Čierny sneh (Lotte Kinskofer)

Originálny názov - Schwarzer schnee
Edícia - Zločin
Vydavateľstvo - Fragment
Rok vydania - 2012
Väzba - viazaná
Počet strán - 188

Anotácia

Kto je v skutočnosti páchateľ a kto obeť? Nikdy nedaj na prvý dojem, zdanie často klame...

Larin brat Simon zmizol bez stopy. Nikto netuší prečo, ani polícia nemá žiadne vysvetlenie. Lara sa rozhodne pátrať na vlastnú päsť a zistí zvláštne veci, ktoré sa k jej predstave o Simonovi vôbec nehodia. Medzitým sa po mestečku začnú šíriť divoké špekulácie a klebety. Hovorí sa o násilí, mučení a vydieraní. Bol Simon páchateľ alebo obeť? Lara je odhodlaná zistiť pravdu za každú cenu!

Ja a thrillery

Musím uznať, že odkedy som si prečítala Závisť (Gregg Olsen), tak ma takéto knihy dosť chytili a na túto knihu som bola zvedavá, hoci som čítanie knihy dosť odkladala. A dostala som sa k nej až vďaka Mesačnému párovaniu (Nebyť toho, tak by som sa k tomu bohvie kedy dostala. Vďaka ti Aleph! ;)).

Thrillery sú super, keď sú napísané dobre a udržujú vás v napätí až do samého konca. Veľa pozitívneho v tých knihách nenájdem. Hoci, keď sa nad tým zamyslím, kedy som naposledy čítala niečo skutočne pozitívne? Keď som mala desať? O nejakých dúhových vílach? Uff...

Teraz som trocha odbočila od témy, hoci som si uvedomila, že som na tom dosť zle. Asi si pôjdem prečítať nejakú knihu vtipov alebo čo. Stačí mi len dúfať, že nie som sama.

Postavy

Niečo pozitívne som tu však predsa len našla. Ich mama robila v knihkupectve! Hmm.. naši by si od nej mali brať príklad. Nie je to síce to najdôležitejšie z celej knihy, ale poteší.

Lara bola fajn, ale viac k tomu nemám čo dodať. Žiadna postava typu Výlevy na desať strán. Tak sa zdá, že ani na ten jeden riadok. Proste taká suchá, nevýrazná...

Max. Hoci som ho nemala veľmi rada a bola som team Bonzo, tak sa mi páčilo, ako bol na začiatku Lare a jej rodine veľkou oporou. Rada by som tu napísala, že by som tiež chcela takého chalana, ale potom som si to to rozmyslela. Začal ma totiž veľmi rozčuľovať...

Bonzo. Žiadny ten prťažlivý chalan, po ktorom šalejú všetky baby od sedem do šesťdesiat rokov, ale napriek tomu som si ho obľúbila hneď, ako sa tam objavil.

No a Simon... Pri ňom som mala zmiešané pocity. Tak trocha som ho ľutovala. Chcieť byť ako ostatní a zapadnúť je častokrát dosť ťažké (vlastná skúsenosť). Ale drogy boli už fakt príliš. Ale bol ešte taký mladučký, hlúpučky a... fakt môj rovesník???

Od začiatku som mala určitý tip, kto by tak asi mohol byť viac či menej zapletený do Simonovho zmiznutia. Výnimočne som sa trafila a dokonca tá osoba bola do toho zapletená viac, než som čakala.

Môj názor

Čo sa týka príbehu, bol fajn. Kniha však nebola písaná najkvalitnejšie (nemyslím totiž, že by toto bolo až tak pokazené prekladom, napýtajte sa ma prečo). Veď viete, je to štýl podobný denníkovému, alebo v preklade niečo také, ako väčšina písala na základke - Veta. Sek. Veta. Sek. Proste to nijako plynulo na seba nenadväzuje. Taký ten typ že Ráno som vstala. Naraňajkovala som sa. Šla som do školy. Prišla domov. Šla spať. Vety, kde vám v mysli vety zakaždým klesajú dolu a vy sa už cítite ako pokazený verklík. Snáď ste to pochopili. Lepšie vám to už totiž nevysvetlím...

Kam ďalej?

• Ľadové oči - Slzy anjela - Dom smrti