Kniha, ktorá ma úplne psychicky zničila | A Court of mist and fury

Autor – Sarah J. Maas 

Séria – A court of thorns and roses

Diel – 2/?

Vydavateľstvo – Bloomsbury

Rok vydania – 2016

Počet strán - 624

Hodnotenie na Goodreads – 4,73/ 98 311

Anotácia

Feyre is immortal.

After rescuing her lover Tamlin from a wicked Faerie Queen, she returns to the Spring Court possessing the powers of the High Fae. But Feyre cannot forget the terrible deeds she performed to save Tamlin's people - nor the bargain she made with Rhysand, High Lord of the feared Night Court.

As Feyre is drawn ever deeper into Rhysand's dark web of politics and passion, war is looming and an evil far greater than any queen threatens to destroy everything Feyre has fought for. She must confront her past, embrace her gifts and decide her fate.

She must surrender her heart to heal a world torn in two.

***

Aby ste vedeli, toto nie je recenzia. Tá má mať hlavu a pätu. Toto je len výplod pocitov, pretože som to dočítala asi tak pred desiatimi minútami, ešte sa trasiem a som úplne zničená.

ACOTAR bol prvá kniha, ktorú som od Sarah čítala. Takmer pred dvoma rokmi. V tej dobe som ešte nemala načítaných veľa kníh v angličtine, takže táto mala najťažšiu angličtinu a lúskala som ju dva týždne. Potom som sa pustila do série Throne of glass. Prečítala som tri diely a každý z nich čítala asi mesiac. Heir of fire dokonca dva, lebo som sa nevedela začítať. A stratila som o tú sériu záujem, takže som sa rozhodla so sériou seknúť. 

Tam sa naskytla otázka Čo s ACOMAFom? Mala som ho doma od mája, kedy vyšiel a nie a nie sa k tomu dostať. Odrádzalo ma to, aká je kniha hrubá, že s ňou strávim aj polroka. Skoro som zvažovala, či sa nezbaviť aj tej a mať s jej knihami pokoj. 

Táto kniha ma šialene vysoké hodnotenie a ľudí, ktorí mi ju odporúčali, by som nespočítala ani na všetkých svojich prstoch. A asi by ma zabili, keby sa toho zbavím, tak som to na poličke skladovala ďalej. Vravela som si, že predsa nie je možné, aby bola tá kniha tak dobrá. Určite budem zas jediná, komu sa nebude páčiť. To bol ďalší dôvod, prečo som ju odkladala. A okrem toho som si už ani poriadne nepamätala, o čom bola jednotka. A nebola som z nej ani taká ohúrená. K tomu všetkému ako ste si mohli všimnúť, v  poslednej dobe nie som najväčšou fanúšičkou fantasy.

Ako sa tak blíži vydanie trojky, pár mojich kamarátov na mňa vyvíjalo ešte väčší tlak, aby som ju prečítala. Fajn, povedala som si, že cez Veľkú noc. Šesť dní voľna, hádam to stihnem. 

Dva a pol dňa. Toľko mi trvalo prečítať túto knihu, hoci je zo všetkých jej kníh, ktoré som čítala, najhrubšia. Dva a pol dňa, čo som sa od nej nevedela a nechcela odlepiť. 

Niežeby to malo najlepší dej na svete. Ten bol pre mňa druhoradý. 

Lebo Rhysand. (Teraz začínajú výlevy a lá trinásťročná puberťáčka.)

Neviem ani popísať, aký dokonalý chlap to je. Doteraz som mala nejaké obľúbené mužské postavy, ale všetky oproti nemu pôsobia teraz bezvýznamne. Už dávno som nemilovala nejakú postavu tak moc ako jeho. A ak som mala doteraz vysoké nároky na svoju drahú polovičku, teraz Rhys nasadil latku tak vysoko, že sa obávam, že ju nikto neprekoná. Takže viete čo? Zakladám fanklub: "I´ll be forever alone, but it doesn´t  matter, I have Rhysand." Lebo čo viac v živote potrebujem? Mimochodom, ste v ňom vítaní. 

(Ešte som si stihla aj včera spraviť na Epic reads test, že na ktorý Dvor patrím a vyšiel mi ten jeho. To je osud proste.)

Nedá sa slovami opísať, ako moc som si ho zamilovala a ooooh... <3

No a potom Feyre. Ak si Rhysa niekto zaslúži, tak je to ona. (Spočiatku mi síce prišlo príhodné, že má všetky schopnosti všetkých High Lordov, takže bude všetko pre ňu jednoduché, ale potom mi to bolo jedno.) Tak ako pri Rhysovi, aj tu autorka vytvorila skvelú ženskú postavu, ktorá je silná, mysliaca, schopná postaviť sa sama za seba a za to, čo verí. Mnohé autorky by ju mali mať nastavenú ako vzor. 

Ale Tamlin. Ako som ho tu ja znenávidela. V jednotke bol fajn, ale tu je z neho tak neskutočný idiot, že to nie je možné. Nenávidím ho a dúfam, že ho zničí. Nie nutne zabije, ale zničí. To bude ešte horšie. 

Táto kniha ma zničila. Je zo mňa psychická troska. Také množstvo emócií, vo mne vyvolala, že to ani nie je možné. Hlavne ku koncu som kňučala, kričala či revala. Úplne vážne. Musela som niekoľkokrát tú knihu zatvoriť, aby som sa spamätala a predýchala to. Neostali mi žiadne nechty na rukách, čo som si ich tak poobhrýzala z nervozity (odporúčam si radšej nejaké jedlo zobrať) a miestami som si myslela, že tú knihu niekam vyhodím alebo roztrhám, čo som bola taká frustrovaná. Predovšetkým na konci. Tam som myslela, že sa zbláznim z toho všetkého. Po dočítaní som sa ešte stále triasla a bola úplne mimo.

Hoci som mala asi najstupídnejšie dôvody na nečítanie tejto knihy, som za ne fest vďačná. Lebo keby mám čakať na pokračovanie rok, umriem. Fakt. Vôbec nie som melodramatická. Už teraz mám dojem, že k tomu nemám ďaleko, lebo pokračovanie vyjde až za SEDEMNÁSŤ dní, čo mi momentálne pripadá ako večnosť. Potrebujem ho mať v rukách, potrebujem vedieť, ako sa to skončí a hlavne, potrebujem viac Rhysanda. Je to otázka života a smrti. 

Prečítajte si to. Aj keby ste sa mali kvôli tejto sérii naučiť po anglicky, aby ste nemuseli na pokračovanie čakať, stojí to za to. Ostatní nežartujú, keď tvrdia, že je to jedna z najlepších kníh vôbec.
Neviem, čo budem robiť najbližšie tri týždne so svojim životom. Asi len prežívať. 

(Alebo to budem čítať stále dookola.) 

Kam ďalej? 

• A Court of thorns and roses
• Throne of glass - Crown of midnight