Nerada píšem básne. Vážne. Vôbec mi to nejde. A preto som si povedala, že budem trochu podvádzať. Nechcela som túto tému preskočiť, ale ani vymýšľať niečo nové... Takže. Túto tu som napísala asi v trinástich. Je to jedna z asi troch básni, čo som kedy napísala. A mám ju rada. Teda je fakt morbídna a divná, ale... stále sa mi páči.
Áno uznávam, morbídna a divná som aj ja.
Sedí sedí samučká,
so sestričkou na rúčkach.
Zrazu vezme nožíček,
odreže jej prstíček.
Krv jej steká po rúčke,
bolo to tak ľahučké.
Aj zúbky jej vybije,
maminka ju zašije.
No a potom zo skalpelom,
rozreže jej bruško smelo.
Krvička sa valí,
dievčatku sa darí.
A zlíže jej krvičku,
neznáša tú kravičku.
Buchne ju na hlavičku,
a odsekne ručičku.
Príde rad na nožičku,
aj tam zlíže krvičku.
Napoly je sestrička,
a chýba jej krvička.
Aká divná je..tak je aj skvelá! Super! :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :D Je už vážne stará, takže je to diskutabilné, ale ďakujem :D
OdstrániťJe super, ale opravdu "malinko" morbidní :) Ale to nic nemění na tom, že je super :)
OdpovedaťOdstrániťTak nepatrne :D
OdstrániťĎakujem :)
Je zvláštní a morbidní, ale je skvělá! :) Máš můj obdiv, že jsi ji dovedla takhle dobře napsat :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem. Ale to bolo dávno, teraz už básničky vážne nepíšem, neviem to :D
Odstrániť