriek tomu, že tu už končí, navždy bude v mojom srdci ako ten najlepší Doktor... Aj keby ich malo byť ďalších 20 (čo nebude).

Takže dnešok je taký depresívny, smutný a nostalgický, pretože sa cítim, akoby zomrel kus mňa. Tak som si povedala, že David si svoj článok rozhodne zaslúži. Aj keď sa bude skladať v podstate len z úžasných gifov :3 Takže toto je taká moja rozlúčka s ním...
(A pre informáciu, nikdy som netvrdila, že som normálna!)

Mne to tak láme srdce...!

 

 Už by to aj stačilo, nie? 

Dala by som aj viac gifov, ale to by ste ma už asi udupali :D 
Áno, uznávam, očividne som masochistka... Scénu, kde regeneroval som pozerala niekoľko krát, hoci to strašne bolelo a lámalo mi to srdce... Hlavne kvôli tomu jeho pohľadu a jeho "Ale ja nechcem!"... 

 

No skúste neplakať! Ešte ten jeho výraz... Nemáte vreckovku?