nedeľa 13. decembra 2020

Vianoce so Stračím hniezdom - 3. adventná nedeľa


Dnes je tu posledný príspevok pred budúco-týždňovou veľkou súťažou. A verte mi, takú veľkú som ešte nikdy neorganizovala. Teším sa aj za vás. Navyše dnes nájdete jednu mini súťaž na mojej  Instagram stories.
Taktiež, je 11 dní do Vianoc. Chcete počuť tú najväčšiu iróniu? Organizujem vianočný projekt, ale v skutočnosti Vianoce nemám rada už niekoľko rokov a veľmi sa na ne neteším (akurát na jedlo).
Každopádne, pripomeňme si teda ako projekt prebieha:

3. Adventná nedeľa - 2. otázka: Ako vyzerá ich typický Štedrý deň? Máte nejaké špeciálne tradície?
4. Adventná nedeľa - súťaž.

A tu sú odpovede, niektoré veru veľmi zaujímavé :)

Vianoce vždy oslavujeme ako rodina. Vlastne celkom klasika. Celý deň nič nejem, aby som večer uvidel zlaté prasa. Žiadne som však nikdy nevidel, teda až na seba, keď sa vrhnem na vianočné dobroty. Ku nášmu vianočnému dňu patrí sledovanie „Sám doma“, nejaký ten panák na zahriatie, najlepšie hneď ráno. V noci nasleduje jazda s mojím najlepším kamarátom na vŕšok Kubínskej hole. Samozrejme na aute, peši by som to po celom večeri nezvládol. Tam si postojíme a sledujeme vysvietený, zasnežený Kubín. Ja si dám cigaretku, panáka a uzimene uzívaný sa poberieme naspäť. Po príchode domov sa znovu najem. Idem spať najedený a celú noc ma trápia nočné mory. Väčšinou vstanem nevyspatý a vystrašený. Ale je to sranda.

Typický Štedrý deň je plný takého vianočného chaosu. Aj keď máme úlohy akoby zadelené, vždy to niekde zavŕzga a potom všetci robíme všetko. Netečie teplá voda, ryba sa pripáli a podobné záležitosti. Tradíciou je, že moj tatino sa rozplače ešte predtým, kým zo seba dostane vianočný vinš. Prejeme sa, ale keď sme spolu, všetko je fajn.

Keďže žijem ďaleko od mojich rodičov, Vianoce máme každý rok dvakrát. Milujem naše rusínske tradície, ktoré mám zaužívané od detstva a dodržiavala by som ich aj na opačnej strane zemegule. Spolu s mojím partnerom mi prišli do života ďalšie a už si bez nich neviem predstaviť Vianoce. Asi spomeniem len niektoré, lebo by ste to čítali do rána.  Stolujeme pre „náhodného pocestného“, zapálime sviečku, najstarší člen rodiny dáva cesnakom namočeným do medu na čelo krížik ostatným, prekrojíme jabĺčko a pred jedlom sa pomodlíme. Večera pozostáva z niekoľkých chodov - kapustnica, tradičná hríbová „mačanka“, pirohy, šalát a ryba, a najmladší člen rodiny po nej sfúkne sviečku. Čím som staršia, tým viac si viem užiť Vianoce.

Štedrý deň trávim doma s maminou a doobeda väčšinou varíme. Máme špeciálnu večeru, pretože jediný mäsožrút je u nás náš pes. Spolu varíme kapustnicu a šalát, ja pripravujem buď tofu kapra alebo niečo iné, čo jeme namiesto ryby. Pred večerou si vždy rozbalíme darčeky, po nej ideme na prechádzku a potom sa spojíme s rodinou na Slovensku a v Čechách, poprajeme si vzájomne šťastné sviatky. Večer končíme s koláčikmi pri televízii. Snažíme sa mať pohodu a užiť si čas spolu.

Typický Štedrý deň? Nesmú chýbať bobaľky. :D Tie k môjmu Štedrému dňu patria. Neviem si ani predstaviť, že by sme ich na Vianoce nemali. Špeciálne tradície? Pod obrus vkladáme v sáčiku peniaze (drobné mince) s kukuričkou a pšenicou. Je to preto, aby sme aj nasledujúci rok mali úrodný. Vrecko pod obrusom nechávame až do Rusnackých Vianoc. Ďalšia tradícia je, že keď jeme, od stola nikto nesmie vstať a odskočiť si, kým nedoje aj najstarší člen rodiny. Spomínam si, že keď som bola mala, s bratom sme sa nevedeli dočkať, kedy babka doje a vstane, a jej to vždy trvalo. :D Po večeri sme totižto rozbaľovali darčeky a nevedeli sme sa toho dočkať.

Štedrý deň je u nás typický slovenský. Celý deň varíme a upratujeme, aby sme večer 2/3 zošrotovali. Keď sa dá ideme na polnočnú omšu.

Vianočný deň: Tento rok to bude trochu iné, lebo sa mi bohužiaľ nepodarí prísť na Vianoce domov na Slovensko. Stalo sa mi to len druhý krát za dvadsať rokov, čo už žijem v zahraničí. Ale tento rok je celkovo taký divný a ja sa popravde už celkom teším, že sa s ním čoskoro rozlúčime. Typický štedrý deň je pre mňa naplnený prípravou slávnostnej večere. Pred večerou tradične ideme zapáliť sviečku našim blízkym na cintoríne a vôňa Vianoc je pre mňa, keď to doma vonia ihličím a smaženým kaprom.

Nijaké špeciálne rituály nemáme. Vianoce sú čas, keď si človek aspoň pár dní v roku môže dopriať oddych, pokoj a dobré jedlo. Tak vychutnávame :)

Typický Štedrý deň je asi taká úplne bežná klasika :) Akurát miesto kapra máme pstruhov, každý rok sa snažím babku presvedčiť, že 10 druhov koláčov nám naozaj nie je treba 😄 a logisticky pendlujem medzi dvoma miestami, keďže chcem byť v rámci večera aj s rodičmi, aj so starou mamou, aj s bratom a švagrinou. Inak úplne klasická rodinná pohoda s Mrázikom alebo Troma orieškami, preplneným žalúdkom, množstvom baliaceho papiera a s vďačnosťou za to, že môžem byť so svojimi blízkymi, mám strechu nad hlavou a máme dostatok jedla, keďže až príliš veľa ľudí na svete tento luxus nemá. Malou nezvyčajnou tradíciou je u mňa možno to, že sa už dva roky zapájam do Vianočnej pošty a tento rok prvýkrát aj do Krabice od topánok. Ide o iniciatívy, ktoré sa snažia potešiť osamelých seniorov v domovoch dôchodcov. Starkí sú moja veľká slabosť, preto ak môžem pomôcť aspoň takouto drobnosťou urobiť niekomu radosť, som za všetkými desiatimi.

Robím skoro všetko tak, ako kedysi robili moji rodičia, keď som bola malá. Zvykli sme chodiť na Štedrý deň na dlhú prechádzku. Vtedy to bolo o čosi čarovnejšie, pretože si ani nepamätám Vianoce bez snehu. Aj naša rodina chodí na prechádzku, len niekedy musíme vziať dáždniky. Potom počúvame koledy. Hrával ich kedysi môj otec, lenže ja som po ňom hudobný sluch nezdedila, tak som zvolila bezpečnejšiu formu. Mám doma samých chlapov a tí kašlú na nejaké zlaté prasiatko. Hlad nepustí. Takže u nás sa zobká celý deň a ja sa tvárim, že to nevidím. Večeriame, keď začnú odbíjať zvony na nitrianskom hrade a to je 16:30. Pod obrus dávam darované šupiny z kapra - to preto, lebo my kapra neobľubujeme, ale zvyk nepustí. Pripravujem lososa a smažím ho na prepustenom masle. Pridávam doň ešte jednu ingredienciu, ale to je môj tajný recept. :) Hádžeme do kúta orechy, prekrojíme jabĺčko na hviezdičku, aby sme boli zdraví, chrumkáme

Na štedrý deň sa celá rodina okolo obeda stretneme u starých rodičov, kde si navzájom vymeníme darčeky a všetky ich poukladáme pod stromček. Večerať začíname okolo piatej alebo neskôr. Štedrá večera u nás pozostáva zo štyroch chodov – po oblátke alebo chlebe s medom a cesnakom ako prvú podávame šošovicovú polievku, nasleduje mačanka, teda hríbová polievka, potom kapustnica a na záver zemiakový šalát s rybou. Skombinovali sme tradičné jedlá z rôznych oblastí Slovenska, odkiaľ pochádza moja rodina, preto ich je viac. Po večeri samozrejme nemôžu chýbať medovníky a rôzne koláčiky zlepené džemom či poliate čokoládou.

Počíta sa ako tradícia balenie darčekov na poslednú chvíľu? 😄 Lebo v tom som vážne dobrá! Darčeky nakúpim v predstihu... Ale zabaliť? Tss, načo, veď mám čas 😄 Až potom ten čas dôjde a fakt ich ledva stihnem dať pod stromček 😄

Ja Vianoce beriem s rezervou, alebo lepšie povedané, mám pred nimi rešpekt. Len sa vždy modlím, nech sme zdraví, ale to vlastne celý rok.
Prvé Vianoce v novom dome boli totiž strašné, našu vtedy takmer dvojročnú dcéru Terezku trápila črevná viróza, z ktorej sa nevedela dostať. Nakoniec sme skončili 24.12. na infekčnom oddelení. Ja som bola tehotná, mesiac pre pôrodom. Ledva sme sa z nemocnice dostali domov a črevá sa roztočili mne. 31.12. sme štartovali auto a manžel ma s bruchom viezol na Kramáre... opäť na infekčné oddelenie. Niekoľko rokov som bola zatrpknutá a Vianoce som hejtovala, ale čím sú dievčatá staršie, tým viac si ich vychutnávame.
Nedodržiavame žiadne špeci tradície. Také tie bežné ako ryba, šalát, oblátky atď. Ale... možnože sme minulý rok jednu tradíciu predsa len odštartovali, po večeri hráme a spievame spolu vianočné piesne. Brat si po x rokoch zaobstaral klavír, dcéra sa učí hrať na husle, môj ocino hrá na bicie. Ja mám tento rok za úlohu naučiť sa hrať na gitare jednoduchú verziu jednej piesne. Ale radšej pst, lebo toto asi nedám. Tak uvidíme, ako to tento rok dopadne.

Nemyslím si, že by sme doma mávali nejaké špeciálne tradície. Keď som bola menšia, zvykli sme kupovať kapra na trhu pár dní pred Vianocami, nechávali sme ho zopár hodín plávať vo vani a potom ho musel (emočne) najsilnejší člen domácnosti „klepnúť“. Posledné roky sme našťastie od tejto tradície upustili, aj tak ten kapor nikdy nikomu nechutil. Na Štedrý deň sme zvykli doobeda ozdobovať stromček, poobede si pozrieť film v telke, prípadne si zahrať karty (kanastu), potom sme sa pustili do prípravy večere, prezliekli sa do slušných šiat a okolo šiestej – siedmej sme si sadli za stôl a spoločne sa navečerali. Vždy platilo pravidlo, že od stola sa smie ako prvý postaviť len ten najstarší a aj to až potom, ako všetci ostatní dojedia. Nakoniec sa ešte zazvonilo na zvonček a išli sa rozbaľovať darčeky.
Minulý rok som trávila Vianoce so sestrou a jej rodinou, kvôli nešťastným udalostiam, ktoré sa nám v ten rok udiali. Preto si postupne budujem nové vianočné tradície a uvidíme, čo prinesie tento rok. ☺

Na Vianoce nemáme žiadne extra zvyky. Skôr si ten deň užívame počúvanie Vianočných piesní, príprave šalátu a ryby, spoločnú večeru a najkrajší moment je večer keď môžem vidieť v očiach svojich detí iskričky šťastia pri rozbaľovani darčekov.

To, že Vianoce v mojej rodine neboli tak celkom bežné, som si plne uvedomila, až keď som ich prvýkrát strávila v manželovej rodine. Vtedy som pochopila, aj čo je „echt slovenské“... Moja mama prebrala vianočnú večeru z väčšiny z otcovej strany, čo znamená, že vychádzala z ukrajinských tradícií. Večera bola mimoriadne sýta. Začínala predjedlom v podobe hríbovej omáčky s pirohmi z kysnutého cesta plnenými kapustou a hríbmi. Nasledovala kapustová polievka a k nej tiež pirohy. Až potom nasledoval kapor a zemiakový šalát a asi nemusím ani písať, že sa ďalej „voľne“ pokračovalo s pirohmi ;). Predtým sa však tradične podala z rúk do rúk miska s pšenicou varenou vo vode s orechmi, do ktorej sa nakoniec pridal med. Volali sme to „kuťa“. Každý zjedol za lyžičku a popritom v duchu vyslovil želanie, ktoré by sa malo do konca nasledujúceho roka vyplniť. Až u manžela som teda zažila to povestné hádzanie orechov a rozkrajovanie jabĺčok, s čím s ním pokračujem. Bohužiaľ, to „moje“ sa mi nepodarilo infiltrovať, ale môžem si za to sama. Nikdy som sa nenaučila robiť pirohy tak dobre, aby som si dokázala povedať, že sú ako od mamky.

Je úplne typický a máme doma všetky tradície. Rodina, cesnak a med, jablko rozrezané, peniaze pod obrusom a nohy stola zviazané, krátka modlitba. Sviatočná štedrá večera, darčeky. Snažím sa udržiavať všetky rodinné tradície tak, ako som to videla u starej mamy a mojej mamy, aj keď je to z roka na rok ťažšie. Ale vždy mi v tom pomáha myšlienka : Neplaš sa! Vianoce sú v duši a nie dátum v kalendári.

Na Štedrý deň chodievam k rodičom. Kedysi patrilo k tradícii pomôcť s prípravami a s varením, ale posledné roky mama všetko pripraví, než prídem a tak mi neostáva nič iné, než si sadnúť, popíjať kávu a len tak sa zhovárať. Naše tradície nemajú žiadne veľké zvláštnosti - kapustnica, zemiakový šalát, ryba a potom darčeky. A večer, keď sa nasýtime dobrôt a spoločnosti, zaleziem do postele s knihou, ktorú práve čítam a užívam si, že sa nikam nemusím ponáhľať.

Ráta sa nervozita, ktorá sa dá krájať? Sme asi ako každá nie celkom normálna rodina, ale nemám problém to priznať. Keď sa stretneme, sme všetci na nervy, lezieme si na nervy a gratulujeme si, ak to neskončí hádkou. Práve preto nemám veľmi rada práve Štedrý deň, ale obdobie adventu pred ním a po ňom až do Nového roka. Na druhej strane si neviem predstaviť, že by boli sviatky ukážkové a pokojné. Asi by to bolo neprirodzené a my by sme neboli sami sebou. 

U mňa doma je Štedrý deň taky klasický. Snažím sa dodržiavať tradície, ale nakoľko momentálne som čerstvo rozvedená tak tie tradície sa dodržujú ťažko. 
No ráno vstanem, dám variť kapustnicu, rám si s deťmi raňajky, urobíme si pukance, pohodlie a pozeráme rozprávky, alebo sa ideme lyžovať, alebo sánkovať... Ak nie som v práci, samozrejme 😂
Poobede pripravíme spolu stôl, slávnostné prestrety, pod obrus schovame peniažky, aby sme boli cely rok spokojný.. Pred večerou sa pomodlime a jeme, snažíme sa nerozpravat ani nevstavat od stola aby s nami neodišlo aj šťastie.. Keď dojeme, tak si ideme spolu otvoriť darčeky a idem s deťmi k mojim rodičom po kolede... Tak si dáme spolu víno a pozrieme si tradičný program v TV... Také obyčajne Vianoce 😜 ✌️ v kruhu blízkych 💓

Povedala by som, že nijako nezvyčajne. Vstanem, dám si kávu, vynechám raňajky (aby som videla zlaté prasiatko) a potom väčšinou pomáham mamine v kuchyni, dobalím posledné darčeky, píšem, čítam knihu alebo pozerám seriál. Večeriame okolo štvrtej či piatej a to už máme s priateľom dosť rozbehnutý režim, pretože na striedačku jedávame u mojich rodičov a potom ideme k nim a o rok zase naopak. Hrávame sa spoločenské hry, pijeme skvelý punč alebo super varené vínko, džgáme sa dobrým jedlom a potom enzýmom na trávenie, aby nás neprevrátilo z gaučov. Štedrý deň je u nás dosť pohodový a často bývam v pyžame, až kým nejdeme večerať. K vianočnému stolu nám však maminka nedovolí pyžamo.

Mám veľmi rada vianočné piesne, preto si ich púšťam už pred Štedrým dňom k pečeniu, vianočného pečiva, zdobeniu bytu aj na Štedrý deň, keď pripravujem jedlo. Mám svoj obľúbený vianočný playlist a som konzervatívna. 😄 Už se zase tešíme na Jéžiška 😄 Ale v posledných rokoch mám veľmi rada aj Janku Kirschner a jej pieseň Vianočná. Na stole nesmú chýbať oblátky s medom a vianočné pečivo, ktoré tradične pečiem pár dní vopred s dcérkou a je to naša tradícia. Večer musí na stole horieť svieca a pod obrus vždy prepašujem nejaké mince, aby sme mali aj nasledujúci rok dosť peňazí. Potom manžel prednesie prípitok, aby sme sa znova o rok takto stretli, aby sme boli stále spolu, aby sme boli zdraví, aby nám vyšlo všetko, čo si plánujeme... Večeriame len pri svetle sviečky a počas večere sa neodchádza od stola. Dcérka sa samozrejme teší najviac na večer a na darčeky, ja som nebola iná. Pokúšam sa ale vštepiť jej, že Vianoce nie sú iba o tých hmotných daroch, ale hlavne o atmosfére a o tom, že môžeme byť spolu, že máme čo jesť a kde bývať... Je dôležité si to uvedomovať hlavne v tejto dobe, v tomto roku.

Keďže mám tri deti, Vianoce znova nadobudli nový význam a krásu. S deťmi je to oveľa väčšia zábava. Stromček si vyrábame sami, recyklujeme materiál, ktorý nám zostal z iných činností. Čas okolo Štedrého dňa má v Starom Meste v Bratislave zvláštne čaro. Dlho vopred sa teším. V zime aj viac čítam a prekladám z nemčiny.

Keď som bývala s rodičmi, mali sme typické Štedré dni, ale odkedy mám vlastnú rodinu, je každý rok prekvapením, pretože my nie sme úplne normá...ehm, typická rodina. Všeobecne platí, že sa snažíme na Štedrý deň nevariť a ísť do prírody. Vianočná hudba nesmie chýbať, ak náhodou nehrá, tak spievam. :) A rozmohol sa u nás taký nešvár, ktorý už možno nazvať tradíciou, keďže je opakovaný, že si aspoň jeden darček dáme s mužom ešte pred Štedrým dňom, lebo nevydržíme.

Môj vianočný deň, tradície Vyzerá ako asi u väčšiny matiek. Točím sa okolo hrncov, spoločne s mužom a synmi chystáme večeru, počúvame koledy, pozeráme rozprávky, ideme do kostola, sadneme k stromčeku a rozdáme si darčeky... Vianoce sa snažíme prežiť v čo najväčšej pohode a radosti. Z tradičných zvykov zachovávame rozkrajovanie jablka, jedenie cesnaku, medový krížik na čelo, pôst (aj keď nie veľmi úspešne, haha), čiže asi iba tie najznámejšie, ale keď som kedysi ako dieťa trávila sviatky u babky na dedine, bolo tých zvykov rozhodne viac. Ani neviem, prečo sme od nich upustili.

Našou najkrajšou tradíciou je, aby sme na Vianoce boli spolu ako rodina, preto na Slovensko cestujeme každý rok. Všetci na Štedrý deň spolupracujú a nenechávajú celú prípravu len na ženy. Posledných pár rokov sme mali živý vianočný stromček, ktorý celému sviatku dodal tú nezameniteľnú vôňu, ktorá sa ti proste vštepí do pamäte. Samozrejme máme pripravený slávnostne naaranžovaný stôl a vianočné pesničky v pozadí sprevádzajú náš deň. Podávajú sa pre náš kraj typické jedlá ako hrachová polievka, kapustnica a hríbová omáčka. Hlavné jedlo sú rôzne druhy rýb a vysmážaný kapor tiež nesmie chýbať. Ten najlepšie harmonizuje so zemiakovým šalátom. Oblátky s medom, ktoré každý rok vyrába môj otec, štedrák a iné zákusky o ktoré sa vlastnoručne postará moja mama sú naším vianočným dezertom. Večeru zakončíme orieškami, ovocím, sušeným ovocím a kolekciami, alebo aj perníčkami. Potom ideme pozrieť vianočný stromček a tvárime sa, ako keby darčeky priniesol Ježiško.

Keď som sa vydala a založili sme si s manželom vlastnú rodinu, tak sme prehodnotili vianočné tradície jeho a mojej rodiny a vybrali sme si z nich tie, ktoré nám obom vyhovovali. Takže u nás na štedrovečernom stole nechýba kapustnica, ryba so zemiakovým šalátom, oblátky, med, orechy, lipový čaj či jablkový punč. Ako novú tradíciu sme kvôli deťom pridali púšťanie ohňostroja po večeri, keď vyjdeme na dvor, aby mal „Ježiško“ čas a pokoj rozdať darčeky po stromček. Túto tradíciu dodržiavame doteraz, hoci deti už vyrástli a „Ježiška“ dávno odhalili. 

Keďže som sa odsťahovala do USA, Vianoce slávime na dvakrát. Tu totiž nie je hlavný sviatočný deň Štedrý deň, ale Prvý sviatok vianočný. Môj manžel preto najprv nevedel pochopiť, prečo chcem oslavovať Vianoce „o deň skôr“. Zvyčajne sa rodina stretáva ráno 25. decembra, kedy otvoria darčeky a nasleduje slávnostný obed, úplný opak nášho Štedrého dňa, kedy sa rodina stretne počas slávnostnej večere a darčeky otvorí až potom. Aby v našej rodine nebol nikto ukrátený, my robíme oboje. Na Štedrý deň si sadneme k slávnostne prestretému stolu, kde si porozprávame, čo dobré nás tento rok postretlo a manžel nám všetkým spraví medom krížik na čele. Vianočná večera pozostáva z kapustnice, po nej syr brie zapečený v cestíčku so zemiakovou kašou a slovenským vianočným zemiakovým šalátom. K tomu máme kopec príloh, krémovú kukuricu, brusnicovú omáčku, tradičný americký „stuffing“, ktorý ide do moriaka, ale bez moriaka, a ďalšie pochúťky. Po večeri otvoríme jeden darček a zvyšok si necháme podľa amerického spôsobu na druhý deň ráno. Je to celkom zaujímavý mišmaš dvoch kultúr, ale našej zmiešanej rodine to takto vyhovuje. 

Pre mňa sa skutočné Vianoce začínajú už 23.decembra večer. Vtedy doma ozdobujeme  stromček za zvuku vianočných pesničiek a vône medovníkov. Už odmala som sa hádam rovnako tešila na zdobenie stromčeka ako na samotný Štedrý deň, všetky tie ligotavé zvončeky a gule ma jednoducho fascinovali.
Počas Štedrého dňa sa ponevieram najmä v kuchyni, pomáham a ochutnávam. O dvanástej máme na obed šošovicovú polievku, po ktorej sa moje ochutnávanie končí, pretože chcem pred večerou vidieť aspoň nejasnú siluetu zlatého prasiatka:) Keď je všetko jedlo nachystané, zatváram sa do izby a balím darčeky. Keďže ma to baví, tak zväčša balím darčeky všetkých členov rodiny, teda okrem tých, ktoré sú pre mňa.
Okolo šiestej sa všetci „vyfešákujeme“ a sadáme za stôl. Otec prednesie príhovor a prekrojí jablko - čím krajšia hviezda je vo vnútri, o to lepší rok nás čaká. Medzi ďalšie tradície patrí lúskanie orechov, hádzanie orechov do rohov jedálne a jedenie oplátok s medom a cesnakom.
Večera pozostáva z toho najlepšieho zemiakového šalátu na svete a mäsa podľa preferencie.  Ja som vegetariánka, takže mám bezmäsitú náhradu. Všetci sa do sýtosti najeme, porozprávame sa a potom nenápadne jeden po druhom nanosíme darčeky pod stromček.
Keď som bola malá, naši ma postavili k oknu a vraveli mi, aby som pozorovala hviezdy. Vraj na jednej z nich priletí Ježiško aj s darčekmi, tak mám sledovať, ktorá hviezda sa približuje. Musím uznať, že to bol skvelý ťah, pretože som ich ani raz nenachytala, ako presúvajú darčeky pod stromček... a zakaždým by som odprisahala, že sa jedna z hviezd približovala:)
Po rozbalení darčekov si pozrieme Popolušku, rozprávame sa, oddychujeme... a ja sa nenápadne vytrácam s knihou v ruke:)

I’m lucky to celebrate two Christmas days. In Slovakia on 24th December, and the English Christmas day which is on 25th December. I really enjoy the Slovak Christmas day. The tradition in our house is to wake up and watch the movie Perinbaba with hot cocoa and pupáčky (with lots of hot butter and sugar!) and then spend time together and getting ready to eat the traditional Christmas dinner in the evening. Kapustnica, carp and potato salad. I love all the traditions before the main meal; putting the money under the table cloth, sharing fruit and chocolate and the wafers with garlic and honey – and throwing walnuts into the corners of the room! I thought that the walnut thing was a bit crazy the first time I spent Christmas here, but I love it. If its snowy on Christmas day, I love to go outside and maybe take the dogs for a walk and then we’ll open the presents under the tree and watch another film on TV. I love all the Slovak and Czech Christmas movies. Along with Perinbaba another favourite is ‘Tri oriesky pre popolusku.’ The 25th is English Christmas and I’ve enjoyed introducing it to my Slovak family. 
On the 25th, we’ll have saved some presents and we open them first thing in the morning under the tree, then I’ll cook roast chicken with potatoes, loads of vegetables and sausages wrapped in bacon which we have for lunch. And we’ll pull Christmas crackers which have a joke a paper hat and a toy inside, for dessert is Christmas pudding which is cooked, and then covered in brandy and lit with a flame, and the tradition is to switch off the lights and watch the pudding glow and the brandy burn, and then eat the pudding with cream and ice cream. It’s then tradition to watch the Queen’s Speech at 3pm on TV, but since I left the UK, I don’t do this as much. By this point I’ve eaten so much that I’m ready to explode, so I’ll probably watch more TV, read, or take the dogs for a walk. I love having the chance to celebrate Christmas twice!

Preklad: Mám to šťastie oslavovať Vianoce dvakrát. Slovenské 24. decembra, anglické 25. decembra. Slovenské si naozaj užívam. Ráno pozeráme Perinbabu, pijeme teplé kakao, jeme pupáčky (s množstvom horúceho masla a cukru) a potom spolu večer  pripravujeme klasickú vianočnú večeru. Kapustnica, kapor a zemiakový šalát. Milujem všetky tie tradície pred večerou - schovávanie mincí pod obrus, delenie sa o ovocie a čokoládu a oplátky s cesnakom a medom a hádzanie orechov do rohov miestnosti. Počas svojich prvých slovenských Vianoc som si myslel, že je to trochu  šibnuté, no zamiloval som si to. Ak sneží, tak ideme na prechádzku so psami a potom otvárame darčeky pod stromčekom a pozeráme v telke ďalší film. Zbožňujem slovenské a české vianočné filmy. Spolu s Perinbabou je mojim obľúbeným filmom Tri oriešky pre Popolušku.
25. decembra sú Vianoce v Anglicku a tie som zas predstavil svojej slovenskej rodine. Ako prvé ráno otvoríme zvyšné darčeky, ktoré sme si odložili pod stromčekom a potom upečiem kura so zemiakmi, veľa zeleniny a klobásky obalené v slanine, ktoré zjeme na obed. Potom vytiahneme Vianočné crackers, ktoré v sebe majú papierové čapice a hračky. Ako dezert máme varený vianočný puding, ktorý je obliaty brandy a zapálený a tradíciou je zhasnúť a sledovať ako puding žiari a brandy horí. Potom ho zjeme s polevou a zmrzlinou a o tretej pozeráme v telke kráľovnin príhovor, ale nepozerám ho vždy, odkedy som odišiel z UK. V tomto bode som už taký plný, že možno explodujem, tak si pozriem niečo v telke, čítam si alebo idem na prechádzku so psami.

Moja poznámka - tentokrát sa mi odpoveď prekladala celkom ťažko takže dúfam, že prípadný nepresný preklad mi odpustíte. Napríklad som nenašla žiadne slovenské slovo pre Christmas crackers, takže ak neviete, čo to je, vygooglite si to. Som si však istá, že ste to vo filmoch videli. Alebo Christmas puding sa tuším aj v slovenčine volá puding, hoci to vôbec puding nie je (respektíve na Slovensku to slovo označuje úplne iný produkt, ako v UK). Tento puding sa pečie a je to väčšinou v pevnom skupenstve ako koláč. (Opäť odporúčam googliť, prípadne si pozrite The Great British Bake-off). V neposlednom rade jedia "puding with cream" - nejde o krém či smotanu a opäť som to nevedela preložiť lepšie než slovom poleva.

Tradíciou v mojej rodine - keď som už dospelá a mám manžela a syna - je, že nestresujeme, upraceme len najpotrebnejšie, jeme, čo nám chutí. Žiadne vianočné naháňačky. To je našou tradíciou, jednoducho si oddýchnuť, užiť si voľno a robiť len to, čo chceme, nie to, čo by sa akože malo. Veeeeľa čítame :) Jedinou tradíciou asi je, že pod stromčekom musí byť Lego a knihy. 😄

Doobeda je to deň ako každý iný, akurát vinšujeme mojej sestre Evke k meninám, lebo poobede sa už „zvianocieva“. Okolo štvrtej ideme na cintorín, pomodliť sa k našim drahým a odtiaľ z kopca už vyzeráme prvú hviezdičku na nebi, lebo vtedy môžeme ísť večerať. To sú také tradičné veci. Mám však aj jednu netradičnú drobnosť, ktorú som si sama pre seba zaviedla. Vždy si nechávam jeden darček aj na 25.-ho ráno. Skrátka si trochu predlžujem zvedavosť a radosť. A som rada, že sa k tomuto môjmu malému osobnému zvyku pridal aj môj manžel.
Všetkým Vám prajem sviatky naplnené veľkým pokojom, vďačnosťou aj za tie najmenšie drobnosti v našich životoch, ktoré sú nám denne dopriate, a aby sa na Vianoce každému z Vás podarilo zahriať srdce niekoho iného.

Štedrý deň u nás sprevádzajú prípravy na večer a za vyhrávania vianočných pesničiek sa varí hríbovica, smaží sa ryba, robíme zemiakový šalát. Chodíme na cintorín zapáliť sviečky tým najbližším, ktorí už s nami byť nemôžu... Počas dňa držíme pôst, pri večeri rozkrajujeme jabĺčko v napätí, či bude zdravé s hviezdičkou uprostred, dávame si na čelo medový krížik, pochutíme si na oblátkach s medom a cesnakom, hádžeme orechy do kútov... pod tanier si, keď máme kapra, vkladáme šupinky. No a po večeri ideme po jednom skontrolovať, či chodil Ježiško. V prípade potreby mu pod stromčekom pomôžeme s balíčkami ☺ a keď skončí táto menšia inšpekcia, celá rodina sa presúvame k stromčeku a rozbaľujeme darčeky. Potom už len Polnočná sv.omša a poriadne dosýta sa vyspať. ☺

U nás sa dodržiava celodenný pôst, od rána sa varí kapustnica, chystá šalát a ryba a zdobí stromček. Keď je okolo tretej všetko pripravené, ideme sa prezliecť do slávnostných šiat. Na našom štedrovečernom stole je vždy nachystaný tanier navyše, pre prípadného pocestného (alebo Dievčatko so
zápalkami) a horí sviečka ako spomienka na našich milovaných.

Odkedy žijem v Česku, snažím sa každý rok na Vianoce prísť domov na Slovensko, prípadne moja rodina príde za mnou do Prahy. Tento rok som mala Vianoce stráviť celkom inak – vo Francúzsku u rodiny môjho priateľa, no kvôli korone nakoniec zostávame doma v Prahe a po prvýkrát nebudem cez vianočné sviatky s mojou rodinou. Čo sa týka jedla, doma sme vždy mali na štedrovečernom stole kapustnicu a zemiakový šalát, no keďže som zmenila stravovanie, po rokoch sme upravili recept. Štedrovečerná večera u mňa vyzerá o trocha inak, ako u ostatných – som osem rokov vegánka a nejem lepok, takže napríklad zemiakový šalát je pripravený na vegánsky spôsob a namiesto ryby zvyčajne jem falafel. Do večere sa tiež snažíme zakomponovať aj tradičné francúzske jedlá a zrejme aj tento rok budeme variť cibuľovú polievku s bielym vínom – možno na prvý alebo druhý vianočný sviatok.

Štedrý deň je u nás chystajúci sa deň. Nerobíme všetko dopredu ako väčšina rodín. Dopoludnia zdobíme stromček, v tv znejú rozprávky, varí sa kapustnica, opekance, na obed dojedáme zvyšky z predchádzajúcich dní, idem na prechádzku so svojím psom na dve tri hodiny, keď sa vrátime, pripravujem sviatočný stôl v kuchyni, pomaly padám na hubu a teším sa na večeru 😄 Na rozprávky už niet toľko času. Večeru začíname príhovorom, oblátkami s medom, prekrojíme jabĺčko, dáme si cesnak s chlebom, čo zbožňujem, nasleduje kapustnica, vyprážané filé a zemiakový šalát, opekance a potom konečne zvoní zvonček a ideme pozrieť darčeky. Dni 25 a 26 sú už oddychovejšie, na návštevy po rodine nechodíme, rada sa držím vo svojom súkromí. A užívam si voľno, nakoľko Vianoce sú jediné dni v celom roku, kedy nepíšem, nepracujem. Inak pracujem nonstop, aj cez víkendy.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem vám za každý komentár :)