Top 5 bloggers 2013

Dámy a páni, posledný deň v roku vám predstavujem svoj prvý kvázi projekt. Nie je to projekt v pravom slova zmysle a... no dobre, to ešte pochopíte.
Rozmýšľala som nad ním celkom dlho, ale až včera som sa k nemu konečne dokopala, vymyslela ikonku a povedala vám už čo to o ňom na Facebooku. Pre tých, ktorí ma tam nesledujú, poprípade im to nástenka nezobrazila, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, vám vysvetlím pointu ešte raz. Hoci podľa mňa je to z toho názvu celkom zrejmé. Proste je pointa v tom, predstaviť vašich 5 najobľúbenejších bloggerov za tento blog, stručne napísať prečo a čokoľvek, čo ešte napísať chcete. Dúfam, že sa niekto zapojíte :) (potom budem rada, ak mi linky hodíte do komentáru, nech mám prehľad :)) A môžete "označiť" aj toho, kto označil vás :) (Nie, tým si nepýtam, aby ste teraz všetci označili mňa :P)
A teraz je čas na moju päťku.

Risknem to s punkerom (Enja Rúčková)

Vydavateľstvo - Motýľ
Rok vydania - 2011
Väzba - pevná
Počet strán - 272

Anotácia

Maturantka Tina má pocit, že jej život uviazol na mŕtvom bode. Pociťuje potrebu zažiť niečo nevšedné, a tak sa ocitne na koncerte punkrockovej kapely. V chalanovi, ktorý sedí za bicími, spozná svojho bývalého suseda. Vrátil sa po dvoch rokoch z cudziny, pričom to pred všetkými známymi veľmi úspešne zatajil. K Tine je však od samého začiatku úprimný, neskrýva pred ňou svoje vlastné pocity. Vyvracia jej mienku o sebe aj o tom, v čo doteraz verila. Obracia jej svet hore nohami, otvára jej nový obzor, vťahuje ju do víru punkovej energie a slobody. Prináša so sebou závan čerstvého vzduchu, no na druhej strane aj riziko a nebezpečenstvo. Je teda iba na Tine, či sa rozhodne stiahnuť do kúta alebo sa poddá svojmu srdcu. Bude v jej prípade platiť, že risk je zisk?

Obálka

Tá sa mi veľmi páči. Vážne. Ako celok je to perfektné. Detailne... Nuž, tá flitrová sukňa je podľa mňa prehnaná, ale dokopy to vypadá fakt dobre, tak sa niet čo sťažovať :D

Postavy

Väčšinou mám rada, keď sa nejaká postava volá ako ja. Tu som z toho taká nadšená nebola. A ani som s Tinou nemala nič spoločné. Tak v prvom rade najprv chodila s Robom. Bola s ním dva roky, nespali spolu, lebo ona nechcela a on to od nej stále chcel. Ona ho nemala rada, hnusili sa jej jeho dotyky, robila všetko pre to, aby sa jej nedotýkal, jeho prítomnosť trpela. A prečo? Aby nebola sama? Len preto, aby s niekym chodila? No vážne, čo z toho mala? Bola proste hlúpa. A na môj vkus aj veľmi dobrá, čistá, nevinná. V každom videla len to dobré, bola naivná... 

Džony sa mi páčil predovšetkým zo začiatku. Zdalo sa, že je to presne ten typ chalana, akých si vždy obľúbim. Potom však začal byť nervný, žiarlivý, náladový a liezol mi na nervy. A mal voči Tine až prehnané ochranárske sklony. A ťažkú minulosť, pretože ho otec bil. Keď nad tým tak premýšľam, tak mal pár vecí spoločných s istým pánom Greyom. Čo bol možno dôvod, prečo napriek všetkému mal čosi do seba. (Ešte keby sa jeho meno nepísalo foneticky by bolo moc fajn. To proste neznášam. Dosť ma to irituje).

Rob sa mi absolútne nepáčil. Vôbec neviem, čo na ňom Tina videla. A vôbec, čo na takýchto chalanoch vidia baby všeobecne? Ide mu len o sex a o to, aby mal čo najlepšie telo. Samozrejme IQ na bode mrazu.

Skvelí boli ale všetci Džonyho spoluhráči z kapely, tých som si moc obľúbila, skvelá banda. Zvlášť Mišo.

Zuzka, Tinina kamarátka, spravila veľa chýb. Nebola dokonalá, ale to, čo jej potom spravili si proste nezaslúžila. A Mirka bola fajn baba.

Môj názor

Táto kniha ma lákala už dávno. Preto som jej v tej knižnici akosi neodolala. Od autorky som už kedysi čítala Čo koho do toho, ale už ani neviem o čom to bolo, tak ma to asi moc nezaujalo. Táto kniha mi však pripomínala Punkovú princeznú, ktorá patrí k mojim najobľúbenejším knihám, tak som si povedala, že to skúsim.

Začiatok ma veľmi bavil. Hneď ma to vtrhlo do príbehu, potom to začalo tak akosi viaznuť. Potom ma to už tak nechytilo.

Autorka občas riešila a opisovala úplné zbytočnosti. Neviem ako vás, ale mňa proste nezaujíma, akú značku cigariet fajčí tá alebo oná postava. No a ešte to. Keby tam vkuse všetci nefajčili, nechľastali a všetko to, by bolo moc fajn. V takej polke knihy som už mala pocit, že to už ani o inom nie je. Liezlo mi to na nervy. Vadí mi to aj v reálnom svete, nemám chuť o tom ešte aj čítať.

A tiež podľa mňa úplne nevystihla slang dnešnej mládeže. Práveže to bolo ešte dosť prikrášlené.

Ale naštvala ma proste táto veta: V tej chvíli by nebolo ani jednému z nich napadlo, že o desať dní už budú rozídení. To ako vážne? Napísať takúto vetu? Tak prezrádzať dopredu? Haló, spoilers! Toto tam proste autorka dať nemala, ja takéto veci proste neznášam.

Celkovo to nebolo nič svetoborné, ale zas fajn oddychovka, pri ktorej ani netreba premýšľať.

Týždeň v GIFoch alebo Vianoce sú za nami

Po všetkých tých prípravách sú Vianoce za nami. Dúfam, že ste si ich užili. Tu je môj týždeň. Inak... viete, že tvorbu týchto článkov vážne milujem? 

V pondelok bola kopa práce, piekli sme a tak... Spomínala som už, ako nerada pracujem? :D 

Mesačná chvastačka - December

Meme od Judit.

Je to celkom neuveriteľné, ale (december) je už takmer za nami. Áno, Chvastačka je skôr, nakoľko už nečakám nijakú knihu teraz. Vlastne si momentálne užívam prázdniny a sladké nič nerobenie. A spánok. Ten predovšetkým. Je úplne skvelé spať do jedenástej... To už mám inokedy za sebou polku školy :D 

Spomínala som vám už, ako toto meme milujem? Vážne! Robí mi radosť chváliť sa novými prírastkami a tak. To už od prírody som taká :D 

Prečítané knihy

Buzerant (Heřmanová)
Buzíčci (Folný) - RC
Scarlet (Meyer) - RC
Kruh (Elfgrenová & Strandberg) - RC
Brána času - Magický kameň Vikingov (Brezina) - RC
V znamení ametystu (Danihelová) - RC
re-reading: Radek (Heřmanová) - RC
Búrka - Uväznený v čase (Crossová) - RC 

Lokaj (Soyka) - RC

Risknem to s punkerom (Rúčková)

On my wishlist 54

On my Wishlist je týždenné meme, ktoré poriada Book Chick City. Jeho cieľom je každú sobotu zverejniť knihu alebo knihy, ktoré si prajete mať doma.

Draki som vlastne už doma mala, ale nečítala som ich a venovala na Vianoce. Hru o trůny grafický román zvládnem asi lepšie, než celú, hrubočiznú knihu, hoci ma láka aj tá, len neviem, či sa k nej vôbec niekedy dostanem a nemám v pláne si ju kupovať. Seriál mám však moc rada, hoci som len na druhej sérii zatiaľ. No a Zaklínač vypadá moc dobre...

Lokaj (Katarína Soyka)

Vydavateľstvo - Hydra
Rok vydania - 2012
Väzba - brožovaná
Počet strán - 328

Anotácia

Mladé dievča spoznáva v klube s názvom „Lokaj“ majiteľa - tajomného muža. Sprvu ho znechutene odmieta ako provokatéra a exhibicionistu, ktorý zarába na popularite vampirizmu medzi mládežou a kvôli zisku podnik maskuje ako upírsky fanklub. Keď jej tajomný neznámy neschádza z mysle, dôjde k záveru, že ju uriekol. Zájde za vedmou, aby sa dozvedela, či je niečo také vôbec možné a ako sa toho zbaviť. Hoci neverí na čarodejnice, postupne sa zaplieta do sietí temného sveta stríg, lovcov upírov a samotných nemŕtvych. Zamiluje sa do dobrého upíra, zvedie ju zlý upír a nakoniec sa pridá k lovcom, aby sa pomstila.

Obálka

Tá sa mi hrozne páči. Fascinuje ma. Určite jedna z najzaujímavejších obálok, aké som videla. Ani nie na obrázku, ale naživo je skvelá.

Postavy

Sú dva typy hlavných hrdiniek. Tie, ktoré si okamžite obľúbite, lebo napriek svojmu ťažkému údelu nefňukajú a bojujú za čo treba a tie, ktoré máte chuť zaškrtiť ich vlastnými vlasmi (veď čo si ušpiníte tie vlastné). Pri ktorej dúfate, že ku koncu knihy bude nájdená niekde na spodu priekopy roztrhaná na márne kúsky. Skrátka dúfate v pomalú (ale nie príliš, chcete sa jej predsa zbaviť), bolestivú smrť. Ufňukaná, poslušná, alebo čokoľvek iné. Môžete tri krát hádať, do ktorej kategórie spadala hlavná postava Luna (aspoň meno mala pekné). Liezla mi na nervy od prvej strany. Nudné, otravné, slušné dievča, ktoré popiera existenciu čohokoľvek čo si nevie racionálne vysvetliť. Samozrejme, ona v upírov, mágiu ani nič podobné neverila, ale predsa robila veci s tým, že ak existujú. Pripomínala mi nejakú zastrašenú náboženskú fanatičku. To viete, ak existujú, paktujú s diablom. Proste neverila ničomu, bola neskutočne obmedzená a hrozne ma rozčuľovala. Neverila by tomu, ani keby ste jej tie najlepšie a najdôveryhodnejšie dôkazy strčili pod nos. Kým nemala naozaj na výber.

Jedna z úplne najhorších postáv o akých som čítala. A to už je čo povedať. Jediný prípad, kedy som sa cez ňu vedela preniesť aspoň vrámci možností, keď zo seba robila na verejnosti totálnu hlupaňu. Škodoradostne som sa bavila aspoň na tom.

Yorik mi bol celkom sympatický nebyť toho, že sa mu páčila Luna, čím pokazil všetko, čo sa dalo...

Akurát Tália bola celkom fajn, Stella a Jacqueline boli také pipky a typy báb, aké vážne nemám rada, takže ani tie to nijako nezlepšili.

Môj názor

Kniha ma zaujala už dávnejšie, nielen obálkou. Vypadala veľmi dobre aj anotáciou. Možno nič svetoborné, ale predsa zaujímavé a originálne. Tsss! Treba dôverovať Goodreads hodnoteniam.

Malá, neveľmi hrubá kniha a ja som ju čítala fakt pomaly. Aspoň na začiatku. Kvôli Lune. Potom som to proste vzdala. Po nejakých tých päťdesiatich stranách som sa na to vykašľala a snažila sa to čítať čo najrýchlejšie, nech to mám proste z krku. Nijaký zážitok, ale aspoň je to za mnou. A o (tejto) Lune nechcem už ani počuť.

Proste kniha, ktorá vypadala fakt nádejne sa pokazí hlavnou postavou, vďaka čomu som mala silné podpaľačské nutkanie alebo proste chuť páchať násilie na knihách. A to som striktne proti tomu, aby bolo jasné. Viete si potom predstaviť, aké to asi muselo byť. Pre mňa totálna katastrofa a najhoršia kniha o upíroch, s akou som mala kedy česť. A pritom príbeh ani nemusel byť taký zlý. Len ja som sa od toho nemohla dostať. Len kvôli nej. Všetko mi tam pokazila.

Ale vám sa to možno bude páčiť viac. Toto je proste čisto môj názor...

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Hydra. 

Vy si ju môžete kúpiť TU.

Búrka - Uväznený v čase (Julie Crossová)

Originálny názov - Tempest
Séria - Búrka
Diel - prvý
Vydavateľstvo - Fragment
Rok vydania - 2013
Väzba - brožovaná
Počet strán - 332

Anotácia

Píše sa rok 2009. Jackson Meyer je normálny mladý chalan – študuje, má priateľku…

Má však schopnosť, o ktorej mnohí ľudia iba snívajú. Dokáže cestovať časom do minulosti. Nedokáže meniť ani ovplyvňovať budúcnosť a preto nehrozia žiadne paradoxy, ktoré by ohrozili časopriestor.

Je to pre neho len neškodná zábava. Až do chvíle, keď do Jacksonovho života vtrhnú dvaja neznámi muži a v zápase je jeho priateľka Holly smrteľne zranená. Jackson v zúfalstve skočí o dva roky späť, do roku 2007. Tento skok je však iný ako predchádzajúce. Jackson je v roku 2007 uväznený a nemôže sa vrátiť späť do prítomnosti. Znovu prežije prvé stretnutie s Holly a testuje svoje schopnosti – čoskoro však zistí, že jeho život obklopujú tajomstvá a prenasledujú ho "Nepriatelia času“, ktorí sa nezastavia pred ničím.

Komu môže Jackson veriť? A čo všetko je ochotný obetovať, aby zachránil Holly… a možno aj celý svet?

Obálka

Obálka má krásne farby, pekne zladené. Avšak tak, ako vie Ikar pokaziť obálky značkami Edícia svetový bestseller, tak to tuto pokazila značka Young adults. Neladí to s ničím a akurát to kazí. A nepáči sa mi fotka tej slečny. Na knižke Lenobiin slib vypadá o moc lepšie. Ale fonty písma sedia.

 

Postavy

Jackson bol otravný, ale mne viac-menej ľahostajný. Keby umrel v polke knihy, nijako by sa ma to nedotklo. Skôr naopak.

Holly sa mi vôbec nepáčila. Absolútne. Ani 009, ani 007. Poriadne mi liezla na nervy a ja som tak naivne dúfala, že ostane mŕtva... Tsss! 

Adam bol moc fajn. Inteligentný, racionálny, ale zároveň otvorený novým možnostiam, schopný uveriť aj neuveriteľnému. Stačilo pár dôkazov. Nebol z tých, ktorým môžete niečo aj pod nos strčiť a oni to budú radšej ignorovať, že však to proste nie je možné... 

Courtney som si tiež obľúbila. Milá baba. Škoda, že tam veľmi nebola. Je to škoda. Keby bola vymenená s Holly, hneď by bol príbeh o moc lepší. 

Nudný príbeh okorenil aj Jacksonov otec. Mal veľa tajomstiev a tak, takže aspoň čosi, vďaka čomu som sa mohla nútiť do čítania ďalej. Ale fajn chlapík. 

Ja však som v teame Nepriateľov času.

Môj názor

Aby som dlho nechodila okolo horúcej kaše, rovno poviem, že na tejto knihe som nenašla veľa kvalít.

Tak za prvé. Každý, kto píše knihu o cestovaní v čase, vymyslí niečo iné. V istých smerovch iné pravidlá a tak. Avšak po piatich sériach (a kúsok) Doctora Who mám už isté vnímanie času mám a všetky tie Wibbly-Wobbley, Timey-Wimey stuff (ja som si to nemohla odpustiť), dávajú zmysel. I keď to občas trvá. Ale pointa je všade tá istá. Dotyčná osoba sa vráti do minulosti a musí si dávať pozor, aby nespravil niečo, čo by mohlo prepísať dejiny alebo povedzme históriu nejakej osoby. Tuto to fungovalo asi tak, že Jackson sa presunul o pár hodín/dní/rokov dozadu... A nič. Akoby ste sledovali film. Aj keď to vidíte tisíckrát, ten Hulk

Lokiho tresne o zem aj dvadsiaty krát. Nič nezmeníte. Ste divákom, ale nemáte nijaký vplyv. Proste to tu nebola nijaká super schopnosť. Nemohli ste sa vrátiť do starovekého Grécka, spoznať Shakespeara, alebo byť pri zániku Zeme. Mohli ste tak prežiť smrť vašej sestry znova. Predstavte si, že sa vrátite do minulosti, dáte sa dokopy s osobou, po ktorej poškuľujete už dávno, vrátite sa do prítomnosti... A ono sa to nikdy nestalo... A je celkom možné, že vás dotyčná osoba ani nebude poznať. No vážne, aký to má zmysel? Proste to bola nuda.

Za druhé, spočiatku mi to pripomínalo knihu Den co den. Tá sa mi moc nepáčila, tak sa mi zdalo, že toto je o niečo lepšie, lebo to má nejakú tú zápletku. Nejaké to CIA, špióni, iní cestovatelia v čase a tak. Lenže zrejme Den co den malo iné kvality (ktoré si už nepamätám), pretože to dostalo vyššie hodnotenie a mám z toho lepší dojem než z tohoto. Čo je dosť úbohé. Pre túto knihu.

Za tretie, pri niektorých pasážach som a nudila k smrti. Je pravda, že takých posledných sto strán sa to zlepšilo... miestami. Bolo to lepšie, ale stále tam boli siahodlhé pasáže, ktoré keby sa tam nevyskytovali, tak to prinesie len úžitok.

Za štvrté, presladenosť. Tie romantické scény, boli niektoré až príliš. -"Amor vincit omnia." -"Čo to znamená?" -"Láska zvíťazí nad všetkým."... A ja som mala silné nutkanie zvracať.

Za piate, na začiatku sa rysovala akási nádej na zápletku, ktorá akosi rýchlo upadla.

Za šieste, bolo to chaotické.

Knihu vrámci možnosti zlepšovali aspoň Adam, Courtney a Jacsonov otec... Čo bolo zúfalo málo. A ešte sa mi páčil koniec. A tak to asi pre mňa aj skončilo, neviem, či budem mať nervy na pokračovanie. Nepatrím k tým, čo za každú cenu musia mať dočítané série.

A na záver... Asi som vás touto recenziou odradila. Ale sú ľudia, ktorým sa kniha páčila, takže ak vás táto kniha láka, skúste to. Vždy sa dá odložiť...

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Fragment. 

Vy si ju môžete kúpiť TU.

Vianoce a tak...

Dnes podobný článok nájdete na (skoro) každom blogu Alebo len popriatie pekných sviatkov. (A kde nie je, tam sa ešte ocitne). Neviem ako vy, ale ja sa na Vianoce zvyknem tešiť pomaly aj pol roka dopredu. Tento rok bol výnimkou, pretože až do novembra som sa viac tešila na nového Thora. Ale to viete.
Včera sme niekoľko hodín piekli. Všeličo možné. Neviem ako vy, ale ja radšej papám. Napríklad tie výborné kolieska, ktoré sme včera urobili. A mala som predčasné Vianoce, lebo mi prišiel môj Radeček, ktorého som vyhrala minulý týždeň :3 Samozrejme, že som ho stihla už aj prečítať... A tak takú pidi knižku... <3 Niečo mi vraví, že to bude moja najčítanejšia :D
Každopádne, dnes je ten deň... a ja stále nemám tú správnu vianočnú náladu. Televízie sa predbiehajú s rozprávkami a vianočnými filmami, pričom výsledok je asi taký, že buď je to to isté, obohrané, čo už každému lezie na nervy, alebo ich prehnaná originalita má presne opačný účinok. No čo. Jediná rozprávka, na ktorú sa skutočne teším a to už dobré dva týždne, je Popoluška. Jediná rozprávka, ktorá musí byť každý rok povinne.
No a čo robím dnes ja? Do noci som pozerala Day of the Doctor, výročný špeciál, ktorým si kompenzujem dvojtýždňovú prestávku, ktorú ČT2 nachystala a vďaka čomu mám absťák zatiaľ v počiatočnom štádiu. Ale vážne. Toto nám spraviť. Na Vianoce?

Vianočný knižný hop - víťaz

Už zajtra sú tu Vianoce. A mňa fakt bolí hlava, takže mi to je momentálne jedno.Každopádne, momentálne mám kopu roboty, čítať moc nestíham, čo vysvetľuje, prečo čítam tú Búrku už týždeň. Niežeby to bola kniha, od ktorej sa nedokážete odlepiť. Na druhej strane, dnes mi došiel môj milovaný Radeček, tak som si prečítala aspoň toho. Niečo mi hovorí, že to bude moja najčítanejšia kniha. len ma trochu prekvapila veľkosť, nečakala som formát A6. Ale aspoň to bude prenosnejšie a skôr sa to naučím naspamäť, no nie?

No dobre, nebudem vás už obťažovať, ani na to nemám náladu. Šťastnou výherkyňou Den co den (ktorá pri nej hádam nebude mať silné podpalačské sklony ako ja) sa stáva...

Mária Marry

A všetkým vám ostatným... Šťastné a Veselé Vianoce :) 

On my wishlist 53

On my Wishlist je týždenné meme, ktoré poriada Book Chick City. Jeho cieľom je každú sobotu zverejniť knihu alebo knihy, ktoré si prajete mať doma.

Týždeň v GIFoch alebo už sa blížia Vianocééé :3

Nuž, minulý týždeň som toto vynechala, proste sa nič zaujímavé nestalo a hoci som rozmýšľala, že to vynechám aj teraz, nakoniec som si to (chvalabohu) rozmyslela. Každopádne, budúci týždeň bude určite.

No dobre... keď na tom tak trváte, tak neporuším tradíciu a začnem s Doktorom :D

Viete, ako som vtedy plakala, že nechcem Matta, chcem späť Davida a tak? Nuž, Davida by som brala späť aj tak, ale skôr podobne, ako v tom výročnom, kde boli obaja... Matt je proste S-U-P-E-R!!!
Možno to nie je ten najsympatickejší a najkrajší herec, akého ste kedy videli, ale má obrovskú charizmu.

V znamení ametystu (Majka Danihelová)

Séria - Kronika strateného impéria
Diel - prvý
Forma - e-book
Počet strán - 370
Blog autorky - Lyn von Nightlight

Anotácia

V Ametystovom lese žije prírodné spoločenstvo pod ochranou Ametystového lampáša. Doposiaľ si o ňom sedemnásťročná Meggie myslela, že je výplodom maminej fantázie a existuje iba na papieri.

Obdivovala svet plný víl bez krídel, pravidiel a temných tajomstiev - sčasti to pokladala za svoju povinnosť, keďže jej rodičia zomreli. Mala pocit, že čítaním maminých zápiskov uctí ich pamiatku.

Meggien skutočný svet sa ale čoskoro začne rozpadať. Zistí, že ju sledujú čudné fialové vlny, ktoré sa podobajú na polárne žiary, a vidí ich len ona. Po silnej búrke je Prechod medzi svetmi otvorený a Meggie sa za pomoci prorokyne dostáva do sveta, o ktorom si myslela, že existoval len v maminej hlave. Do sveta, kde nie je ľahké prežiť, ak nepatríte k prírodnému spoločenstvu.

Všetko má svoj dôvod a Meggien príchod do lesa je iba slabým odvarom toho, čomu bude musieť čeliť.

Nad krajinou visí temný tieň a Spoločenstvo národov je na pokraji novej Obsidiánovej doby.

Obálka

Prekrásna. Vážne. Ani profesionálni grafici často krát nespravia takú krásnu. Proste vypadá perfektne a nie je jej čo vytknúť.

Postavy

Meggie som hrozne nemala rada... Na začiatku. Prechytračelá, proste všetko vždy vedela. Samozrejme, okrem takých detailov ako sa do toho lesa dostala. Na druhej strane bola niekedy až neuveriteľne hlúpa. Čím viac som z knihy prečítala, tým som mala Meg radšej. Tie vyššie spomínané otravné "kvality" ustupovali do uzadia a na povrch sa predierala jej odvaha a to, ako vždy povie, čo si myslí... Niektorí to proste nazývali drzosťou (ale aby som jej nekrivdila, týmto oplývala od začiatku). Obzvlášť sa mi páčilo... no, jej riešenie problémov s inými ľuďmi.

Nemala som rada Denis. Bola hrozne povrchná, namyslená, panovačná a arogantná pipka. Neustále sa vyvyšovala nad ostatných. Naproti nej jej brat Wen bol veľmi milý a skvelý kamarát. Taký ten typ, čo vás vždy podrží, ktorý je na vašej strane, nech spravíte čokoľvek. Ale proste len kamarát. Podobná bola aj Lia, tú som mala tiež moc rada.

Získali si ma ale Tori a Sky. Tori bol Liin kamarát, trochu ochranársky a zúfalo podobný Meggie... Takže sa vlastne nemohli vystáť. Ale to sa stáva. A práve preto by sa k sebe skvelo hodili.

Rovnako tak aj Sky. Je to ten typ chalana, akého sa proste nedá neobľúbiť. Tajomný, drzý s úžasnými očami... Ehm :D Získal si ma okamžite.

No a Darr... Ten bol riadny sviniar, toho som proste neznášala. Aj Ewana, keď sme už pri tom.

Môj názor 

Ja som na túto knihu bola zvedavá už dávnejšie a keď mi ju Majka ponúkla, že by rada vedela môj názor na ňu, bola som moc rada. 

Na začiatku som mala pocit, že je to až príliš prekomplikované a prešpekuľované. Ono ide o to, že tam bolo dosť opisov, Meggie sa s Ametystovým lesom zoznamovala príliš dlho (skrátka sa to dlho rozbiehalo) a celé to bolo trošku zbytočne natiahnuté. 

Ale.

Ako kniha pokračovala a Meggie odišla od Mai, kniha nabrala spád a ja som si začala čítanie užívať (áno, aj tak mi to trvalo dosť dlho, viem. Ale ja proste nemám rada e-booky. Alebo to bude proste tým, že nemá čítačku). Majka mala premyslené všetky detaily, všetko tam sedelo a vy ste si dokázali ten svet predstaviť. Všetky tie pravidlá, mentalita ľudí a podobné... všetko to tam bolo... Niečo také by som v živote nenapísala... :D Určite ju za to obdivujem :)

No a ten koniec... Ja som proste iba pozerala s vyvalenými očami, že teraz to predsa nesmie skončiť a už vôbec nie takto... Ja proste potrebujem pokračovanie!! 

Majka proste píše veľmi dobre. Jej štýl písania sa číta veľmi dobre a ľahko. Dokáže vás zaujať. A tiež tam bolo niekoľko veľmi pekných myšlienok. 

Každopádne, kniha má veľmi veľký potenciál, zahraničnú kvalitu a dokonca by som povedala, že by mohla mať predpoklad byť celosvetovo úspešná... (teda... vieme, ako to so slovenskými knihami chodí... ale určite na to má...!) 

Proste sa mi kniha fakt páčila, ale kvôli tomu začiatku, kde som sa miestami nudila, jej proste nemôžem dať plný počet T.A.R.D.I.S., čo je škoda...

Veľmi pekne ďakujem Majke za to, že mi umožnila si knihu prečítať :)

Brána času - Magický kameň Vikingov (Thomas Brezina)

Originálny názov - Zeitspringer - volume 4: Der Kraftstein des Wikingers
Séria - Brána času
Diel - 4/4
Vydavateľstvo - Fragment
Rok vydania - 2011
Väzba - pevná
Počet strán - 120

Anotácia

V 4. časti série Brána času vikinskému kniežaťu Svenovi ktosi ukradne magický kameň, ktorý mu prináša víťazstvá v boji. A presne vtedy pristávajú medzi Vikingmi Jup, Vicky a Nick. Pochopiteľne, podozrenie padne práve na nich, na záhadných "cudzincov". Podarí sa im vrátiť sa ešte raz v čase naspäť do okamihu krádeže amuletu? Dokážu medzi divokými lúpežnými bojovníkmi odhaliť skutočného páchateľa a preukázať tak svoju nevinu?

Obálka
Detská. Ale to je jasné, je to kniha pre deti. Každopádne sa mi páči. Až na ten červený prúžok hore, ale to má každý diel.

Postavy & môj názor 

Tak. Thomas Brezina vždy patril k mojim najobľúbenejším detským spisovateľom, prečítala som od neho množstvo kníh. Ale to bolo dávno a... Samozrejme, že to bolo písané jednoduchším štýlom, aby to pochopili deti, ale na druhej strane tam bolo celkom dosť opisov toho či onoho, ale dejová línia len jedna a jednoduchá.

S hlavnými postavami v tejto knihe sme sa mohli stretnúť už v predchádzajúcej siahodlhej série Klub záhad. Jup, Vicky a Nick. Ale iritovalo ma, ako tam zakaždým boli spomínaní ako členovia Klubu záhad. Tisíckrát. Na zemi pred sebou videli členovia Klubu záhad veľký plápolajúci oheň. Členovia Klubu záhad vo svojich nohaviciach...
V podstate som ich mla vždy rada všetkých troch, každý ma niečo do seba, ale najsympatickejší mi je jednoznačne Nick, hoci je najmladší. Ale je vtipný a inteligentný. Aspoň teda na jedenásťročného chalana, že.
Viete ako vždy vravím, že mám celkom silný žalúdok a málokedy mi príde z nejakej scény zle? Je celkom irónia, že sa to podarí detskej knihe. Boli tam vikinské deti, niektoré bez malíčkov na nohách alebo rukách. Že im ich mamy odhrýzli ešte ako bábätkám, aby boli v priazni bohov. No vážne, niektoré tie staré povery boli strašne nezmyselné... Prečo by mali byť v priazni bohov? Lebo tí sa zľutujú, že majú krvilačné a ľudožrútske matky?
Čím to je, že to bolo krvilačnejšie, než Arnarove deti? :D Každopádne Vikingov mám rada a preto mi ani nevadilo, že akurát túto knihu... (nie, nemá to nič spoločné s Vianocami a tým, že toto je jediné, čo je brat schopný prečítať, tak som chcela darček... To nech vás ani nenapadne... Jasné?)
Nuž, zhrniem to. Na to, že to je kniha pre deti, čo nie sú tí najnáročnejší čitatelia, to vôbec nebolo zlé. Nečítala som síce predchádzajúce diely, ale to nevadí, nenadväzuje to.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvo Fragment.

Knihu si môžete kúpiť TU.

Waiting on Wednesday 37

Waiting on Wednesday je týždenné meme, ktoré usporiadava Breaking the spine. Cieľom je predstaviť knižky, ktoré si chcete prečítať.

 

 

Oheň (Sara B. Elfgrenová & Mats Strandberg)

V Engelsforse bude poriadne horúco!
Vyvolené majú nastúpiť do druhého ročníka gymnázia. Celé letné prázdniny tŕpli v očakávaní ďalšieho kroku zo strany démonov. Hrozba však príde z miesta, ktoré by im nenapadlo ani vo sne. Je čoraz očividnejšie, že v Engelsforse sa deje čosi veľmi, veľmi zlé. Minulosť sa prelína s budúcnosťou. Živí stretávajú mŕtvych. Vyvolené sú čoraz zomknutejšie a opäť sa presviedčajú, že mágia neuľaví nešťastnej láske ani nezhojí zlomené srdce.  

 

 Prvý diel som dočítala v pondelok, bol v podstate čudný, ale som zvedavá na pokračovanie, i keď je ešte hrubšie (a stavím sa, že zbytočne).

Kruh (Sara B. Elfgrenová & Mats Strandberg)

Originálny názov - Cirkeln
Séria - Engelsfors
Diel - prvý
Vydavateľstvo - Fortuna libri
Rok vydania - 2011
Väzba - pevná
Počet strán - 528

Anotácia

Apokalypsa začína v Bergslagene.

Engelfors. Anjelské bystriny. Pekné meno, spustnuté mesto. Uprostred ničoho, obklopené hlbokými lesmi, v ktorých ľudia neraz zablúdili a už sa nikdy nenašli. Raz v noci, keď sa mesiac sfarbí na krvavočerveno, sa v zrušenom zábavnom parku ocitne šesť dievčat. Nemajú nič spoločné. Nevedia, ako sa tam dostali ani prečo tam prišli. Čoskoro však pochopia, že ak chcú prežiť, musia spolupracovať.

Obálka

Moc sa mi páči. Obraz na nej mi pripomína nejaký obetný rituál a vypadá to perfektne.

Postavy

Sedem vyvolených. Sedem tínedžerov, ktorí mali zachrániť svet. A každý bol úplne iný. To sa mi páčilo.Minoo sa mi moc páčila. Minoo neznášala byť tínedžerkou. Najmä preto, že to znamenalo ustavičné stýkanie sa s ďalšími tínedžermi. Prísť deň čo deň do školy pre ňu znamenalo, akoby ju zakaždým násilím deportovali na inú planétu. Nemala si s jej obyvateľmi čo povedať. Nedokázala ani predstierať, že je jednou z nich, pretože netušila, ako sa to robí. Pocity, ktoré v tomto úryvku sú, úplne vystihujú tie moje, čo vysvetľuje, prečo som s Minoo cítila to zvláštne spriaznenie a naozaj som si ju obľúbila. Skrátka som s ňou mala dosť spoločné a dokonale som ju chápala.

Zdroj TU.

Idu som spočiatku vážne nemala rada, potom ukázala svoju ľudskejšiu stránku a dala vedieť, že má predsa len niečo do seba. Nevravím, že ju teraz nejako milujem, ale neprekáža mi. Opakom bola Vanessa, čo bolo ďalšie populárne dievča na škole a je to presne ten typ osoby, aké vážne nemám rada.

Tiež mi k srdcu neprirástla Rebecka. Pekná baba, taktiež obľúbená... a zakomplexovaná... Really? 

Zato sa mi páčila Linnea. Ten typ dievčaťa, ktoré to v živote nemalo na ružiach ustlané, vyrastala v drsnom prostredí a naučila sa byť silná.

Anna-Karin bola odmalička šikanovaná. Bola to outsiderka túžiaca po popularite a uznaní. To druhé chápem. Ale išla na to veľmi zúfalými spôsobmi.

Áno, opísala som šesť báb. Siedmy bol chlapec, Elias, ale toho sme si veľmi neužili, pretože umrel hneď v prvej kapitole, čo bola vážne škoda, pretože z toho, čo som sa o ňom dozvedela, to bol vážne milý chalan a nezaslúžil si to (s radosťou by som ho vymenila hneď za dve adeptky...). Bol mi sympatický, bolo mi ho moc ľúto. A o to viac ma naštvala celá tá faloš, pretože mnoho ľudí, ktorí ho predtým šikanovali, alebo sa tomu prizerali sa pretvarovali, ako ohromne trúchlia, ako je ho škoda a aký to bol úžasný chlapec...

Môj názor

Okej uznávam, že napísanie tejto recenzie bolo veľmi náročné, pretože kniha vo mne zanechala veľa dojmov a často krát som popri čítaní ani nevedela, či sa mi kniha vlastne moc páči, alebo ani nie. V tomto prípade nebudem vedieť všetky svoje pocity z tej knihy vystihnúť. 

Veľa krát sa stane, že striedanie pohľadov v knihe je rušivé. Tu nie. Bolo to tak akosi prirodzené, sedelo mi to tam. 

Zo začiatku ma to chytilo, čítalo sa mi to veľmi dobre, ale potom sa to začalo naťahovať a nejako si myslím, že sa to kľudne dalo zredukovať tak na polovicu.

Neviem. Toto je proste kniha, o ktorej ani neviete, čo si máte myslieť. Spracovanie nebolo vždy najlepšie, ale zase až dokonca netušila, proste ma to ani len nenapadlo, kto je vrahom. Pravda je, že v takýchto knihách to môže byť ktokoľvek, ale tuto tento dotyčný ma ani nenapadol, nepodozrievala som ho ani sekundu. Pokiaľ ho dievčatá neodhalili.

Nakoniec sa tak nejako stalo, že kniha bola pre mňa len o čosi vyššie, ako priemer. Asi za to môže tá zbytočná hrubka a to, že to bolo naplnené mnohými nepodstatnými informáciami...

Top týždňa - Knihy, ktoré by si zaslúžili sfilmovať

Tak aby bolo jasné, niektoré som trošku preskočila a ku niekoľkým sa vrátim neskôr :D Tým myslím Najlepšie knihy tohoto roka, pretože tých sa dočkáte tak za dva týždne. A tiež najhorších, najočakávanejších, či najlepšie/najhoršie obálky... A možno ešte čosi ďalšie, uvidím :) Teraz tu mám knihy, ktoré si rozhodne zaslúžia sfilmovanie...
Preskočila som svoje obľúbené klasiky, lebo tých veľa nemám (Shakespeare, Austenová, Antigona, Anna zo zeleného domu, Harry Potter... ak to posledné môžme rátať za klasiku :D), guilty pleasures (to je hlavne Škola noci a Pád).

Artemis Fowl (Eoin Colfer)
Nuž, o sfilmovaní tejto knihy sa veľa hovorilo. Už pred niekoľkými rokmi. A v lete sa nejaké tie informácie objavili... A potom zas nič.
Každopádne, táto kniha by sa rozhodne mala sfilmovať. Chlapec, geniálny zločinec... a kniha bola naozaj dobrá. Hoci najlepšie boli jednoznačne jednotka... a trojka, tá je rozhodne perfektná.
A filmy by boli skvelé.

On my Wishlist 52

On my Wishlist je týždenné meme, ktoré poriada Book Chick City. Jeho cieľom je každú sobotu zverejniť knihu alebo knihy, ktoré si prajete mať doma.

Nový začiatok - Kapitola druhá (FrostIron)

Vyzerá to tak, že sa vám prvá kapitola páčila, čo ma trochu udivuje, lebo v tom som si veľmi neverila. Ale som moc rada :)
Každopádne, ja mám vždy najväčší problém s časmi. Niekoľko krát sa mi stane, že v jednej vete použijem prítomný čas a v druhej už minulý... Ja si to aj po sebe opravujem, nemyslite si, ale aj minule sa mi stalo, že mi to dvakrát trošku ušlo.
A teraz rozmýšľam, že by som si mala trochu švihnúť s ďalšími, pretože mám už iba jednu a pol :D

„Tak to ani náhodou! Nenechám tu bývať šialeného boha, ktorý sa ma pokúšal zabiť!“

„Nuž, zdá sa, že nemáš na výber o nič viac ako ja.  Ja totiž Stark tower očividne opustiť nemôžem. Poďakuj otcovi,“ povie posmešne.

„Nenechám sa zlákať do nejakých hlúpych hier bohov. Proste nie!“

„A ako ma chceš asi tak poslať späť? Pochybujem, že tunajšie pošty majú niečo, ako expresnú zásielku do Asgardu. Alebo oddelenie reklamácií, keď sme už pri tom.“

Tony naňho zíza s otvorenými ústami. Nemôže si pomôcť. Toto už nie je len nočná mora, to je... Prehŕňa sa v slovnej zásobe, ale tak ďaleko proste nesiaha. Zatočí sa mu hlava a tak sa zosunie na zem, chrbtom opretý o stenu. Nie je schopný triezvo uvažovať. Nemal toľko piť.

Ale aj tak ho udivuje, že Loki vie o reklamáciach a expresných zásielkách, niečo také predsa na Asgarde nemajú... Aspoň si myslí. Bože, čo on vie o Asgarde? Bol do tohoto celého vtrhnutý nedobrovoľne. Bez akýchkoľvek informácií, či možnosti výberu!

Jediné riešenie je, že to vyrieši až ráno. A ani to mu nie je veľmi po chuti, keďže to znamená...

„Dnes tu môžeš prespať. Len dnes. Potom to nejako vyriešime... Jarvis! Daj nášmu hosťovi“ posledné slovo vypľuje, „nejakú izbu a zamkni ho tam. A mňa nech už nikto neotravuje, som oficiálne mimo služby.  Keby sa chceli zjaviť ďalší nezvaní hostia, tak musia počkať na ráno.“

„Rozumiem pane.“

„Tak ja idem spať. Ty Loki choď tam, kde ťa pošle Jarv. A mňa nechajte spať.“

Ráno sa Tony budí so zlým pocitom. Niečo sa stalo. Niečo ho večer rozrušilo. Niečo...

Och iste, nie niečo. Niekto. Tony vážne rozmýšľa nad tým, že sa bude modliť za to, že to bol celé len sen. Fantázia. Niečo, čo v slabej chvíli vypotila jeho hlava. Asi už starne.

Lenže jeho plán zamrzne na tom, že nevie, k čomu sa modliť. Bohov ma plné zuby, tak ku nejakým stromom? Kto sa modlí ku stromom? Do prdele, je ateista, načo rieši také kraviny? Vážne starne.

Zahrabe sa do postele a snaží sa oddialiť tú chvíľku, čo ju bude musieť opustiť, čo najviac.

„Dobré ráno, pane.  Náš hosť je už nekľudný.“

„Tak mu daj nejakú gumenú hračku, alebo také čosi, čím mi nezničí dom,“ povie nesústredene a snaží sa ešte zaspať.

„Pane, ospravedlňujem sa, ale máte na linke naliehavý hovor,“ ozve sa Jarvis asi tak o dve minúty na to.

„To počká.

„Nedá sa ho zbaviť.  Fury už je nekľudný, nemôžem ho viac zdržiavať.“

„Fury?“ zakľaje. „Tak mi ho prepoj.“

„Stark, ako rýchlo ste schopný dostaviť sa na základňu?“

„Mám sa dobre, ďakujem za opýtanie.“

„...!“

„Za dve hodiny?“

„Potrebujeme vás skôr.“

„Ešte som ani neraňajkoval!“

„Najete sa tu.“

„O čo ide?“

„Thor je tu. Vraví, že je to naliehavé a že musí hovoriť s vami. Nám ostatným nechce nič prezradiť.“

Úžasné. Nevyspatý, hladný, ale prečo by nešiel navštíviť Furyho, pravda?  „Idem tam.“

Článok na tému...

Za túto ikonku ďakujem Domčovi

Okej, viacero blogerov robí nejaké články takéhoto typu, kde proste prezentuje nejaký svoj názor na určitú tému, ktorá je povedzme dosť diskutovaná, alebo len o tom veľa premýšľa a keď sa názory u ľudí rozdeľujú, tak chce napísať ten svoj. Takže chcem v prvom rade upozorniť, že toto je čisto môj názor, tak ho prosím tolerujte. A okrem toho si myslím, že nepíšem len za seba. 
A akej to téme že sa idem venovať? 

Predávanie recenzných výtlačkov

Prečo to vlastne takto riešim? Ešte počas letných prázdnin som mala jednu siahodlhú debatu s jednou mojou čitateľkou, ktorá ma za toto ostro kritizovala. Či sa vôbec za to nehanbím bla bla (je dobre podotknúť, že dotyčná komentuje len vtedy, keď niečo kritizuje a to nielen u mňa). Ja proti kritike samozrejme nemám nič. Bez nej sa človek neposunie. Ale toto ma proste naštvalo. Predsa len som nerobila nič zlé a rozhodne na tom nie som sama. 

Pokiaľ občas zájdete do Predám/Vymením, ktoré je hore v menu viete, že sa tam občas nejaký ten recenzák ocitne. Áno, uznávam. Dostala som knihu zdarma a ja ju PREDÁVAM. Niektorí to považujú za zlé. Ale berte do úvahy toto. Ako šestnásťročné dievča nie som nijako zárobkovo činná a každý nejaké tie peniaze občas potrebuje, všakže? Okrem iného, keby niekto predával každú, prípadne každú druhú knihu, ktorú takto dostane, nepoviem ani slovo, že má niekto niečo proti tomu. Ale keď dá človek (blogger) takto na predaj jednu z 15-20 kníh, tak je to v poriadku. Pokiaľ to pravda nepredáva drahšie, než to nájdete na internetových kníhkupectvách, to sa moc neoplatí.

Čo sa mňa týka, takéto knihy na predaj majú u mňa väčšinou osud taký, že ich buď vymením alebo venujem do nejakej súťaže.

Takže áno. Naozaj by to človek nemal preháňať. Každý blogger by si mal vážiť spoluprác s vydavateľstvami a kníhkupectvami, pretože málokto má také šťastie, že má knihy zdarma. Lenže nikomu nesadnú všetky knihy a hoci si  tie, ktoré chceme, vyberáme sami, tak sa občas stane, že kniha ktorá nás zaujala tým, že tá slečna na obálke, má naozaj perfektné šaty (Črepiny duší), alebo tým, že ju všetci naokolo strašne chvália a hoci vás kniha pôvodne neláka tak jej proste neodoláte (Loď mezi hvězdami). Poprípade to má skvelú anotáciu, na knihu sa tešíte veľmi dlho a po sto stranách nevidíte pointu a uspáva vás každá veta (Ukradnuté sny, Zakletá). Také knihy sa skladujú zbytočne a radšej tým treba urobiť radosť niekomu inému. A to, že ste knihu dostali zdarma... no, to som už riešila vyššie. 

Scarlet (Marissa Meyer)

Originálny názov - Scarlet
Séria - Měsiční kroniky
Diel - druhý
Vydavateľstvo - Egmont
Rok vydania - 2013
Väzba - brožovaná
Počet strán - 456

Anotácia

Pokračování fantasy románu Cinder a druhá kniha ságy Měsíční kroniky

Osmnáctiletá Scarlet Benoitová je přesvědčena, že se o sebe dokáže postarat sama. Nepotřebuje a ani nechce si nikoho pustit do života. Výjimkou je její babička Michelle, žena, která Scarlet naučila všechno, co umí: pilotovat raketu, oškubat kachnu, ignorovat názor většiny a udělat si svůj. Celých jedenáct let byla babička pro Scarlet jediným blízkým člověkem na světě.

Až do dne, kdy babičku unese jakýsi tajemný gang a Scarletin život se navždy změní. Jediný, kdo o tomto gangu něco ví, je Vlk, pouliční rváč, kterého Scarlet zná jen zběžně. Scarlet se nerada svěřuje cizím lidem, zvláště pokud jde o muže, ze kterých čpí potíže na sto honů. Jenže Vlkovu pomoc potřebuje, pokud chce najít únosce své babičky. A to ještě netuší, jakou roli hrála před lety její babička při záchraně princezny Selene, nebo kdo Vlk vlastně je a jaké jsou jeho skryté úmysly…

Obálka

Naozaj krásna obálka. O moc krajšia, než Cinder. Taká rozprávková a zároveň tajomná. Ale to nič nemení na tom, že sa mi viac páči originál edícia...

Postavy

Babička sa mi moc páčila. Objavila sa tam síce len na chvíľu, ale mala niečo do seba.

Rovnako tak aj Vlk sa mi zapáčil okamžite. A nie, nemá to nič spoločné s jeho prezývkou a tým, že vlci sú moje najobľúbenejšie zvieratá, jasné? Proste Vlk mal kopu svojich tajomstiev, bol tajomný, nebezpečný a ochranitelský k Scarlet...Nová postava bol aj Thorne. Kvázi zločinec, sympaťák, okúzľujúci kapitán... Sakra, vážne mi pripomínal Kapitána Jacka Harknessa, takže sa sťažovať nemôžem.

Čo ma vážne potešilo bolo to, že tu boli kapitoly aj z pohľadu Cinder. Tú som si už vážne moc obľúbila. O moc viac, než tú Scarlet.

No áno, tá Scarlet. Chápem, že jej uniesli babičku, muselo to byť fakt ťažké, ale správala sa častokrát nerozumne a iracionálne. Tá mi vlastne toľko k srdcu neprirástla, ale musím uznať, že na konci bola vážne dobrá... A mala fantastické vlasy...

Taktiež princ Kai bol stále moc fajn a Levana... no comment.

Môj názor 

Spomínala som už, že mám fakt rada rozprávky? Karcoolka (tá animovaná) je jedna z mojich najobľúbenejších... Ako som už spomínala pri Cinder, tá kniha ma veľmi anotáciou pôvodne vôbec nezaujala, naopak Scarlet ma primäla prečítať si túto sériu, pretože ma tá zaujala okamžite.

Je to irónia, pretože ma táto kniha vôbec toľko nebavila. Takže. Už mi bolo viackrát povedané, že väčšinu kníh hodnotím úplne inak, než všetci ostatní. Očividne to tak bude aj teraz. Všetci túto knihu vychvaľujú, považujú ju za o moc lepšiu, než Cinder. Ja nie. Zrejme to je jedna z kníh, ktorú by ste nemali čítať hneď po jednotke. Keby som túto knihu čítala o niekoľko týždňov neskôr, možno by som ju hodnotila inak. Nenadchlo, neupútalo ma to tak, ako tá Cinder, chýbala mi tu taká tá iskra, vďaka ktorej chce človek hneď pokračovať v čítaní. Sama som ju čítala týždeň a pol, pretože pár krát som sa jej celý deň ani nedotkla, poprípade som prečítala tak kapitolu. A tá kniha má pritom vyše 450 strán... Proste ma nič do toho čítania netlačilo. Chcela som vedieť, ako sa to skončí, ale nebolo to také, že by som potrebovala okamžite vedieť ako to dopadne. Prišlo mi to dosť naťahované a málo pútavé. Nejaká tá akcia tam bola, prevažne na konci, ale napriek tomu mi to prišlo trochu nudné.

Čo ale vážne oceňujem je, že to nebolo také predvídavé a malo to veľmi dobrý nápad :)

Každopádne, stále si myslím, že by túto sériu mal niekto sfilmovať, pretože by to mohlo dopadnúť vážne fantasticky.

A vážne sa teším na Cress...

Za poskytnutie knihy sa chcem poďakovať vydavateľstvu Egmont.

Vy si ju môžete kúpiť TU.

Kam ďalej?

• Cinder - Cress - Winter
• Nejkrásnější
• Hvězdy nad hlavou
• Because you love to hate me