Nový začiatok - Kapitola prvá (FrostIron)

Nuž, pred pár mesiacmi som vám predstavila jednu svoju poviedku, ktorá nie je dokončená a k druhej kapitole ste sa ešte nedostali. Len tak medzi nami, ani ja nie. Potom ste si odo mňa pýtali čosi ďalšie, ale ja som akosi nemala čo. Moje staré poviedky nie sú veľmi vhodné na publikovanie a na celkové prepisovanie nemám čas ani náladu.
Predvčerom som sa však po dlhej dobe dostala znova k písaniu a začala som písať jednu fanfiction. Avengers, Tony a Loki. Nie je to veľmi dlhé, písanie som si ale užívala a už teraz mám ďalšie tri kapitoly... No dobre, dve a pol. Zatiaľ tu máte tú prvú a dúfam, že sa bude páčiť. Budem rada za všetky úprimné názory a tiež by som ocenila, keby ste mi dali vedieť, či máte vôbec záujem o pokračovanie.

Tony sa napije a oprie sa o barový pult. Naštvaný na celý svet alebo minimálne na všetkých tých idiotov, ktorý ho dnes otravovali so všetkými tými ich nepodstatnými, malichernými problémami. A akoby to nestačilo, ešte aj Pepper ho nechala samého, keď odišla na akési nezmyselné rokovanie o stavbu ktoviečoho.  Nestará sa. Vyprázdni pohár a začne si nalievať ďalší, keď ho z myšlienok a sebaľútosti vyrušil akýsi podozrivý zvuk. Z pultu si vezme náramky na núdzové privolanie obleku a vojde do obývačky. Naskytne sa mu pohľad na celý New York. Výhľad zo Stark Tower sa mu vždy páčil, ale tentokrát ho nijako nevzrušuje.

Naopak, ešte sa aj naštve, že nenájde zdroj toho hluku. „Kurva!“ vykríkne, hoci ho nikto nepočuje. Potrebujem nutne ďalšiu fľašu, pomyslí si, ale viac svoje myšlienkové pochody rozvíjať nestihne, pretože sa vráti do kuchyne a zbadá záblesk modrého svetla. Keď zmizne, na zemi nájde ležiacu postavu. Vysoké, štíhle telo, dlhšie tmavé vlasy. Je mu povedomá, ale... to proste nie je možné!

Každému je očividne srdečne jedno, že potrebuje pokoj. To si rovno môže na vežu vycapiť veľký bilboard s nápisom Návštevy kedykoľvek. Klopaním sa obťažovať nemusíte.

Napriek tomu, že je génius, akosi nechápe, prečo mu sakra, uprostred noci pristál v kuchyni boh. A nie hocijaký. Severský boh klamstva, ktorý nielenže zdevastoval polku Stark tower, ešte sa ho aj snažil zabiť.

Vesmír má naozaj zlý zmysel pre humor.

Jediné logické vysvetlenie znelo, že vypil viac než chcel a má proste halucinácie. Zjavujú sa mu nočné mory, ktoré čoskoro zmiznú a...

„Stark,“ asgardský boh vypľuje  jeho meno ako nadávku. „Čo tu robíš?“

„Ja? To ty si sa uprostred noci rozhodol, že mi zájdeš na návštevu do kuchyne!“

Loki sa zarazí. Prižmúri oči a poobzerá sa okolo seba. „Čo to...?“ vyhŕkne zamračene. Zrazu sa mu v očiach zjaví záblesk poznania a on zbledne. Ak je to vôbec možné. „Odin!!“

Tony vezme fľašu a napije sa priamo z nej. Načo sa obťažovať nejakým hlúpym pohárom? Toto bude ešte dlhá noc.  „Čo keby si mi láskavo vysvetlil, čo to má celé znamenať?“

„Tiež ťa rád vidím,“ irónia z tej odpovede len tak srší.

Tony si to nevšíma. „Spusti.“

„Odin zrejme usúdil, že sa mi na Asgarde veľmi nepáči a že by som mal spoznávať aj iné svety bez toho, aby som sa ich snažil ovládnuť... Tak som tu.“ Povie nahnevane.

„Má Odin nejakú krabicu sťažností? Celkom rád by som sa s ním porozprával o tom, prečo ťa poslal z celého sveta akurát mne do bytu. Uprostred noci, samozrejme.“

„Aj tak tu neplánujem zostávať,“ Lokimu sa zablýska v očiach. „Som síce bez moci, ale radšej budem hocikde inde. Kde nájdem východ?“

„Hentými dverami, potom doprava a tam sú schody...“

Tony už Lokiho odchod nevníma. V duchu si nadáva za to, že ho nechal ísť po jeho dome samotného, obzvlášť po jeho poslednej návšteve, ale je už naozaj unavený na to, aby mal silu sa do toho starať. Následky bude riešiť potom.

Chystá sa do spálne, keď začuje výkrik.

„Naozaj nemôžem mať chvíľku pokoj?!“

Výťahom sa zvezie na prízemie a zarazí sa. Na dlážke ležal bezvládne Loki a nehýbal sa. To už je dnes akosi tradícia.

Poriadne nechcená tradícia.

Tony sa skloní k Lokimu telu a zatrasie ním. Chvíľu sa nič nedeje, ale napokon sa boh zamrví a otvorí oči. „Čo sa stalo?“

„Ále, istý boh mi odpadol na dlážku. Druhý krát v priebehu polhodiny, podotýkam. Tým sa asi nemôže pochváliť každý, čo?“

Loki si jeho poznámku nevšíma. „Zdá sa, že máš nového spolubývajúceho...“

Samozrejme by ste mali vziať do úvahy, že som nepísala, už fakt dlho... Ale čo to trepem, výhovorky. Proste som zvedavá na názory :)