Papierové mestá (John Green)

Originálny názov - Paper towns
Vydavateľstvo - Yoli
Rok vydania - 2014
Väzba - paperback
Počet strán - 296

Anotácia

Margo Rothová-Spiegelmanová. Jej bláznivé dobrodružstvá sa zakaždým prehnali školou ako letná búrka: na gitare ju naučil hrať nejaký starký v polorozpadnutom dome v mississippskom Hot Coffee. Tri dni kočovala s cirkusantmi, lebo ich presvedčila, že by z nej mohla byť artistka. Na koncert The Mallionaires v St. Louis sa dostala tak, že sa vydávala za basgitaristovu frajerku, a keď ten s ňou naozaj chcel chodiť, poslala ho kadeľahšie. Jej najneuveriteľnejšie príhody sa vždy ukázali ako skutočné!

Tak do tejto dobrodružnej duše sa beznádejne zamiloval Quentin-Kvéčko Jacobsen, trochu zakríknutý chlapec z dobrej rodiny. Keď mu pojašená maturantka jednej noci vlezie do izby prezlečená za nindžu a odhodlaná vykonať jedenásť bodov neľútostnej pomsty nevernému frajerovi a bývalým kamarátom, Kvéčko neodmietne. To, čo povystrájajú, Quentina rovnako nadchne ako vyľaká. Lenže na druhý deň je Margo preč a zanechá po sebe len indície určené práve jemu. Vydáva sa teda na cestu plnú odbočiek, a čím bližšie je k cieľu, tým lepšie spoznáva skutočnú tvár priateľky – a možno aj svoju vlastnú.

Obálka

Keď som zistila, že táto kniha vyjde, tak som dúfala, že bude táto obálka. Originál je totiž fakt krásny. Ale keď bola zverejnená slovenská verzia, tak som až taká nadšená nebola. Predsa len je rozdiel medzi našou a touto. Absolútne sa mi nepáči font písma, nehodí sa tam (iba preto, že je na paperbacku k Hviezdam, kde sa hodí ešte neznamená, že automaticky musel byť aj tu). Taktiež naživo špendlík nie je dostatočne ostrý (myslím fotku, vypadá trochu rozmazane.

Takže vlastne ani tá obálka sa mi nepáči naživo moc. Na obrázku je lepšia.

***

Toto bola prvá Greenova kniha, ktorej námet ma skutočne zaujal a ktorú som si chcela naozaj prečítať, Prednedávnom som však čítala Hviezdy, ktoré sa mi vôbec nepáčili, ale rozhodla som sa dať Greenovi ešte jednu šancu, čo obvykle nerobím. Kniha nemala u jeho fanúšikov (aspoň tých slovenských a českých) také skvelé hodnotenia, takže tu bola šanca, že mne sa to páčiť bude. Verila som, že toto bude omnoho, omnoho lepšie a že konečne pochopím, v čom sa skrýva čaro jeho písania.

Ehm... nepochopila som.

Po prvom prečítaní anotácie som si myslela, že sa mi Margo bude páčiť a spočiatku sa mi aj naozaj páčila. Keď na začiatku vykonávali "jedenásť bodov neľútostnej pomsty", tak sa mi páčila. Ako však dej pokračoval, tak som ju začala vážne neznášať. Zneužívala každého pre svoje ciele a ešte čakala, že sa jej za to poďakujú. Nevedela sa vpratať do kože, chcela na seba iba pútať pozornosť. Ja by som sa na Quentinovom mieste na jej hľadanie už dávno vykašlala. Ona nestála za to, aby ju hľadali. To už Hazel bola lepšia. A tá sa mi tiež vôbec nepáčila.

Chvalabohu, Quentin bol lepší než Gus a hoci mi tiež často liezol na nervy, tak vedel byť aj inteligentný a fajn a asi to bola najlepšia postava tam.

Najviac som však neznášala Bena, Quentinovho kamaráta, ktorý mal absolútne príšerný slovník a slová ako šťanda, či brate ma tak iritovali, že som mala nutkanie vraždiť. Jeho.

,,Mám starú teóriu, že je niekde v Orlande, chechce sa nám a dáva si záležať, aby ostala stredobodom vesmíru."

Človek by si myslel, že keď dievča ujde z domu a nechá kamarátovi indície, kde ju nájde, tak to bude zaujímavé. Malo to úžasný potenciál, mohlo to byť úplne geniálne a prešpekulované, To by sa toho ale nemohol ujať Green. Okrem začiatku a trochu konca, kde sa postavy trochu rozhýbali sa vôbec nič nedialo. Čakala som skutočne nejaké pátranie, nejaké detektívne prvky a nielen to nič, čo tam bolo. Až sa čudujem, že sa na nich usmialo šťastie.

Teda ako sa to vezme.

Začiatok knihy bol relatívne fajn. Vypadalo to naozaj sľubne a zdalo sa, že sa mi to bude páčiť. Sem-tam vtipné, trochu akčné. Potom to však bola len nuda. Človek by si myslel, že aspoň koniec bude veľkolepý, úžasný a padne z toho na zadok. Ale kdeže. Bola to rovnaká nuda ako väčšina knihy. Úplne o ničom proste. Dúfala som aspoň, že ju nájdu mŕtvu. Napriek tomu, že všetci vraveli, že táto kniha nie je srdcervúce citové vydieranie (ako Hviezdy), takže to nebolo moc pravdepodobné. Škoda.

Nehovorím, že na knihe nebolo absolútne nič pozitívne. Predsa len bola lepšia ako Hviezdy, i keď len o máličko. A sem-tam tam bolo pár vtipných hlášok. Nie veľa, ale hlavne v prvej polke boli. A celkovo sa to dalo čítať. Ale nie znova. Raz bohato stačilo. 

Pri autorových knihách nemáte šancu zabudnúť priezviská. Nielenže sa v Hviezdach neustále hlavné postavy oslovovali Hazel Grace a Augustus Waters (ako u debilov), ale autor od toho neupustil ani teraz. Vkuse tam bola Margo Rothová-Spiegelmanová. Ešte aj jej pes sa volal Myrna Mountweazelová.

Tiež musel vymyslieť ďalšiu postavu menom Gus. Niežeby tam bol často, ale predsa. Green zas nepoužíva príliš veľa postáv v jednej knihe, tak si nemôže vymyslieť iné mená??

Všetci ho ospevujú ako spisovateľského boha. Nechápem. Čo je na ňom také úžasné? Prečítala som dve knihy a ani jedna sa mi vôbec nepáčila. A jeho štýl písania mi vôbec nesedí. Poznám kopu omnoho, omnoho lepších autorov, ktorý by si skôr zaslúžili to ospevovanie.

Minule som v jednej recenzii narazila na vetu, ktorá ma naozaj pobavila. Vraj sa Greenove knihy ani nedajú hodnotiť negatívne. Verte mi, dajú. Ja som to už raz zvládla. A s čistým svedomím to urobím znovu. Od Hviezd som nič nečakala, ale tu áno. A bola som sklamaná.

Naposledy. Nikdy viac od neho nič nečítam.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Vy si ju môžete kúpiť TU (paperback) a TU (hardcover)

Kam ďalej? 

• Na vine sú hviezdy
• Will Grayson, will grayson
• Kam zmizla Aljaška 
• Nech sneží