nedeľa, 18. mája 2014

Vivere (Simona Matušovičová)

Séria - Život smrti
Diel - prvý
Vydavateľstvo - Vydané na vlastné náklady
Rok vydania - 2013
Väzba - pevná
Počet strán - 120
Web knihy

Anotácia
Sarah Fisherová je obyčajné dievča, dokým nezistí o sebe skutočne zdrvujúcu novinku. Jej skutočnú rodinu nájde v lese v oblasti Lower Silesia, kde zistí, že na svete existujú nielen ľudia, ale aj iné bytosti. A práve ona je jednou z nich. Jedna z najviac obávanejších a najmocnejších bytostí ľudskej fantázie.
A aby toho ešte nebolo málo, odhaľuje svoju dávnu minulosť z predchádzajúceho života, a s ňou aj svojho dávneho snúbenca, ktorý sa ju pokúša v novom- modernom svete uniesť a priviesť na stranu zla a moci.
Avšak zistenie svojej minulosti postupom času ovplyvní celý svet a ohrozí životy všetkých ľudí na tejto planéte. Preto Sarah so svojou vernou rodinou hladajú riešenie a príčinu zkazy sveta..

Obálka
Obálka sa mi veľmi páči. Celkovo vystihuje atmosféru v knihe.


***

O tejto knižke som sa dozvedela úplnou náhodou a hneď ma zaujala svojou anotáciou. Dievča, ktoré zistí, že je vlastne prevtelená Smrť... no neznie to super? 


Žiaľ, už od prvých strán som mala poriadne nervy. 
Po prvé, zbytočné opisy. Nikoho nezaujíma, či má Sarah na sebe červené tričko s ružovými bodkami, alebo ružové s červenými. Na druhej strane niektoré scény by bolo dobré rozviť. Tiež som mala dojem, že sú mnohé veci popreskakované - niečo sa dialo a ja som si zrazu uvedomila, že sa už deje niečo úplne iné a ja som netušila, ako to k tomu dospelo. 
Po druhé, mnohé veci a situácie sú strašne neuveriteľné. Samozrejme, je to nadprirodzený príbeh, ale pri mnohých knihách má čitateľ pocit, akoby ten svet skutočne existoval. Ale už len taká vec... Ona sa kúpe vo vodopáde a zrazu zistí, že je v jaskynke za ním schovaný chalan, ktorý sa jej páči. Ona ide za ním nahá a on si to ani nevšíma, len jej do očí hľadí... Isto. 
Po tretie, veľmi veľa zbytočných informácií, ktoré si čitateľ domyslí aj sám. Napríklad - Mám podozrenie, že to nie je len taká obyčajná stará žena. Preboha, však našla Sarah v lese a vedela o nej všetko napriek tomu, že ju Sarah nikdy predtým nevidela! To aj každý idiot pochopí, že to asi nebude obyčajná starena. A to "podozrenie"? Ach...

Ako sme s Nickom kráčali, napadlo mi toľko vecí, že som znova takmer omdlela. 

Po štvrté, naivné dialógy. 
Po piate, priveľa výkričníkov! Každá druhá veta sa končila výkričníkom.
Po šieste, zbytočná duplikácia. 
Po siedme, asi najhlúpejšia hlavná hrdinka s akou som sa kedy stretla. Nielenže mala sedemnásť a správala sa tak na dvanásť, ale brutálne pomaly jej všetko dopínalo. Aj to, čo bolo zrejmé na prvý pohľad. A keď sa snažila byť drsná, tak to dopadlo takto: ,,Dúfam, že zhynieš v pekle, aj keď mi budeš chýbať."

,,Poll je stelesnenie najnebezpečnejšej bytosti zo všetkých! Čiže hybrid. Ešte sme presne nezistili ktorých, koľkých a akých, ale vieme, že je súčasne padlým anjelom, vlkolakom, škriatkom, upírom a neviem čím všetkým ešte!"
Prehltla som. Ten Poll musí byť strašne mocný. No keď počujem, že existuje bytosť ako upír alebo padlý anjel, je mi z toho akosi ťažko. Koľko bytostí ešte môže existovať?
,,Takže - vydedukovala som, že ten Poll je veľmi silný a zrejme aj nebezpečný."

Po ôsme, ľúbostný trojuholník (či vlastne štvoruholník, ak rátame aj Polla). Dobre, tomu sa asi nevyhnem, ale toto? Chýbajú mi kamaráti... Teraz mám však iné problémy. Ako je to vlastne so mnou a s Nickom? A čo Mike? Priťahujú ma obaja. Tak na toto myslí hneď v druhý deň, čo sa objaví v lese. Opustila rodinu aj priateľov, už ich pravdepodobne nikdy neuvidí, zistila, že je Smrť, je zasnúbená a všetky tie bytosti, ktoré poznáme z filmov sú skutočné a ona rieši toto? Okrem toho sú dvaja z nich stelesnená dokonalosť. A mne nejako neprirástol k srdcu ani jeden z nich i keď mi zase ani jeden nejako veľmi neprekážal. 
Po deviate, náhody. Tak strašne veľa náhod do očí bijúcich... Keď už to tam má byť, tak nech je to aspoň nenápadne. Nie že ona myslí na to, ako jej chýba Nicol a tá sa zrazu z čista jasna zjaví v lese s tým, že aj ona tam patrí , že ju to tam nejako ťahalo a myslela si, že tam nájde Sarah a zrazu voila?

Po desiate, čo ma vlastne vytáčalo zo všetkého najviac, pretože tie ostatné body by som ešte nejako prekúsla, je to, čo som už vlastne miestami načrtla v predchádzajúcich bodoch - postavy sa správali strašne nereálne. Keby ste sa dozvedeli, že ste dcérou Matky Zeme, že ste samotná Smrť a že ste zasnúbené z tou najhoršou bytosťou, tak by ste určite nereagovali pokojne, ako že vás sa to netýka. 
Tiež sa mi tá kniha čítala dosť pomaly, ale to už je taký detail. Ale na to, že kniha má 120 strán a ja som ju čítala päť dní lebo som robila všetko iné okrem čítania...

Na druhej strane má knižka veľmi dobrý, zaujímavý dej a nápad, páčili sa mi tie antické prvky a rôzne rituály, prechod do minulosti... Vlastne ako dej postupoval, tým sa mi páčil viac. Neboli tam síce nejaké dychberúce zvraty, ale bolo to naozaj zaujímavé. Boli tam rôzne bytosti - od čarodejnice až po obrov. Malo to mnohé krásne vety. Taktiež názov série je dokonalý. Tak krásne poetický. Život smrti.

Bolo v tom veľmi vidieť, že Simona knihu napísala už ako trinásťročná. Tá kniha by chcela hrozne veľa úprav a zmien, niekoľko prepísaní a všetkého možného, pretože napriek všetkému má úžasný potenciál a mohla by z nej byť úžasná knižka, ktorá si získa srdcia mnohých čitateľov. A ja som bola pri čítaní zúfalá a bolo mi to fakt ľúto, pretože je to zaujímavé a má to výborný nápad. Preto ma veľmi mrzí, že táto recenzia nie je veľmi pozitívna.

Tentokrát nebudem hodnotiť svojimi TARDIS, pretože to proste nedokážem. Ešte som sa asi nestretla s protikladnejšou knihou. No a nateraz... som zvedavá na ďalší diel, skončilo to vážne zaujímavo.

4 komentáre:

  1. Z toho, čo si o tom napísala, mám dojem, ako keby si čítala internetovú poviedku na pokračovanie. Ja som také kedysi opravovala a furt mi tam kopec vecí vadilo. :D Najhoršie na tom ale bolo, že keď už dal autor na net jednu kapitolu a v ďalších mu niečo nesedelo, v tej prvej to potom nemohol prepísať, lebo by to čitateľa miatlo. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, ja som internetové poviedky nikdy moc nečítala. Teda ak nerátam jeden blog, ale tam nepíše viac autorov :D

      Odstrániť
    2. Ja som ich čítala len preto, lebo som ich opravovala, ale inak ma nebavili. A najlepšie bolo, keď boli všetky FF na Upríske denníky :D :D :D

      Odstrániť

Ďakujem vám za každý komentár :)