Zasvätená (Cynthia Hand)

Originálny názov - Hallowed
Diel - druhý
Vydavateľstvo - CooBoo
Rok vydania - 2013
Väzba - pevná
Počet strán - 344

Anotácia

Clara sa vzoprela svojmu poslaniu a rozhodla sa z horiaceho lesa zachrániť Tuckera. Odhalí však Christianovo tajomstvo: je tiež anjelom. Spojenie medzi Clarou a Christianom sa prehlbuje, ako keby ich k sebe viazalo osudové puto. Clara ale ľúbi Tuckera a rozhodne sa s ním zostať. Situáciu zhoršuje nová vízia, v ktorej sa Clara so svojimi blížnymi ocitá na pohrebe – zúfalo sa snaží zistiť, koho stratí. Je možné zmeniť budúcnosť? Zachrániť toho, kto má zomrieť? Je možné beztrestne odmietnuť splnenie poslania? Dokáže Clara bojovať s Čiernym krídlom, ktorý ju sleduje a zahaľuje svojím nekonečným smútkom? Bude konečne Clara zasvätená do tajomstiev vlastného osudu, dozvie sa od svojej mamy všetko, čo jej zatiaľ bolo zatajované? Clara musí byť statočná – temné sily sú stále nablízku...

Postavy

Po prvom diely som si nebola istá, čo som team Tucker alebo Christian. Anjel a človek boli proste vyrovnaní.

Tucker je strašne zlatý. Ja mám rada prevažne bad boyov, ale Tuck je taká moja výnimka. Žial, Christian mi to nijako nezjednodušuje, pretože je taktiež úžasný. Ani po prečítaní dvojky, napriek mojej istote, že sa už rozhodnem, som sa nerozhodla, či som team Tuck alebo Christian. A viete čo? Som proste v oboch teamoch. Nezávidím Clare, že by si mala vybrať, ja by som si nedokázala. Pretože raz prevládal Christian a raz Tucker. Raz Tucker a raz Christian.

Moje názory na postavy sa nijako výrazne nezmenili, recenzia na Nadpozemskú tu.

Ale predsa len tu mám ešte dakoho. Billy a Michael boli milý... Vlastne Michael bol super. Aj ja chcem takého... áá, nebudem vám spojlerovať, knihu si prečítajte.

Môj názor

Viem, že nie je najlepší nápad čítať prvý diel v češtine a druhý v slovenčine, avšak nejaké výraznejšie zmeny som tam nevidela. Až na jednu, ktorá mi brutálne vadila. Mrkva. V češtine ju Tuck volal proste karotka a ja vtedy nemám hneď pred očami mrkvu. Jasné, je to jedno a to isté, ale tu ide moje pocity a preto prevláda karotka.

Odkedy som zistila, že v knihe má umrieť niekto blízky Clare, môj výber sa zúžil na dvoch. Vzhľadom k tomu, že jedného mám fakt že rada, takže som tipovala (a dúfala) toho druhého, tak mi to vyšlo. Som na seba hrdá, aká som šikovná. J Ale napriek tomu to bolo veľmi smutné.

Tiež ma najprv napadlo, či náhodou Samjeeza nie je Clarin otec. Celkom by to sedelo – vysvetľovalo by to, prečo po nej sále ide, ale to že jej mama jej stále čosi tají. A nie je tajomstvom, že bol do Meg zamilovaný. Ale aj ja sa môžem mýliť a v tomto prípade som veľmi rada, že som sa mýlila.

Vidíte a práve preto mi vadilo kopu tých Meginycch tajomstiev, čo pred Clarou mala, hoci uznávam, že sa postupne odkrývali. Ale musí byť veľmi ťažké, že niečo, čo ste si po celý svoj život mysleli, je vlastne celkom inak. Ani sa nedivím Jeffreymu, že to znášal tak ťažko. Ja by som bola na tom tak isto. A možno aj horšie. Zato Claru obdivujem, ako sa s tým dokázala tak úžasne vyrovnať.

Teraz sa trošičku odkloním, pretože vám idem ospevovať... cintorín. Ten vážne musel byť nádherný! Neviem prečo také nemôžeme mať aj na Slovensku. Všetko si uchmatne tá Amerika. A ja predsa viním Slovensko J. Tie naše hnusné... preboha! Hoci asi keď máte niekto niekoho niekde pochovaného, tak sa vám nezdá žiadny cintorín pekný.

Konečne kniha, ktorá bola rovnako skvelá ako jednotka a neviem sa dočkať tej poslednej, hoci som počula, že tam sa veľa Tucka nedočkám. Čo je fakt škoda. Každopádne, koniec to trochu pokazil, a tak som knihe chcela dať hodnotenie 4,5/5. Potom mi však došlo, že kniha je dobrá vtedy, keď vyvoláva emócie. A táto ich vyvolala. Preto dostáva zaslúžených.

Kam ďalej?

• Nadpozemská - Nespútaná
• Príď sa so mnou rozlúčiť 
• Má lady Jane