Originálny názov - The Age of Miracles
Vydavateľstvo - Fortuna Libri
Rok vydania - 2012
Väzba - pevná
Počet strán - 383
Anotácia
Prvotina Karen Thompsonovej Walkerovej rozpráva ústami 11-ročného kalifornského dievčaťa Júlie príbeh jednej rodiny na pozadí vážnej globálnej katastrofy. Júlia zažíva svoju prvú lásku aj manželskú krízu rodičov a naša Zem sa zatiaľ spomaľuje v jednom zo svojich základných pohybov: rotácii okolo osi. Dni predĺžené napokon až na 72 hodín prinesú viac tragického ako veselého.
Postavy
Táto kniha nebola tak veľmi venovaná samotným postavám ako danej situácii a tak len krátko o nich.
To, že Julia mala jedenásť už viete. A aj sa tak správala. Ale na môj vkus bola až príliš upätá. Bol od nás starši - mal trinásť! Nuž, divila som sa, že pri jej osobnosti sa nezobrala a nezdupkala domov. A tiež bola veľmi nevýrazná. Bola to síce rozprávačka príbehu, ale akási odosobnená. Akoby rozprávala rozprávku na dobrú noc (Tri prasiatka napríklad) a nie svoj príbeh. A často mi liezla na nervy. Tak akosi som dúfala, že na konci umre, nech to má aspoň dobrý koniec, ale nedočkala som sa.
Mne bol sympatický iba Juliin dedko. Ten jediný tomu neprikladal väčší význam, než to skutočne malo. Seth bol len typický dvanásťročný chalan, takže nič moc. Ale tak v dvanástich ešte nemáte nijakú osobnosť.
Juliina mama zas bola pravým opakom dedka - tá hysteričila aj zaňho. A navyše patrila k tým ľuďom, podľa ktorých je dobré len to, čo uznávajú oni a ostatné nestojí za reč. Hneď je jasné, že lezenie na nervy má Julia v krvi.
No a Hanna mi bola už odzačiatku veľmi nesympatická. Jedna pokrytecká krava! Aspoňže Gabby bola na svoj vek trocha vyspelejšia.
Môj názor
Tak ako mám málo pri postavách, tu bude toho trochu viac. Miestami možno len samostatné myšlienky a nie úplne súvislý text, ale ja si všetko píšem už popri čítaní do mobilu a nie vždy to viem geniálne spracovať. Snáď to nebude priveľmi vadiť.
V prvom rade nemám rada, keď sa knihy rozprávajú z ďalekej budúcnosti. Chápete, niečo takéto Keby som vedela, že sa tak dlho neuvidíme, rozlúčila by som sa s ňou alebo O niekoľko mesiacov neskôr nám mama ukazala mapu oblohy. Teraz však... by sa nemalo objavovať.
Nemôžu ísť proste periodicky?
Celkovo sa mi autorkyn štýl písania nepáčil. Autorka je absolventkou tvorivého písania, takže dobrá správa je, že absolvovať môže asi každí. Pochybujem, že si od nej ešte čosi prečítam, ak ešte čosi napíše (a úprimne dúfam, že nie)
Najlepšie čo na knihe bolo, bola obálka. Je veľmi zvláštna, ale zaujímavá. Pekne zvolené farby aj font písma. Naopak originál obálka (obrázok vpravo) je totálny des a s príbehom má toho ešte menej spoločného, než tá naša.
A teraz poďme k príbehu. Začiatok mi veľmi silno pripomínal to, keď všetko pohltila správa, že pred tromi mesiacmi bude koniec sveta. Samozrejme, časom sa to stávalo oveľa vážnejšie, ale ten začiatok... Masová panika. Pamätáte ako najprv všetci panikákárili (a babky aj dlho potom), mnohí to zneužívali, všetky televízne programy od Superstar až po rôzne dokumenty sa nevenovali ničomu inému, prinášali ,,zaručené informácie", všeliaké možné aj nemožné teórie a dôvody aby ešte viac podnecovali paniku. Škoda reči, veď si to všetci pamätáme.
Predtým než sa stal Reálny čas a Starý čas rotácia sa spomaľovala bol čas veľmi chaoticky. Toto nebola autorkyna vina, skôr to bolo reálnejšie, pretože keby sa niečo také stalo naozaj, tak by sme na tom neboli o nič lepšie. Čo sa ale mňa týka, ja by som sa radšej riadila podľa reálneho času, pretože si neviem predstaviť, že by som mala spať za toho najostrejšieho svetla. To radšej budem riskovať tie odporné bolesti hlavy.
A tiež mohla autorka konkretizovať, že v ktorom roku sa dej odohrával. Neverím totiž tomu, že v 2012-tom.
Téma sa mi páčila, bolo to konečne niečo originálne, zaujímavé, len to spracovanie bol úplny des. Takže čo tak kompromis - Karen vymyslela tému a niekto iný (povedzme Veronica Roth) ju mala napísať. Kniha by tak dosiahla úplne inú úroveň.
Našla som tam aj pozitívum - škola sa im začínala o deviatej. Slovenské školstvo by si malo brať príklad a nie aby sme vstávali tak nemožne skoro. N druhej strane, je to jeden zo ,,svetov", kde by som naozaj žiť nechcela.
Čo sa týka toho kúsku anotácie (ktorá je mimochodom zaujímavejšia než celá kniha dohromady) Júlia zažíva svoju prvú lásku, tým bolo myslené to, že Julia celú knihu sníva o Sethovi a keď si ju on konečne všimne a pozve ju von, tak je ona v siedmom nebi a on ju zasa ignoruje? A že sú že akože spolu tri kapitoly cca? Jasné, takáto láska - sen každého dievčaťa. Chalani, neopovážte sa brať príklad! :D
Konkrétne kniha sa mi čítala veľmi pomaly, už som myslela, že to nikdy nedočítam. A priznávam, že som veľa krát zvažovala, že to vzdám a ku koncu som už naozaj ľutovala, že som tak neurobila, ale už sa mi to neoplatilo. Poznáte ten vtip, že: Čo robím, keď si upratujem izbu? 15% upratujem si, 85% hrám sa s vecami, ktoré v nej nájdem. Tak tak nejako to bolo aj s touto knihou.
Pýtate sa prečo som to vôbec čítala? Až do konca som dúfala, že sa stane nejaký zázrak, že to, čo sa tam odohrávalo doteraz je len nejaký zlý vtip. Samozrejme, že nič takého som sa nedočkala. Ako inak.
Na záver už len poviem - ku koncu deň dosahoval už 72 hodín. Viete koľko by som za jeden deň stihla prečítať? :D
Toto je len môj názor a ak sa vám kniha páčila, tak si to nepripúšťajte, ale proste to tak cítim. V podstate to bolo zbytočných šesť dní v mojom živote, kedy som mohla čítať čosi lepšie.
Kniha má tekéto hodnotenie už len preto, že som to dočítala a hoci celú knihu úroveň klesala a myslela som, že dám 1,5/5 hviezdičky, tá posledná kapitola to trochu zlepšila a kniha dostáva:
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpeg)
.jpg)
.jpg)
