Originálny názov - Anthropology
Vydavateľstvo - Argo
Rok vydania - 2014
Väzba - paperback
Počet strán - 112
Anotácia
Dan Rhodes čtenáři předkládá „101 povídek o lásce“, které na první pohled mohou působit matoucím dojmem – několikařádkové texty, které lze snadno přelétnout očima, jako povídky právě nepůsobí. Čtenář, který přistoupí na autorovu hru a začte se do jeho mikropříběhů, momentek, zdánlivě absurdních situací, shledá, že Rhodesovy texty jsou jako ledovec, z větší části skrytý povrchnímu pohledu. Za absurdními, zdánlivě nepochopitelnými i dosti černými vtipy se skrývají dramata, která mohl prožít každý z nás, a pozorný pohled odhalí, že Rhodes ve skutečnosti píše o strachu ze samoty, smutku z opouštění a nenaplněných setkání, i o zaslepenosti láskou a štěstím.
***
Táto kniha ma zaujala ešte pred vydaním, keď na Facebooku zverejnil Neoluxor jednu ukážku. Vlastne celú tú jednu "poviedku" (popravde ani neviem, ako ten útvar nazvať). Bolo to však veľmi vtipné a ja som si to chcela prečítať celé s nádejou, že aj zvyšné budú tak dobré. Pche!
Poznáte ten prípad, keď si pozriete úžasný trailer na film a po pozretí zistíte, že v ňom boli tie najlepšie scény z celého filmu? Tie jediné dobré scény?
Tak toto bol ten prípad v knižnej verzii.
Aby ste boli v obraze, toto je tá "poviedka", ktorá ma na túto knihu už pred vyše rokom namotala:
Buďte si istý, že z tých 101... útvarov, čo sa tu objavili, táto bola s prehľadom najlepšia. Veci, ktoré ma pobavili by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. (Ale to by som si ich musela pamätať). Vtipné to nebolo. V anotácii mi sľubujú absurdný humor. Keď túžite po takom, prečítajte si Jonassonovu Analfabetku, tá je toho plná. A je perfektná. Väčšina tohoto náhodného zhluku slov je fakt... náhodný zhluk slov. Bez pointy. Hlúpe, bezduché, trápne a naozaj veľmi zúfalé. A absolútne nie romantické. Tak nejako som nechápala, načo si autor vôbec dal tú námahu a napísal niečo také. Čas sa dá tráviť aj zmysluplnejšie (vraj niekde vo svete je chlapík, ktorý má obrovské klbko špagátu... Keby sa snažil, možno by ho prekonal!)
Vzadu na knihe je napísané, že každá zo 101 "poviedok" má 101 slov. Možno v originále, za čo si určite zaslúži obdiv. Prekladateľ sa na to však tak akosi vykašľal a keď som si dala tú námahu a spočítala slová asi piatim textom, tak každý mal iný počet slov. Čo by problém nebol, keby o tom neviem, ale tak načo to pchať na obálku, keď to pravda nie je?
Vzadu na knihe je napísané, že každá zo 101 "poviedok" má 101 slov. Možno v originále, za čo si určite zaslúži obdiv. Prekladateľ sa na to však tak akosi vykašľal a keď som si dala tú námahu a spočítala slová asi piatim textom, tak každý mal iný počet slov. Čo by problém nebol, keby o tom neviem, ale tak načo to pchať na obálku, keď to pravda nie je?
A to som sa ešte nedostala ku grafike celej tejto knihy, ktorú vidíte už na obálke. Ešte som asi nevidela takú, ktorá by pôsobila viac amatérsky, než táto. Občas som premýšľala, či grafik proste nevytvoril celú knihu za 10 minút v Illustratori, len aby to bolo rýchlo za ním. A vôbec sa nestaral o línie, že je to celé krivé a hrboľaté ho očividne nezaujímalo. Vážne. Chodím na umeleckú. Niečo takéto by som spravila v prváku s nulovou snahou, že nech mám čo najrýchlejšie po tom. (A potom by som si ten prvý ročník pekne zopakovala).
Za knihu ďakujem kníhkupectvu Pre školy.
A pokiaľ som vás neodradila, tak vy si ju môžete kúpiť TU
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem vám za každý komentár :)
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.