Panika (Lauren Oliver)

Originálny názov - Panic
Vydavateľstvo - CooBoo
Rok vydania - 2014
Väzba - hardcover
Počet strán - 304

Anotácia

Panika začala v Carpe, nudnom zapadákove uprostred ničoho. Pravidlá sú celkom jednoduché – hlavne nemať strach. Heather by nikdy predtým nenapadlo, že by sa do Paniky púšťala. Pretože sa nikdy nepovažovala za nebojácnu a ani nebola ten typ dievčaťa, ktoré by na seba pútalo pozornosť. Dodge sa Paniky nikdy nebál. Vpred ho poháňa tajomstvo, vďaka ktorému prechádza každým ďalším kolom s pocitom sebaistoty a je presvedčený, že vyhrá. Heather a Dodgeovi prinesie hra prekvapivé odhalenia...

Obálka

Obálka sa mi páči a je veľmi príjemná na dotyk :) Okrem toho grafické spracovanie celej knihe je moc pekné.

***

Od Lauren som čítala zatiaľ len Chvíle před koncem, ktoré sa mi páčili. K Delíriu som sa ešte nedostala, hoci aj to by som chcela. Píše naozaj originálne príbehy a Panika ma zaujala svojou anotáciou okamžite. Žiaľ, moje nadšenie z knihy rýchlo vyhaslo. 

Hmyz je niekedy ako ľudia - hlúpy a niekedy zlomyseľný, zaslepený svojimi potrebami.

Kniha bola písaná z pohľadov Heather a Dodgea. Heather mi liezla na nervy, lebo nemyslela na nič iné ako na Matta (aspoň polku knihy) a na svoje pocity menejcennosti. Nemôže myslieť radšej na strach? To by bolo prirodzené. Keď uvážime, kde to vlastne súťažila. Jedinou jej svetlou stránkou bolo to, ako sa stará o svoju mladšiu sestru a spravila by pre ňu čokoľvek. 

A tu to máme ako cez kopirák. Lebo viete čo? Lebo Dodge súťažil v Panike kvôli komu? Kvôli svojej sestre o ktorú sa staral, nakoľko ani jedna matka nebola schopná. Takže chúďatka detičky mali na starosti súrodencov. Čo nejaká osobnosť? Čo tak ich nejako od seba rozlíšiť? Vymyslieť iné osudy, životné príbehy... 

Okrem toho prvá polka knihy vyzerala asi takto - Heather fňukala, že sa s ňou rozišiel priateľ, on fňukal, že dievča, ktoré miluje, ani nevie, že existuje. 

Celkovo mi všetci prišli hrozne blbí. Heatherina kamarátka Nat, ktorá sa vo svojej naivite vyspala s chlapom, ktorý tvrdil, že ju presadí to modelingového sveta. Heather. Dodge. Ostatní. V podstate mi neprekážal jedine Bishop, ale tiež mi nijako neprirástol k srdcu.

Jej slová zneli zatrpknuto. Ako od zatrpknutej, osamelej starej dievky so zlomeným srdcom. A vlastne ňou tak trochu bola. Možno nie stará dievka - stará dievka nemôže mať osemnásť rokov. Ale bola blízko.

Mne to absolútne nesadlo. Jediný prívlastok, ktorý ma ku knihe napadá je hlúpy. A možno ešte naivný. Skrátka, tak mi prišla celá táto kniha. Asi som mala priveľké očakávania. Tá Panika bola ako miestna reality show. Okrem toho o nej vedelo celé mesto, nijako sa netajila, ale policajti o nej nikdy nevedeli?

Ďalšia vec - kopu zbytočných informácií, trištvrte scén bola úplne zbytočná a keby ich autorka vypustila, tak by kniha možno mala tak 50 strán, ale stáli by za prečítanie. Tu bolo strašne veľa zbytočných omáčok na zaplnenie strán. 

Chýbalo mi tu napätie, nejaké prekvapivé zvraty. Tie tú proste chýbali. Všetko to bolo absolútne prehľadné. A nejako mi ušla aj nejaká hlbšia pointa. Keby si knihu neprečítam, tak o nič neprídem. Taká strata času.

Koniec mi prišiel taký, že ho Lauren písala už narýchlo. Chvíľu sa zdalo, že to dopadne podľa mojich predstáv a už som sa začala tešiť, ale nakoniec to zase pokazila a ja som z toho nič nemala.

Aby som len nekritizovala, táto kniha má aj pozitíva. Napríklad to, že to nemá pokračovanie. Tiež sa nečíta pomaly. Už dlho som nenarazila na knihu, od ktorej by som sa nedokázala odlepiť. Tu som sa skôr nútila k pokračovaniu. Ale keď som sa už k nemu dokopala, tak sa to čítalo rýchlo celkom. Je to oddychovka, netreba pri nej premýšľať (ono ani nie je kvôli čomu), váš mozog môžete dať do režimu off. 

Viem, ako to z mojej recenzie vyznieva. Ale nebola to taká katastrofa. Respektíve, katastrofa to bola, čakala som od knihy oveľa viac, ale nebolo to to najhoršie, čo som kedy čítala. Aj tak si však myslím, že lepšia než celá kniha je anotácia a obálka. Knihu by som odporúčala nie veľmi náročným čitateľkám tak okolo štrnásť rokov, ktorým nebude veľmi vadiť naivita príbehu. Vlastne mi to pripomínalo dievčenský román. Čo nie je tak celkom to, čo som od knihy chcela a čakala. Som sklamaná. Avšak na autorku nezanevriem, verím, že toto bola taká slabá chvíľka a už to bude len lepšie.

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujem spoločnosti Albatros media.

Ak vás zaujala (ale asi nie veľmi mojou zásluhou), tak ju nájdete TU.

Kam ďalej?

• Chvíle před koncem