Keď láska bolí aj chlapi plačú 1 (Ľubomír Piro)

Séria - Keď láska bolí, aj chlapi plačú
Diel - prvý
Vydavateľstvo - Librix/Vydané na vlastné náklady
Rok vydania - 2013
Väzba - paperback
Počet strán - 162

Anotácia

Láska má veľa podôb a mnohí sa už ocitli v jej nežnom náručí, ba aj v jej bolesť spôsobujúcich okovách. Hrdinom príbehu je však gay... No, čo už s tým, keď sa takýto narodil. Život predsa vôbec nezaujíma, či ste orientovaní tak alebo onak. Život patrí všetkým a láska zas každému. Hlavný hrdina má dve možnosti. Buď to prijať a žiť šťastne až do smrti alebo to odmietnuť a trápiť sa po celý život. Ktorú možnosť si vyberie?

Obálka

Je divná a nepáči sa mi. Keby ju vidím v kníhkupectve, tak sa jej vyhnem, keby neviem o čom je.

***

Pokým mi bola táto kniha ponúknutá, tak som o nej nepočula. Čo nie je nijaké prekvapenie vzhľadom k tomu, že bola vydaná na vlastné náklady. Ale nenechala som si ju újsť, zaujala ma, knihy, poviedky, filmy... s LGBT tématikou. Vždy som rada, keď sa nejaký autor do nej pustí a malo by sa vydávať viac takýchto kníh. To stále tvrdím. 

Nemyslím si, že každý heterák sa dokáže vžiť do kože gaya. Snaha je super, ale neprišlo mi to tu úplne prirodzené. Ale čo je najhoršie, Filip mi vôbec neprišiel ako gay. Skôr nejaký divný bi (niežeby bisexualita bola divná, to ani náhodou, myslím, že on bol divný :D) Páčili sa mu dlhovlasé dievčatá a pekní chalani, tak v ktorom vesmíre je gay? To bolo asi takto. Presne (!) prvú polovicu knihy chodil s jednou dievčinou Laurou, zamiloval sa do nej, boli šťastní prešťastní a bola to nuda. Vážne som ho do tej polky brala ako čistého heteráka. Zrazu strana 80 a obrat o 180 stupňov. Tiež mi prišiel čudný ten jeho rýchly kariérny postup. Ale to je to najmenej.

A čo sa mi naozaj nezdalo bolo to, že chalan, ktorého celý život obletovali baby, tak mal svoj prvý sex v 22ke. Tým myslím úplne prvý, nie že s chalanom. 

Hlavne nemám rad dokonalé hlavné postavy. Teda pre mňa je veľa postáv dokonalých, ale to preto, že sú v skutočnosti nedokonalí. Ale toto? Filip mi proste liezol na nervy. 

Zato som si obľúbila Reného, hoci v istej scéne ma obral o všetky ilúzie. Ale mrzelo ma, že tam bol tak krátko. Páčil sa mi Sebastian aj Adam, ale koho som vážne okamžite neznášala bola Stela. Nebola nejaká zlá, ale nesmierne ma iritovalo to jej Fiúk! čo opakovala stále dookola a mala som dosť aj pri Baskervillkovi. Chudák Sherlock. Tú by som najradšej niekde vykopla.

Nebudem nejako riešiť štylistiku či pravopisné chyby, hoci na nejaké som tam narazila. Obzvlášť mi tam udrelo do očí jedno "mi sme" alebo tak, keď sa na to nepozeral nejaký editor z vydavateľstva.

Čo mi ale vadilo boli opisy. Nie je nutné toľko opisov, kto má čo na sebe, aký ma kto hlas a tak... Keď už, tak podané inak. Skôr Mal príjemný hlas, než Povedal hlasom, ktorý znel príjemne. Tiež netreba používať pred každým podstatným menom jedno prídavné. To som si všímala hrozne veľa. Aspoň spočiatku.

Kto v dnešnej dobe povie Bol som zaujatý mobilným telefónom alebo Išla na kúpelnú liečbu? A ktoré tínedžerky použijú slová nežnučký krásavček, fešácka tvár alebo (čo je najhoršie) driečny junák? Ako som už spomínala, prišlo mi to neprirodzené. Nehovorím, že treba používať nejaký slang, skratky a iné veci, ktoré mi zas pre zmenu lezú na nervy, ale proste tak, aby to znelo reálnejšie. 

A čo ma úplne zabilo bolo prirovnanie sexuálnej orientácie ku kupovaniu riflí. Že vyskúšať viac a potom zistíte, ktoré vám najviac sedia. Are you kidding me?

Prišlo mi to dosť prikrášlené, písané typom Poďme rozsievať lásku do celého sveta a veľmi predvídateľné. Okrem toho v polovici bola jedna scéna, ktorá ma úplne rozsekala a ja som bola z nej neskutočne zúfala. Moje čítanie vtedy prebiehalo asi takto: jedna veta, päťminútové rozdýchavanie a trieskanie hlavou do imaginárnej steny. A znova.

Ono to tak asi nevypadá, ale tá kniha nebola zlá. Respektíve prvá polovička viazla a tešila som sa na druhú, lebo predsa len, keby som chcela čítať o heterákovi, tak siahnem po ktorejkoľvek knižke. Ten stred bola tá imaginárna modrina na mojom čele, ale potom tá druhá polovička sa mi páčila. Konečne som dostávala to, kvôli čomu som sa do tejto knižky púšťala. Stále to malo nejaké chyby, ale páčilo sa mi to. Aspoň oproti zbytku knihy. Ku koncu to nabralo už akosi dosť rýchly spád, ale zas som taký koniec neočakávala. Bolo to trošku čudné, ale neočakávané, takže som spokojná. 

Malo to aj svoje svetlé stránky a som rada, že sa do toho autor pustil, len by to chcelo ešte vybrúsiť. Pokiaľ hľadáte nejakú oddychovku, nijaké náročné čítanie, pri ktorej môžete vypnúť, tak po tejto knihe siahnite. Je to taká jednohubka, máte ju prečítanú za pár hodín. A ja by som si rada prečítala časom aj dvojku. Snáď bude lepšia. 

Za knižku ďakujem autorovi. 

Môžete si ju kúpiť TU.