Dnes je oficiálne jeden z najhorších dní v mojom živote. Najsmutnejších. Totižto, dnes som úplne dopozerala Doctora Who. Po úžasnom polroku je to proste za mnou. A mne neostáva nič iné, než pozerať niektoré diely znova a čakať do septembra. Možno ma za tú dobu zavrú niekde na psychiatriu...
Pamätáte sa na môj článok
Pocta Davidovi Tennantovi, ktorý som napísala deň po tom, čo som videla jeho regeneráciu? Ako som stále dookola vravela, že si Matta nikdy neobľúbim a že ako ho môžu dať po Davidovi, ktorý bol naprosto dokonalý? Nuž verte mi, že som sa vážne snažila Matta nemať rada. Ale napriek mojej úpornej snahe to proste nešlo. Zamilovala som si ho po prvých dieloch. Jeho
Bowties/Fezzes are cool, Geronimo, rybie prsty s pudingom (tie raz proste musím skúsiť!) sú proste dokonalé. Zbožňujem, ako rozhadzuje rukami, robí tie otáčky a v jednom momente normálne vypadá, akoby mal už takých tých tisíc rokov a druhom momente zahlási "
Júúú, svetielka!". A tvrdí, že stále píše Santa Clausovi. David je síe stále môj najobľúbenejší Doctor, ale Matt je tesne za ním.
Skrátka a dobre, dnes som videla jeho regeneráciu. Bála som sa toho minimálne mesiac a rozhodne nielen preto, že je to posledný diel pred osemmesačnou nechcenou prestávkou. Bolo to krásne, to ako mu ostatní pomohli, ale akonáhle sa dostal do TARDIS a tam bolo porozhadzované jeho oblečenie, rybie prsty s pudingom a potom si predstavoval Amy, ktorá povedala Raggedy man good night... proste som sa neudržala a druhý krát v živote som sa kvôli seriálu/filmu rozplakala. Áno, história sa opakuje. Hoci tentokrát som bola na to pripravená... Moje srdce je už zas rozdrvené, rozšľapané, rozstrielané, roztrhané, zlomené... na milión kúskov. A celý deň som v smutnej nálade...
Takže som si povedala, že tak ako mal David, tak si aj Matt zaslúži takýto článok plný GIFov a tak... Berte to ako takú moju rozlúčku s ním...