Čitateľ z vlaku o 6:27 (Jean-Paul Didierlaurent)

Originálny názov - Le Liseur du 6h27
Vydavateľstvo - Ikar
Rok vydania - 2015
Väzba - hardcover
Počet strán - 184

Anotácia

Ardlo Buret bol celý život terčom posmechu pre nešťastne zvolené meno. Zákerná prešmyčka totiž umožňuje spraviť z jeho mena hanlivú nadávku. Pre nechcenú pozornosť Ardlo túži už len splynúť s davom a v tridsiatich šiestich rokoch sa mu to konečne darí. Pracuje ako operátor supermoderného stroja na šrotovanie kníh. Každé ráno cestuje do práce vlakom a cestujúcim číta stránky z kníh, ktoré zachránil pred zničením. Nerobí to pre ľudí, predčítavaním vyslobodzuje slová z ukoristených stránok kníh, aby tak zavŕšil ich krutý osud. Nie je jediný, kto slovám prejavuje úctu. Vrátnik z tejto skazonosnej továrne recituje verše klasikov i vlastné a umravňuje nimi nespratníkov. Toaletárka na verejných WC Julie píše texty, ktoré povznášajú i zabávajú, ale zároveň si bez ľútosti podávajú všadeprítomnú hrubosť, hlúposť a ľahostajnosť.

Čitateľ z vlaku o 6:27 je moderná rozprávka, ako knihu nazvali médiá. Je o neviditeľných ľuďoch a priam hýri tragickými aj romantickými, humornými aj tvrdými kritickými tónmi, ale najmä ľudskosťou. Bezvýznamní románoví hrdinovia v sebe nosia príznaky našej doby, svojou existenciou však dokazujú, že ľudskosť je možná aj v podmienkach manipulácie a tvrdého konzumu. Zahraničné médiá prirovnali tento výnimočný román k dielam Jonasa Jonassona, autora svetoznámeho Starčeka, ktorý vyliezol z okna a zmizol.

***

Táto kniha ma zaujala neobvyklou anotáciou, tiahlo ma to k nej. Znelo to zaujímavo, originálne a hoci to nemalo veľmi pozitívne recenzie, tak to nezmiernilo fakt, že som sa na to fakt tešila.

Keby mám túto knihu opísať, tak ju nazvem The Impossible Book. Vďaka štýlu, akým to bolo napísané. Počula som, že je to taká jednorazovka, ale nikto ma nevaroval, že keď ju začnem čítať ráno počas polhodinovej cesty autobusom, tak ešte prispatá stihnem prečítať dve tretiny knihy a ešte pred začiatkom vyučovania ju budem mať prečítanú celú. Čítalo sa to brutálne rýchlo, sama som netušila ako. Pokiaľ si chcete túto knihu niekde brať na vyplnenie času, pre istotu si vezmite ešte navyše niečo ďalšie, lebo táto tu vám zaberie tak trištvrte hodinku. Maximálne hodinku. 

,,Čo už také robím?"

,,Každé ráno čítate v RER a všetuško všetko. Zdá sa nám to chvályhodné a okrem toho nám to aj neskutočne lahodí. A tak by sme vás s Josette chceli o voľačo poprosiť, ak by vás to neobťažovalo. Boli by sme nesmierne rady, keby ste zavše prišli čítať k nám domov."

Dejovo to však bola priemerná kniha. Keď v anotácii bolo, že ju prirovnávajú k Storočnému starčekovi, tak som očakávala niečo podobne zaujímavé, absurdné, vtipné. Toto bolo také suché, nič sa nedialo.Ani som sa nesmiala, ani som nekrútila hlavou nad absurditou knihy. Sem-tam nejaké pekné myšlienky, ale inak je tá kniha taká nijaká. Nevyužitý potenciál. Ani zlá, ani dobrá, ničím výnimočná. Pokiaľ ju chcete čítať, prečítajte ju, nemáte čo stratiť. Bude to pre vás rýchlovka na spríjemnenie času. Ak nie... no, o nič neprídete. Také obyčajné. Ani Ardlo ma nijako nenadchol.

Čakala som od nej oveľa viac. V podstate vo mne nič nezanechala, bol to veľmi prchavý dojem, rýchlo som zabudla o čom vlastne bola. Neľutujem však, že som to čítala. Bolo to fajn.

Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Ikar. 

Vy si ju môžete kúpiť TU