Mr. Perfect 2014 - 3. kolo: Adrian Ivashkov vs. Etienne St. Clair

Nakoľko nám tu ostalo už len osem ľudí, tak sme sa rozhodli skupiny trošku poprehadzovať. Vlastne sme ich dali dokopy tak hala-bala. Vzhľadom k tomu, že už len pár duelov a bude tu koniec, tak to už bude riadne zaujímavé :) Tak ma hádam nesklamete a budete rozhodovať správne :) (Ja viem, ja viem, každý máme iný vkus a tak...)





Môžete hlasovať samozrejme hlasovať aj u Madžgy, kde tentokrát proti sebe stoja Augustus Waters a Tobias Eaton. 


Nezabudla som samozrejme ani na vaše diela :)
Prvá poviedka je od Dominiky Kurcinovej a volá sa Irónia osudu

Ocitnúť sa priamo na kráľovskom dvore? To musí byť obrovské šťastie. No aby oproti vám kráčal samotný Adrian Ivaškov a mal to namierené priamo k vám? Áno, to už musí niečo znamenať! Pravda je taká, že keď som si želala ocitnúť sa na tomto mieste, predstavovala som si Dimitriho.

„Ešte ťa tu niekto uvidí!“ šepol Adrian, keď prišiel ku mne. Tváril sa naštvane a rozladene. Schytil ma za lakeť a ťahal niekde preč. Mala som pocit, akoby ma najradšej schoval pod plášť, aby ma nik nevidel.

„Hej!“ okríkla som ho a nech som sa snažila akokoľvek vymaniť z jeho zovretia, ešte mal tú drzosť mi zapchať druhou rukou ústa.

Odviedol ma do nejakej časti budovy, ktorá vyzerala ako apartmán na bývanie. Vošli sme do izby, ktorá vyzerala ako izba nejakého chalana a alkoholika. Neustále som mala pocit, akoby vedel, že sa tu objavím, akoby tu na mňa čakal. A čo bolo horšie – teraz na mňa zvedavo pozeral. Čo? Čaká nejaké vysvetlenie? Ale ja ho nemám; neviem, prečo som sa dostala priamo k nemu a nie k Dimitrimu.

„Tak, kráska, spusti, ako si sa tu dostala,“ vyzval ma a pri tom sa posadil na pohovku. Nadvihla som obočie. „Predsa si sa tu len tak nemohla zjaviť.“

Pobavene som sa uškrnula. „Ale hej.“ Keď sa na mňa neveriacky pozrel, spustila som. Hovorila som o tom, ako som si vždy želala ocitnúť sa tu v tomto deji, v tejto knihe a stretnúť Dimitriho, moju jedinú lásku. Nasledoval opis všetkého, čo by som mu povedala a robila s ním. No dobre, tak nie až tak podrobný „Ja ho proste žerem,“ dodala som nakoniec a pristihla sa pri tom, ako zasnene čumím do blba. Adrian mi zamával rukou pred tvárou a ja som sa oficiálne vrátila späť do reality. Vlastne toto realita určite nebola...

„Nerád ti kazím túto super love-story, kráska, no Dimitri má oči len pre Rose.“

„Hmpf? Nie, nie, to určite nie. Ono sa to dá zmeniť,“ uistila som ho.

„Smiem vedieť ako?“

„Tak mohol by si začať tým, že mi povieš, kde sa práve nachádza. Keďže si vedel, že prídem, toto budeš vedieť určite.“

„Prepáč, viem veľa vecí, no toto medzi ne nepatrí.“ Uškrnul sa. „Na, radšej si daj trochu whisky, alebo si ho choď pohľadať sama.“

Vetu ani nedopovedal a ja som už bola na nohách. Vybehla som von a síce som to tu veľmi nepoznala, vybrala som sa ho hľadať. Toto moje malé pátranie mi ani netrvalo dlho. Lenže keď som ho zbadala, všetky moje predstavy sa rozplynuli ako malý obláčik na dokonale modrej oblohe. Dimitri bol pri Rose, držal ju za ruku a zdalo sa, že ju ide pobozkať. V momente som sa otočila a do niekoľkých sekúnd bola späť pri Adrianovi, mojej ďalšej knižnej láske.

„Mal som pravdu, kráska?“ opýtal sa a kútiky úst mu pri tom cukali.

Neodpovedala som mu, prisadla si k nemu a vytrhla mu z ruky fľašu.

„Takže asi áno,“ odpovedal si sám na svoju otázku.

Túžila som sa tu dostať len kvôli Dimitrimu, no Adrian nie je až taký zlý, dokonca krajší, než ako som si ho predstavovala. A nezadaný. A z kráľovskej rodiny. Čo viac si môže dievča priať?

Druhé dielo nám poslala Veronika Babničová

Rande sa začalo v malej príjemnej reštaurácii , kde sme mali stôl v kútiku len pre seba. V pozadí hrala tichá , pomalá hudba. okolo horeli sviečky a jedli sme mega drahé jedlo. Po večery ma PERCY zobral na prechádzku popri rieke, až sme sa dostali k tržnici. Najprv sme zastali pri stánku s bobuľami , ktoré predával Peeta. Perciho som našťastie presvedčila , že na žiadne nemám chuť. Pokračovali sme ďalej a Percy mi kúpil nádhernú kyticu ruží . Keď sme prešli pár krokov pribehla k nám Wanda a strašne kričala . Vtedy som si všimla vychádzajúce malé strieborné stvorenia na mojej kytici. Percy ma ťahal preč , ruže zostali ležať tam. Sadli sme si na kraj jedinej voľnej - nechutne zamazanej lavičky . Otočila som sa za zápachom a všimla som si ako mi kýva Jace so zapichnutov dýkou v nejakom démonovi. Poriadne zafúkalo a to už ponad nás letela Zafira . Za ňou bežal Green Arrow a namiesto draka trafil svojím šípom nás. Tá sa v priebehu sekundy pretransformovala na Bumblebee . Ani neviem ako - ocitli sme sa v ňom. Po tom ako nás Hagrid previedol areálom na nás skočila  Rose. Po chvíľke povedala , že si nás pomýlila zo  Strigojmi a ospravedlnila sa .Potkla som sa a to už ma chytal Edward a hovoril , že aj jemu už pekne lezie na nervy ako svieti a že ma nechcel oslepiť. Na Percym som videla , že už stráca nervy. Pobralis me sa k jazeru. Keď som zohla , že si namočím ruky pocítila som náraz niečoho slizkého a veľkého na mojom líci. Udrela ma Ariel a ja som sa ocitla vo vode. Skočil za mnou aj Percy a konečne sme si dopriali oddych . A kedže ja pod vodou neviem dýchať tak skvele ako on , bolo to celkom zaujímavé. Spolu sme si grilovali a užili si kopu srandy s kapustňákmi. Keď som sa vrátila domou , neodolala som - pozrela som Alethiomer . Neviem sa dočkať ďalšieho dňa s Percym :-) .

Pripájam aj fotku - boli sme si dať obaja rovnaké tatto . Percyho je viac vydarené . Snáď ho vidíš , pretože muklovia toľko šťastia nemajú :-)