Zber kostí (Samantha Shannonová)

Originálny názov - The Bone season
Séria - Zber kostí
Diel - prvý
Vydavateľstvo - Tatran
Rok vydania - 2013
Väzba - pevná
Počet strán - 380

Anotácia

Svet fantasy si uzurpuje nový druh autoriek. A na ich čele stojí Samantha Shannonová, výnimočná mladá autorka s veľkými ambíciami a neskutočnou fantáziou. Jej román Zber kostí v predstavuje podmanivú hrdinku – mladú ženu, ktorá sa učí ovládať svoju moc vo svete, v ktorom ju o všetko pripravili.

Píše sa rok 2059. Viacero významných svetových miest ovláda bezpečnostná mocnosť Scion. Paige Mahoneyová pracuje v zločineckom podsvetí Scionského Londýna ako súčasť tajnej bunky, známej pod menom Sedem pečatí. Má nezvyčajnú prácu: nabúrava sa do myslí iných ľudí a získava informácie. Paige je tuláčka po snoch, vzácny typ jasnovidca, a v tomto svete sa jasnovidci dopúšťajú velezrady už tým, že dýchajú.

Ale keď Paige chytia a uväznia, objaví silu ešte zlovestnejšiu ako Scion. Väzenie pre jasnovidcov je vlastne celé izolované mesto – Oxford, ktoré pred dvoma storočiami vymazali z mapy a teraz je pod nadvládou mocnej rasy z iného sveta. Tieto bytosti, Refaimci, si veľmi cenia jasnovidcov – ako vojakov do svojej armády.

Paige pridelia refaimskému pánovi – Správcovi, ktorý sa má postarať o jej výcvik. Je to jej vlastník a prirodzený nepriateľ. Ale ak chce Paige znova získať slobodu, musí sa dozvedieť viac o jeho mysli a o jeho záhadných pohnútkach.

Samantha Shannonová vytvorila svet, ktorý rozdúcha vašu predstavivosť a vtiahne vás tak, že úplne zabudnete na všetko okolo. Nesporne vás poteší, keď sa dozviete, že je to prvá kniha zo sedemdielnej série. Zber kostí je neuveriteľne intenzívne rozprávanie, hemží sa fascinujúcimi postavami a veľmi výraznou zápletkou, nečudo, že vás strhne na divokú jazdu.

Obálka
Jednoduchá a pekná.

***

Na tejto knihe ma zaujal predovšetkým neobvyklý nápad. Malo to skvelé hodnotenia, každý je z knihy nadšený a ja som si povedala, že ak budem mať príležitosť, tak si knihu prečítam. 

Penny raz povedala Sheldonovi (The Big bang theory) niečo v tomto duchu: ,,Ty si myslíš, že to vysvetľuješ, ale ver mi, že to tak nie je." Presne to ma napadlo na začiatku tejto knihe. Autorka na mňa vybafla strašne veľa informácii naraz a mne chvíľku trvalo, kým som sa v tom zorientovala. Na jednej strane za to obdivujem autorku, ale na druhej strane... Sedem rádov jasnovidcov? Veštci, média, senzori, vykladači, ochrancovia, fúrie, skokani. Len takí veštci sa delia na vizionárov a bežných veštcov. Vizionári sú potom katabomanti, kryomanti, katoptromanti, kryštalomanti, hydromanti. Bežní veštci zas axinomanti, bibliomanti, kartomanti, astragalomanti a kopu ďalších mantov. Už viete, čo mám na mysli? 

Chvalabohu za to, že na začiatku knihy je celý zoznam jasnovideckých rádov a na konci slovník. 

Ja asi už naozaj potrebujem nejakého psychopata alebo niečo podobné za hlavného hrdinu, pretože už ma nebaví čítať o tom, ako postavy fňukajú, že majú niekoho zabiť. Aj keby mal ten niekto zabiť ich. Mala tú schopnosť, mala ju kde využívať a predsa to nerobila. Paige bola opäť raz nudne morálna. A pritom mala perfektnú schopnosť, bola skvelým typom jasnovidca. A častokrát mi veľmi liezla na nervy. Bola strašne hlúpa. Nie hlúpa ako málo inteligentná, ale skôr mnohé rozhodnutia a myšlienky boli neskutočne hlúpe. 

Ak sa pre niečo oplatí kniha čítať, tak je to Správca. Ten bol vážne úžasný. Veľmi sympatická postava, ktorého som si naozaj obľúbila. 

A tiež sa mi páčil Jax. Ale ten nedostal toľko priestoru, koľko by sa mi páčilo.

Zostalo by tu po mne už len mŕtve mäso. Toto všetko na mňa určite nastražili. Nashira nikdy nechcela, aby som získala ďalšie farby. Chcela len, aby som otrčila kosti. Dupala som a srdce v hrudi sa mi išlo rozskočiť. 

(To iba mne to nedáva nijaký zmysel? A vážne, mŕtve mäso a rozskočené srdce?)

Knihe sa nedá odoprieť to, že to originálne, zaujímavé a veľmi dobre napísané. Autorka mala premyslené všetko do najmenších detailov. Dôstojný debut. Vlastne určite patrí k tým lepším. Avšak občas som mala pocit, akoby si autorka myslela, že čitateľ je úplný debil. A tiež som sa tam stratávala s úplnými absurditami. Niektoré sú už vidno v ukážke. Ale dorazil ma posadnutý motýľ. To ako vážne? Najviac ma bavilo približne päťdesiat strán a to od toho, čo ju chytili až po to, čo sa dostala do Šeolu. Zato tu bola jedna scéna, pri ktorej som spravila dlhé awwww... (Keď Nick povedal, že miluje Zekea). To bolo proste krásne.

Žiaľ, aj v tomto prípade platí to, že sa mi nepáčia tie knihy, ktoré sa páčia ostatným. Kniha bola dobrá, nečítala sa zle, ale mne proste nesadla, nezaujala ma natoľko, aby som sa nevedela dočkať druhého dielu. Vlastne ani netuším, či ho budem čítať. Asi som čakala niečo viac. Nedostala som niečo, na čo dlho nezabudnem.

Pokiaľ vás však kniha zaujala, tak sa mnou nedajte odradiť. Ako som už spomínala, ostatní sú z knihy nadšení... 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

Vy si ju môžete kúpiť TU

Kam ďalej?

• Because you love to hate me