V apríli som toho opäť prečítala nečakane veľa. Viním z toho fakt, že sa mi pokazil mobil a tak som s ním strávila o dosť menej času než zvyčajne a mohla som sa venovať radšej knihám. Fajn zmena, ale som rada, že mám nový mobil, lebo to bolo, akoby som bola bez ľavej ruky. (Vôbec nie som závislá.)
Ticící patro (Katharine McGee)
Túto knihu som chcela strašne, strašne dlho a konečne sa mi dostala do rúk. Nesklamala. Bola presne tým, čo som od nej čakala. Jednoduchý, hlúpy príbeh, takým tým americkým spôsobom. Čo mám rada. Takže som si to užila. A pekne si prosím pokračovanie.Určite odporúčam.
4/5
Darwinovy ceny: Odpočítávání konce (Wendy Northcutt)
Chcela som čítať viac rôznych kníh, čo nie sú YA tento rok a k tomu patrí aj nejaká tá non-fiction. Darwinove ceny som registrovala už pár rokov, vždy to boli celkom vtipné príbehy. Ale očividne všetkého veľa škodí a tu bolo strašne veľa podobných a rýchlo som sa začala nudiť. Navyše minimálne polovica z nich prežila. Pche. Ale niektoré boli fakt vtipné.
2/5
Roseblood (A.G. Howard)
Toto je jedna z najhorších kníh, čo som kedy čítala. Nepreháňam. Nie je to re-telling Fantóma opery, ako sa všade prezentuje, ale skôr voľné pokračovanie a zničilo to všetko dobré z pôvodného príbehu. Fantóm nemá absolútne žiadnu charizmu, zato vlastní nočný klub. Akože, neviem ani opísať, aká zlá táto kniha je a odporúčam sa jej vyhnúť.
1/5 (Aj keď si to zaslúži skôr 0*)
The Phantom of the opera (Gaston Leroux)
Po Roseblood som si potrebovala zlepšiť chuť a tak padla voľba na originál. Bože, táto kniha bola fantastická. Má to úplne geniálnu atmosféru, absolútne som si zamilovala Fantóma (to je fuk, že je tak trochu psychopat), jediné, čo mi trochu vadilo bolo, že tam vlastne nemal veľa priestoru. Veľa sa o ňom hovorilo, ale on tam vystupoval minimálne. Škoda. Navyše by som mu rada videla do hlavy.
Ale nevadí, stále to bola perfektná kniha. Stala sa mojou druhou najobľúbenejšou klasikou po Pýche a predsudku. Navyše to bola prvá klasika v mojom živote, ktorú som prečítala v angličtine. Yay. A taktiež prvá pre náš Classics book club.
5/5
Mŕtve dievča neklame (Jay Asher)
Kniha, o ktorej sa teraz rozpráva úplne všade a ani ja som jej neodolala. Neoslovila ma natoľko, čo väčšinu ostatných, nenašla som tam všetky tie zázraky, Hannah ma iritovala a nech si vraví každý kto chce, podľa mňa mnohé tie dôvody neboli dostatočné na samovraždu. Ale aj tak to bola naozaj dobrá kniha a určite stojí za prečítanie.
4/5
A court of mist and fury (Sarah J. Maas)
Ešte minulý mesiac som tvrdila, že neverím, že sa tento rok niečo vyrovná Nočnému cirkusu. A ono to prišlo nakoniec dosť skoro. Konečne som prečítala ACOMAF. Celé veky som sa tomu vyhýbala lebo za a) to je dosť hrubé a za b) som sa bála, že z toho nebudem tak nadšená ako všetci ostatní.
Ale bola som. Celá moja slovná zásoba nestačí, aby som opísala dokonalosť tejto knihy a hlavne Rhysanda. Jednoznačne jedna z najlepších kníh, ktoré boli kedy napísané. A síce nechápem ako som to mohla nečítať skôr, ale som fakt rada, lebo už tých 17 dní, ktoré som nútená čakať je peklo. Normálne ma to fyzicky bolí. Je to utrpenie. Už aby tu bol utorok.
5/5 (aspoň 100*)
Copatá máma (Barbora Bečvářová)
Po ACOMAFe som sa bála, že upadnem do čitateľskej krízy a bála som sa po niečom siahnuť, lebo že však sa tomu nič nemôže vyrovnať.
Takže som pohľadala vo svojej knižnici niečo, od čoho som čakala veľmi jednoduchý a nenáročný príbeh. Proste takú oddychovku, pri ktorej nemusím rozmýšľať a nečakám od nej veľa.
A tak som siahla po tomto. Bolo to fajn, ale nič svetoborné. Spočiatku sa mi to páčilo viac, ale potom ma začali nejaké veci štvať a tak kniha skončila ako priemer. Nie som si však istá, či som mohla vo svojom rozpoložení siahnuť po niečom lepšom, takže som spokojná.
3/5
Dear Ijeawele, or A Feminist Manifesto in Fifteen Suggestions (Chimamanda Ngozi Adichie)
Druhá tohtomesačná non-fiction, ale táto dopadla lepšia. Je napísaná formou listu priateľke, ktorá od autorky žiadala rady, ako má vychovať svoju dcéru ako feministku. Veľa super myšlienok a každý by si to mal prečítať. Navyše je to fakt kratučké.
4,5/5
Apolónov pád: Utajené orákulum (Rick Riordan)
Percyho Jacksona aj Bohov Olympu som si zamilovala a tak je jasné, že som si nemohla nechať ujsť ani túto knihu. Stále moc vtipné a výborne napísané, Apolón je skvelá postava, vrátil sa Percy aj Nico, ktorý je mojou najobľúbenejšou postavou týchto sérií... len škoda, že dejovo je rovnaké ako predošlé dve série. Autor už vykráda samého seba. Škoda.
Do pokračovania sa už teda neplánujem púšťať. To si môžem rovno dať radšej re-reading hentých dvoch sérií.
3,5/5
My ostatní tu len tak žijeme (Patrick Ness)
Túto knihu som čítala už minulý rok. Respektíve som sa o to snažila, ale strašne som sa nudila. Po besede s Patrickom som sa však rozhodla dať druhú šancu, čo obvykle nerobievam, ale nemohla som spraviť lepšie. Asi som to prvýkrát čítala v nejaký blbý čas, ale tentokrát som si to naozaj užila. Asi to bude tým, že som už vedela, čo od knihy môžem čakať, nie ako minule, keď moje jediné stretnutie s autorom bolo v Netvorovi a ten je úplne iný level než toto alebo Niečo viac.
4/5
Grafitové dievča (Miroslava Varáčková)
Tri kroky do pekla a Adaptácia sa mi naozaj páčili, zatiaľ čo Len to nikomu nepovedz vôbec. Dúfala som, že Grafitové dievča sa zaradí k prvej kategórii, ale žiaľ. Koncept komiksového románu je fantastický a chcela by som viac takých kníh, ale čo sa týka deja... nah. Prvá tretina sa mi páčila, tam čitateľ spoznáva Táňu a jej situáciu v rodine. Potom to ide veľmi rýchlo dole z kopca. Najväčším problémom je, že sa tam deje strašne, strašne moc a sú tam veľké skoky v čase. Niečo sa stane, bum - skok tak o tri mesiace a zas. Teda čitateľ nevidí žiaden prirodzený vývoj. A to nehovorím o tom, že dve z troch "veľkých" udalostí som vedela veľmi jednoducho predvídať.
Tri kroky do pekla a Adaptácia sa mi naozaj páčili, zatiaľ čo Len to nikomu nepovedz vôbec. Dúfala som, že Grafitové dievča sa zaradí k prvej kategórii, ale žiaľ. Koncept komiksového románu je fantastický a chcela by som viac takých kníh, ale čo sa týka deja... nah. Prvá tretina sa mi páčila, tam čitateľ spoznáva Táňu a jej situáciu v rodine. Potom to ide veľmi rýchlo dole z kopca. Najväčším problémom je, že sa tam deje strašne, strašne moc a sú tam veľké skoky v čase. Niečo sa stane, bum - skok tak o tri mesiace a zas. Teda čitateľ nevidí žiaden prirodzený vývoj. A to nehovorím o tom, že dve z troch "veľkých" udalostí som vedela veľmi jednoducho predvídať.
2/5
Zimná rozprávka (William Shakespeare)
Už niekoľko rokov som nečítala nič od Shakespearea. Nechápem prečo. Už predtým som čítala tak päť-šesť jeho hier a bol to génius. A Zimná rozprávka to opäť dokázala. Veľmi som si ju užila, bolo to geniálne a ešte to má aj fantastický preklad do slovenčiny.
(Takže nakoniec som prečítala hneď dve knihy do Classics book club. Yay!)
5/5
Ahoj Zimnú rozprávku mám doma pripravenú na čítanie hneď keď dočítam aktuálnu knižku. Som rada že sa ti tak páčila tak soma si asi dobre kúpila. Už sa na ňu teším teda :)
OdpovedaťOdstrániťSnáď sa bude páčiť. Ale tak všeobecne ja mám Shakespearea moc rada :)
Odstrániť