Mr. Perfect 2014 - Adrian Ivashkov vs. Dimitrij Belikov

Tentokrát jeden hnusný duel. Ja mám jasno, takže dúfam, že aspoň raz niečo výjde podľa mojich predstáv :D V minulých dueloch vyhrali Will Herondale a Etienne St. Clair. To bolo prvý krát, čo som vlastne vôbec nehlasovala. A pri Travisovi a Etiennovi bolo jedno lepšie než druhé...




Môžete samozrejme hlasovať aj u Madžgy, tentokrát medzi Adamom z Mercy a Alexadrom Barringtonom (zas nemám pre koho hlasovať, ani jedného nepoznám)

Samozrejme, nezabudla som ani na ďalšie dve vaše diela zo súťaže.

Poviedku nám poslala Naoki_Dai98541 a volá sa Tob. 

,,Postav sa!" počula som nad sebou jeho hlas. Udýchaná som ležala na dne jamy a rozmýšľala som, či som už mŕtva, alebo nie. Každý sval v mojom tele bolel od boja, ktorý sme so 4 bojovali už niekoľko hodín. Okey...nebol to boj. Bolo to skôr hádzanie môjho tela na zem pri každej možnej príležitosti, keď som na neho zaútočila. Do môjho mozgu si musím vyryť poznámku: NIKDY NENAŠTVAŤ ERIKA!  Ja nemôžem za to, že som zaspala na tréning a potom som na neho pretočila oči a odvrkla mu! Ale ako trest ma nemusel nechať so 4 trénovať od ôsmej večer pokým...no pokým nevyhrám aspoň jeden boj. Ten blbec vedel, že som nováčik, takže nikdy nevyhrám nad 4. 4...BOŽE! Prečo práve on? Pri pohľade do jeho očí sa mi srdce rozbúcha o niečo silnejšie. Keď zacítim jeho vôňu, moje nohy sa podlamujú a keď sa ma dotkne...nemám žiadnu šancu. Moje ten zostane ako socha a on si s ňou môže robiť čo chce.

,,Nemôžem...nevládzem...nechcem..." habkám zo seba počas nádychov. Vidím, ako si prekríži ruky na prsiach a pozrie sa na mňa. Okey...ďalšia zástava srdca. ,,Myslíš si, že sa tu môžeš len tak vyvaľovať? Je ti jasné, že sa na nás pozerajú?" ukáže prstom na horný roh jamy. Moje oči sa zastavia na kamere. Mám sto chutí zdvihnúť ruku a ukázať do kamery prostredník. ,,Nevládzem. Nikdy ťa neporazím. Ak áno, tak sa stane zázrak a ja začnem veriť na boha." poviem a poskočí mi srdce, keď sa mi zazdá, že jeho kútiky sa na pár sekúnd zdvihli nahor. ,,Asi máš pravdu. Vstávaj. Je tu dusno. Presunieme sa trénovať na vzduch." vystrie ku mne ruku. Ja preglgnem a chytím sa ho. Keď ma vytiahne, stojíme oproti sebe len pár centimetrov. Mám chuť ho chytiť za tričko a privlastniť si jeho pery a nikdy ho nepusti. SAKRA...na čo to myslím?! Pomaly odstúpim a idem za ním. Ideme niekoľko minút. Smer, ktorým sme sa vybrali nepoznám. O chvíľu sa ocitneme v záhrade na čerstvom vzduchu. "Woow..." stihnem povedať. Záhrada je nádherná. Nemám však čas ju obdivovať dlho. Cítim, ako mi niečo podkopne nohy a ja opäť padnem na zadok. "HEJ! To nebolo fér!!" zakričím na neho a šuchám si zadok. "To nebolo fér..." napodobní ma 4. Nevydržím to a začnem sa smiať. Postavím sa a pretriem si oči. Okey...som unavená, hladná, bolia ma kosti a treba mi čúrať. Ani prestávku sme nemali!! Musím vyhrať...MUSÍM! Aj keď nechcem odísť. Som so 4 rada.  "Zaútoč..." povie a ja neváham. Rozbehnem sa k nemu. Viem, že jeho prvý úder bude ľavou rukou do brucha.  Stále to tak robí. Preto si kryjem brucho a keď zaútočí, chytím mu ruku, odtiahnem si ju od tela a napadnem ho voľnou rukou do sánky.   ÁNO!! Udrela som ho! Bože! Keby som mohla, tak začnem skákať až po nebo a kričať od radosti....ale nemôžem. Musím sa sústrediť. Kým mi preblysne hlavou, či ma mojej tajnej láske niečo nestalo, vytrhne si ruku z môjho zovretia a uväzní ma vo svojom náručí. Okey...skončila som. Moje srdce začalo biť ako zvon, moje nohy sa podlomili a bola som vďačná, že ma drží, inak by som zase spadla na zadok.  Naše hrude boli o seba opreté, cítila som jeho bijúce srdce...jeho svaly...BOŽE tie svaly. Pozrela som sa mu do očí a videla som túžbu. Snáď po mne?  "Dýchaj..." zasmial sa a ja som si uvedomila, že som zadržiavala dych. Jeho čelo sa pomaly oprelo o moje a privrel oči. Všimla som si, že sa pomaly blíži k mojim perám.  NIE! Hádam ma nejde! OMG...!! Nemám umyté zuby...smrdím a...a...tak to teda nie! Využila som situáciu, môj mozog si rozpamätal chmat, ktorý ma sám naučil a s jedným švihom som ho tresla o zem. "ÁNO!! YES!! Mám to!! ERIK, bozaj mi riť! Zvládla som to!! " kričala som a skákala. Až potom som si všimla, ako sa 4 smeje. Pozrela som sa na neho a zasmiala som sa tiež. "Neverí...naozaj si ma premohla" povedal a pozrel sa na mňa. Chytil ma za členok, urobil rýchli pohyb a moje svaly a nohy to nevydržali a znovu som padla na zadok. Tentoraz som sa ale nepostavila, lebo ma 4 zvalil na chrbát a naklonil sa nado mňa. "Au. Môj zadok bude červený ako paradajka, 4. "povedala som a pozerala sa mu rovno do očí. Usmial sa a prstami mi dal neposlušné vlasy z čela za ucho. "Tobias...volám sa Tobias. Chcem, aby si ma tak volala." povie s úsmevom. Tobias...tak nádherné meno. "Tobias..." usmejem sa. Keď to vyslovím, do jeho očí sa znovu vráti túžba a pomaly sa skloní k mojim perám. Tentoraz nič nespravím. Len sa pozriem na jeho nádherné pery, ktoré som chcela od prvej chvíle pobozkať a zavriem oči. Keď sa naše pery spoja, prejde mnou vášeň a mám chuť obehnúť od nadšenia celé mesto a vykrikovať od radosti, ale za to nikdy nechcem skončiť tento moment. 

Kresbu nám poslala Kristína Hulinová