Buzíčci (Jan Folný)

Vydavateľstvo - Host
Rok vydania - 2013
Väzba - pevná
Počet strán - 256

Anotácia

Líbající se muži nebo dívky vedoucí se za ruce jsou dnes výjevy asi stejně pohoršlivé, jako když někdo nosí do sandálů ponožky. A to je dobře.

Spisovatelé pak totiž nemusejí aktivisticky dokazovat, že gayové a lesby jsou „stejní lidé jako ostatní“, nebo naopak ostentativně vystavovat své nejrůznější úchylky. Důvodem k příběhu už zkrátka nemusí být fakt, že homosexuálové „jsou“.

A právě to si velmi dobře uvědomuje Jan Folný ve sbírce povídek Buzíčci. Už sám název jako by naznačoval autorův postoj k jejich „hrdinům“, balancující mezi ironií a soucitem. Frustrovaný otec od rodiny setkávající se v gay baru s vietnamským mladíkem, slavný zpěvák, který nepřijede na třídní sraz, zamilovaný ligový fotbalista, starý muž chystající se do domova důchodců a řada dalších postav zde defiluje ve vzájemně provázaných příbězích. Folný přitom dokáže přesvědčivě střídat žánry a styly vyprávění, a jasně tak dokazuje, že toto téma konečně i u nás vykročilo z ghetta, aby se stalo literaturou.

Obálka

V podstate jednoduchá, páči sa mi ten font písma na názve. Čo ma ale irituje je to, že je názov rozdelený do troch riadkov.

Nuž... Hneď prvý krát, čo som sa o tejto knihe dopočula, ma veľmi zaujala. Túto temátiku mám rada a zaujíma ma. Preto bola táto kniha pre mňa jasnou voľbou. Moje nadšenie však začalo rýchlo vyhasínať....

Pôjdem postupne a priblížim vám každú z tých jedenástich poviedok, dobre? Snáď pochopíte... Nemusíte sa báť, nijaké spojlery sa tam nevyskytnú, to by som vám neurobila. Sú to len také moje postrehy a názory na jednotlivé poviedky.

Takže prvá poviedka. Prvý gay, ktorý mi fakt liezol na nervy a mala som chuť vraždiť kvôli tomu prílišnému slangu, ktorý bol veľmi prehnaný. Málokedy to bolo vtipné, bolo to hlavne otravné. Celá poviedka sa niesla v tom duchu, že daný protagonista si píše blog o tom, koľko chlapov mal v posteli, o tom, že mu nikto nesiaha ani po členky a o čo je lepší od ostatných. Desne povrchný a príšerný chlap... Ak ho tak teda môžem nazvať. Presne takýto kazia všetkým mienku o gayoch...

Druhá poviedka bola o čosi lepšia, ale pre zmenu nudnejšia a už po týždni som nevedela o čom (chvalabohu za poznámky, všakže?). Proste to bolo o nevere a o tom, že ten mladší sa ešte nechce viazať... 

Tretia poviedka sa mi konečne páčila. Bolo to o chalanovi s ktorým sa rozišiel priateľ a tak mu kamarátka poradila, aby si spísal zoznam svojich ex. 

Štvrtá bola doteraz najlepšia. Náhodné stretnutie, Hasse bol zlatý... a ako naschvál bola tá poviedka fakt kratučká...

Piata ma nebavila absolútne. Unudený dedo, ktorého majú šupnúť do domova... 

Akoby mi to chcel autor vykompenzovať, šiesta poviedka bola zase veľmi pekná... a zase veľmi krátka. Tentokrát nie gayovia ale lesbičky. 

Pri siedmej kapitole bol hlavným aktérom zas totálny cvok, asi veľa vysvetlí, že to bol učiteľ. Nevedel o chce, nemá zmysel života, bla bla...

Osma zase tenučká, ale tentokrát mi to žily netrhalo. Bolo to pekné, ale nejaké emócie to vo mne nevyvolalo.

Deviata (už sa to kráti) sa volala Triedny zraz. Ďalší zúfalec bez zmyslu života, ktorý sa pchá niekomu do zadku pre pocit zadosťučinenia. Podotýkam, že nie doslovne. 

Desiata sa mi zase vážne páčila. Bola o malom chlapcovi a bol to taký súhrn jeho slohových prác. Chlapec žije v rodine s dvoma mamami, čo nezabudol vždy podotknúť a na svoj vek bol inteligentný. A niektoré tie hlášky boli perfektné a ja som sa konečne schuti zasmiala.

Moje maminky si ale myslí, že George neni ženatý, protože je teplý. Síce nevím jak teplota hercova těla souvisí s tím, že nemá manželku...

Takže až budu veľký, nechám si vousy narůst a budu je líbat (holkám se prý líbi, když to pri líbaní píchá).

Bolo to milé.

No a tá posledná, jedenásta... tá bola celkom zaujímavá :)

Takže, aby som to zhrnula. Niektoré poviedky boli pekné, ale väčšina ma nijako nechytila. Paradoxne tie, čo ma bavili najviac boli tie najkratšie, čo tiež môj dojem nezlepšilo. Okrem toho to aj tak nikdy neskončilo tak, ako som myslela dúfala. Čo sa týka autorovho štýlu písania, menil ho v jednotlivých poviedkach. prispôsoboval ho charakterom hlavných postáv. Každá poviedka bola úplne iná, čo som oceňovala. Čo sa mi páčilo bolo, že napriek tomu, že všade bol hlavnou postavou niekto iný, tak sa tam objavovali okrajovo aj postavy, ktoré už tú svoju poviedku mali... alebo mať budú.

A čo sa mi páčilo bolo, že napriek tomu, ako to mohlo pri tej prvej poviedke vyzeralo, nebolo to o sexe. Bolo to skôr o tej citovej stránke...

Viete čo? Ak máte na takúto knihu chuť, skúste to. Možno vám sadne viac. Možno vás nezaujmú všetky poviedky, možno len niektoré ako mňa. A možno sa vám kniha zapáči a vy možno prehodnotíte svoje názory na homosexuálov. Zato to stojí...

Za poskytnutie e-knihy (a za trpezlivosť, že mi to tak trvalo) ďakujem vydavateľstvu Host.

Vy si môžete knihu objednať TU.