Týždeň v GIFoch alebo Nechcená dovolenka

Možno ste to zachytili. V kontexte sťažností. Mojich sťažností, podotýkam. Každopádne, tento týždeň nebol obyčajný školský týždeň. Tento týždeň bol krajinársky kurz. Čo to je? Určite viete, že chodím na umeleckú školu. Zo zákona je povinné, že všetci druháci takýchto škôl ho musia absolvovať. Vlastne ideme niekde do prírody, my konkrétne na Vršatec a kreslíme krajinky. Bolo to drahé a nikomu sa tam nechcelo ísť. Ale dúfala som, že to nebude také zlé. Nebolo. Bolo to ešte horšie. A nejako som vlastne nepochopila, prečo sa to vlastne volá kurz, keď nás nikto nič neučil. Iba sme išli na nejaké miesto a mali kresliť.
Tak som sa po pár týždňoch rozhodla napísať Týždeň v GIFoch a tentokrát aj s nejakými tými fotkami

Začnem nedeľou, kedy sa stala aspoň jedna pozitívna vec. Konečne mi mama nafarbila vlasy. Spomínala som jej to už niekoľko týždňov, že pred krajinárskym to chcem mať nafarbené a teraz mám krásnu červenú :)

Ono to je trochu tmavšie, to tak spravilo to svetlo. Ale vážne sa mi to moc páči :3

V pondelok ráno ma na Vršatec zaviezli kamarátkini rodičia. Aspoň som sa s tými ťažkými vecami nemusela trepať do školy

Keď sme teda postáli pred hotelom, kým sa všetko vybaví a chystali sme sa ubytovať, tak som sa skoro zabila na tých hlúpych schodoch (a potom zakaždým, čo som po nich išla). Na konci mali také lišty, o ktoré som vkuse zakopávala... 

Okrem toho bola na nich taká vrstva prachu, akoby ich už niekoľko mesiacov neumývali...

Prišli sme teda na izbu, kde si kamarátka išla sadnúť na posteľ so slovami: ,,Dia pozri, aká je tá posteľ mäkká!". A tá posteľ sa zlomila. Normálne praskla. Našťastie sme mali jednu posteľ navyše a ja som mala dobrú polhodinu záchvat smiechu. Nemala z toho nijaké problémy, tá posteľ už musela byť puknutá. Ale proste to bolo tak komické... :D 

A teraz už zábava končí. Dobré dve hodiny som fňukala, aká som hladná a keď sa konečne dostanem na obed, tak nám dajú mäso, ktoré chutilo, akoby ho už niekto predžúval a dobrá bola len ryža, ktorej však bolo málo a ja som hladná ostávala aj naďalej. 

Po obede sme išli do lesa kresliť. Nijaké slnko, len stromy okolo nás a neskutočná zima. Nič som skoro nenakreslila, len som fňukala, aká mi je zima

Za štyri hodiny som pokreslila v podstate len túto jednu A5

Signál bol iba na terase hotela, wifina iba na jednej chodbe, takže si asi viete predstaviť, kde sme trávili večeri... 

Aj večera bola vážne hnusná. Celý deň som hladovala. Nakoniec sme si teda objednali pizzu

(Vypadá to... zaujímavo -_-)

Poriadne som sa ani nevyspala, tie postele strašne vŕzgali

V utorok sa kreslilo už málinko lepšie, aspoň sme boli na slnku. Ale aj tak mi to vôbec nešlo...

Ešte tri dni? To znie ako celá večnosť!

V stredu sme mali na raňajky praženicu s tonou cibule. Neznášam cibuľu! Takže prežívam len na suchých rožkoch a príšerne sladkom čaji (stále lepšie, než tá hnusná voda z vodovodu. Raz som ju okoštovala a radšej okamžite vyliala)

Opäť sme kreslili a mne sa podarilo nejakým spôsobom spáliť si tvár. Väčšina sa spálila už v utorok, ja som počkala, nech sa neopičím... Aj tak netuším, ako sa mi to podarilo, keď poriadne ani nebolo slnko. 

Boli sme na mieste, odkiaľ som dovidela až na Novú Dubnicu, pomaly až na svoj dom... To bolo tak smutné...

To bol hlúpy výkres, ja nemôžem za to, že sa pokrčil!

Mala som v pláne dočítať tu Zber kostí, ale vôbec nebol čas na čítanie. Až v stredu pred druhým kreslením ma začala bolieť hlava, tak som ostala na izbe a keď to prestalo, tak sa mi nechcelo odchádzať, tak som si čítala a dokreslovala to, čo som nestihla v pondelok, že nech mám aspoň nejaké tie skice... A čo, učiteľ si ani len nevšimol, že mu chýba polka triedy. Stáva sa, no. Proste užitočnejšie strávený čas. 

Len taká skica na rýchlo :D 

Naša izba bola akási prekliata. Akurát keď som sa sprchovala (dosprchovávala), tak nám vypadli poistky. Až do ďalšieho dňa sme nemali svetlo, lebo nikto z nás nevedel, ako ich nahodiť. Samozrejme, že som pri sebe nemala nijaké svetielko, mobil som si vyložila, ale nejako som sa zvládla obliecť aj po tme... 

Inak deliť sa o kúpeľňu s ďalšími siedmymi babami nie je nijaká sranda... Obzvlášť, keď potrebujete nutne na záchod.

Vo štvrtok ráno ma zobudilo vibrovanie budíka, ktoré trvalo dobrých desať minút... A po chvíli zas.

Už len jeden a pol dňa a jednu noc a zajtra domov...

Vo štvrtok sme mali robiť land art, čo je akési prírodné umenie, takže sme namotali pár špagátikov. A učiteľ povedal, že máme mať dokopy dve práce a tak keď sme mali druhý blok kreslenia, tak som to mala za takú hodinu a potom tri hodiny voľno

Bolo strašne depresívne vedieť, že zvyšok ľudí má voľno, kým my tu musíme úplne nedobrovoľne byť. A v piatok mala zas naša škola riaditeľské voľno...

Od stredy obeda bolo konečne dobre jedlo. Čo sa stalo?

Fajn, tak už som to zahovorila, večeru zas pokazili. Takže som z rizota vďaka cibuli zas zjedla len syr, štyri uhorky a pár zrniek ryže. Blé!

Mala som chuť zabíjať. Tento krát svoje kamarátky. Bola som unavená, tak som sa okolo jedenástej uložila spať, oni sa tam ďalej rozprávali a smiali a keď som ledva zaspala, tak som sa o takej pol druhej zas zobudila a nemohla ďalšiu hodinu zaspať, pretože oni sa ešte stále tam rozprávali, rušili ma a mňa chytali nervy. Vraždila by som. Neznášam, keď nemôžem spať...

V piatok sme už našťastie nič nerobili, ale nechápem, prečo sme museli čakať až do obeda a nemohli odísť hneď ráno. Mohla som byť už dávno doma a nemusela zabíjať nezmyselne dobré dve hodiny

Keď sme konečne išli domov...

Tento týždeň bol proste desný. Hladovala som, mrzla, poriadne nespala, všade mala kopu hmyzu, zmeškala som premiéru Divergencie... jediné pozitívum bolo, že som nemusela vstávať pred siedmou, nebola žiadna nultá. Ale aj tak to nie vždy vyšlo. 

Ani si neviete predstaviť, aká som bola nadšená, keď som prišla domov. Mala som postieľku, dobré jedlo... a čakali ma úžasné balíky. Jeden mega od skvelej Kerstin Gier a recenzák z Galatey. Tiež mi neskôr prišla Carrie :3 

Nie je to úžasné? Mám v knižnici Modrú a Zelenú :3 Ostatné vyhrali dievčatá v blogtour (mimochodom, už mám víťazov, všetkým, okrem jednej som už napísala, len som ešte nenapísala vyhodnotenie... A ani sa mi nechce)

No nie je to nádhera? :3

Dnes som konečne dočítala Zber kostí. Nebolo to zlé, ale veľmi ma to nechytilo. Viac sa dozviete v recenzii, ktorá bude ktovie kedy. 

Avšak dnes som sa konečne dostala na Divergenciu :3 Kamarátka ochorela, tak som šla s tatinom, ale to nevadí. Film bol absolútne úžasný a ak ste ho ešte nevideli, tak si ho rozhodne musíte pozrieť! Aj k tomu hádam napíšem recenziu

Dúfam, že ste mali lepší týždeň, ako ja. A ešte pár fotiek prírody, ktorá bola vážne pekná, ale začínam mať prudkú averziu proti nej. Tie skaly som videla hádam zo všetkých možných uhlov... 

 Tam za tými kopcami leží Nová Dubnica...

Vidíte to číslo hore nohami dole? :D

Výhľad z terasy 

Toto baliť... Samozrejme, že som mala najväčší bordel tam :D