Nový začiatok - Kapitola druhá (FrostIron)

Vyzerá to tak, že sa vám prvá kapitola páčila, čo ma trochu udivuje, lebo v tom som si veľmi neverila. Ale som moc rada :)
Každopádne, ja mám vždy najväčší problém s časmi. Niekoľko krát sa mi stane, že v jednej vete použijem prítomný čas a v druhej už minulý... Ja si to aj po sebe opravujem, nemyslite si, ale aj minule sa mi stalo, že mi to dvakrát trošku ušlo.
A teraz rozmýšľam, že by som si mala trochu švihnúť s ďalšími, pretože mám už iba jednu a pol :D

„Tak to ani náhodou! Nenechám tu bývať šialeného boha, ktorý sa ma pokúšal zabiť!“

„Nuž, zdá sa, že nemáš na výber o nič viac ako ja.  Ja totiž Stark tower očividne opustiť nemôžem. Poďakuj otcovi,“ povie posmešne.

„Nenechám sa zlákať do nejakých hlúpych hier bohov. Proste nie!“

„A ako ma chceš asi tak poslať späť? Pochybujem, že tunajšie pošty majú niečo, ako expresnú zásielku do Asgardu. Alebo oddelenie reklamácií, keď sme už pri tom.“

Tony naňho zíza s otvorenými ústami. Nemôže si pomôcť. Toto už nie je len nočná mora, to je... Prehŕňa sa v slovnej zásobe, ale tak ďaleko proste nesiaha. Zatočí sa mu hlava a tak sa zosunie na zem, chrbtom opretý o stenu. Nie je schopný triezvo uvažovať. Nemal toľko piť.

Ale aj tak ho udivuje, že Loki vie o reklamáciach a expresných zásielkách, niečo také predsa na Asgarde nemajú... Aspoň si myslí. Bože, čo on vie o Asgarde? Bol do tohoto celého vtrhnutý nedobrovoľne. Bez akýchkoľvek informácií, či možnosti výberu!

Jediné riešenie je, že to vyrieši až ráno. A ani to mu nie je veľmi po chuti, keďže to znamená...

„Dnes tu môžeš prespať. Len dnes. Potom to nejako vyriešime... Jarvis! Daj nášmu hosťovi“ posledné slovo vypľuje, „nejakú izbu a zamkni ho tam. A mňa nech už nikto neotravuje, som oficiálne mimo služby.  Keby sa chceli zjaviť ďalší nezvaní hostia, tak musia počkať na ráno.“

„Rozumiem pane.“

„Tak ja idem spať. Ty Loki choď tam, kde ťa pošle Jarv. A mňa nechajte spať.“

Ráno sa Tony budí so zlým pocitom. Niečo sa stalo. Niečo ho večer rozrušilo. Niečo...

Och iste, nie niečo. Niekto. Tony vážne rozmýšľa nad tým, že sa bude modliť za to, že to bol celé len sen. Fantázia. Niečo, čo v slabej chvíli vypotila jeho hlava. Asi už starne.

Lenže jeho plán zamrzne na tom, že nevie, k čomu sa modliť. Bohov ma plné zuby, tak ku nejakým stromom? Kto sa modlí ku stromom? Do prdele, je ateista, načo rieši také kraviny? Vážne starne.

Zahrabe sa do postele a snaží sa oddialiť tú chvíľku, čo ju bude musieť opustiť, čo najviac.

„Dobré ráno, pane.  Náš hosť je už nekľudný.“

„Tak mu daj nejakú gumenú hračku, alebo také čosi, čím mi nezničí dom,“ povie nesústredene a snaží sa ešte zaspať.

„Pane, ospravedlňujem sa, ale máte na linke naliehavý hovor,“ ozve sa Jarvis asi tak o dve minúty na to.

„To počká.

„Nedá sa ho zbaviť.  Fury už je nekľudný, nemôžem ho viac zdržiavať.“

„Fury?“ zakľaje. „Tak mi ho prepoj.“

„Stark, ako rýchlo ste schopný dostaviť sa na základňu?“

„Mám sa dobre, ďakujem za opýtanie.“

„...!“

„Za dve hodiny?“

„Potrebujeme vás skôr.“

„Ešte som ani neraňajkoval!“

„Najete sa tu.“

„O čo ide?“

„Thor je tu. Vraví, že je to naliehavé a že musí hovoriť s vami. Nám ostatným nechce nič prezradiť.“

Úžasné. Nevyspatý, hladný, ale prečo by nešiel navštíviť Furyho, pravda?  „Idem tam.“