Rok vydania - 2013
Väzba - brožovaná
Počet strán - 256
Anotácia
Život nikdy nie je taký ideálny, ako by sme si priali. Niekto načne lákavú, šťavnatú čerešňu, zlíže šľahačku... Inému zostanú len oči pre plač. Netreba si zúfať, čerešne znova zakvitnú...
Tento román ponúka všetko, čo prináša reálny život. Lásku, priateľstvo, zradu, slzy aj smiech. Chcete sa dozvedieť, čo z toho sa podarí uchytiť hlavnej hrdinke Ester? Je mladá, krásna, úspešná, zaľúbená, a predsa sa s ňou osud pohrá. Ocitá sa zrazu v centre pozornosti troch mužov... S jedným z nich je zasnúbená, z náklonnosti druhého prekvapená a ten tretí ju neodolateľne priťahuje..
„Odrazu sa pevné prsty mužskej ruky jemne dotkli jej lakťa, postupovali smerom dolu, až po dlaň. Ten dotyk bol skúmavý, akoby hľadal oporný bod. Veľká mužská ruka našla jej útlu dlaň a skryla ju v svojej dlani. Ester bola prekvapená a zmätená, v prvom momente mala chuť vytrhnúť ruku a skryť ju za chrbát. Hlavou jej prebehla myšlienka, že niekto zneužíva situáciu, najradšej by mu za to strelila zaucho, len guráž sa kdesi stratila. Ešte stále nemala istotu, kto zviera jej ruku, ale tušila... Telom jej prebehlo čosi neidentifikovateľné, čo sa nedalo ovládnuť, zachvela sa.“
Je len na Ester, ktorú cestu si vyberie. Splní realita jej sny?
Uvarte si kávičku alebo čajík, doprajte si šľahačkový zákusok, čerešňou budú čítané stránky.
Toto je jedna z mála obálok takéhoto typu, ktorá je naozaj pekná. Aspoň čo sa týka tej modelky. Väčšina je totálne nesympatická a od knihy vás skôr odradia. Táto je pekná a okrem toho sa mi páči aj jej mejkap. Len si myslím, že mohli tam dať radšej nejakú čiernovlásku, lebo Ester nemala hnedé vlasy. Ale aj font sa mi páči. Jediné, čo mi na obálke vadí, je tá čerešňa na šľahačke. Tá mi kazí ten dojem z obálky. Vypadá tak naplácane a je čudne, že je len tak vo vzduchu...
Postavy
Môj názor
Fakt sa mi nepáčilo to meno. Ester. Kiežby som mohla povedať, že to bolo jediné, čo sa mi na nej nepáčilo. Strašne mi liezla na nervy. Vkuse sa ľutovala a plakala a tak. Fakt nechápem, čo na nej všetci videli, lebo ja som ju nevedla vystáť. A tiež bola strašne veriaca. Nech si je veriaci kto chce, ale v knihách ma to dosť otravuje. A bola dosť staromódna. A v mnohých veciach desne sprostá. A vôbec mi jej nebolo ľúto. Nech sa jej stalo čokoľvek. Ani raz. Takto by som mohla vymenovať ešte milión dôvodov, čo mi na nej vadilo. Bola najhoršou vecou tejto knihy. Bez nej by bola lepšia.
A Milan mi tiež vadil. Bol milý, galantný, pozorný, prispôsoboval sa... Dá sa povedať, že bol až priveľmi dokonalý. A to bolo otravné. Bola som skôr team Roman, hoci aj ten ma neskôr poriadne naštval. Napriek tomu mi bol sympatickejší, než ten Milan.
Dá sa povedať, že som si obľúbila len Soňu, Esterina kolegyňa. Taká pojašená, ale milá. Vždy bola plná života. Nie, ostatní neboli nijakí Walking dead, ale tak chápete. A ešte Zolo mi neprakážal... Čo som bola asi jediná, ktorá s nim nemala nijaký problém (zas hrozné meno, oh). Síce by som ho asi tiež nemohla vystať, keby som ho poznala osobne, ale v knihe patril k nejlepším postavám. A ako plus - tiež mal rád knihy.
Vo väčšine prípadov je ľahké rozoznať, ktorý román je slovenský. Slovenky píšu tak akosi... jemne. Neviem, ako to inak nazvať. Na tie svoje postavy sú v podstate milé. A tiež majú akúsi záľubu v opisovaní prírody. Aká je krásna a tak... Tá naša, Slovenská. Taktiež hlavné hrdinky bývajú tak akosi seriózne, slušné. Neplatí to ale o všetkych Slovenkách. O Lene Riečanskej ale áno. V podstate som vedela ľahko odhadnúť, čo bude ďalej.
Kniha ale nebola zlá, ak odhliadnem od Ester a čítala sa dobre.
Za knihu sa chcem poďakovať vydavateľstvu Koruna.
Knihu si môžete objednať TU.
.jpg)







