Život, kríza, škola, bla bla...

Poznáte to. Začne škola, kopa zmien a váš život zrazu vypadá úplne inak. Výsledkov je hneď niekoľko. Napríklad strata inšpirácie. Odhliadnuť od toho, že som momentálne úplne bez inšpirácie čo sa týka článkov, čo je tiež dôvod prečo píšem toto. A keď ma aj čosi napadne, tak som lenivá to zrealizovať. Radšej vám nepoviem, že som chcela spraviť cez víkend konečne nový týždeňv GIFoch. Nakoľko sa na blogu nenachádza, tak asi viete, ako to dopadlo. To, že som hore od pol šiestej, čo je pre mňa hlboká noc tomu absolútne nepomáha. Čítať sa mi nechce, Top týždňa som už dokončila a mňa nenapadá nič lepšie ako On my wishlist. Ehm... Celé dni dokážem ledva držať oči otvorené, čítam zúfalo málo, za čo je zodpovedná škola a keď mám aj nejaký čas tak sa mi nechce. Víkend som strávila viac-menej hraním sa na mobile. Jop, som na tom fakt zle. Takže momentálne značne ubúda aj recenzií. Ale práve čítam Školu dobra a zla a tá ma fakt baví, tak aspoň recenzie na ňu sa dočkáte ešte tento týždeň. Dúfam.

Filmové tipy

Taký netradičný článok. Žiadne knihy, proste len filmy, ktoré stoja za pozretie v rôznych kategóriach. A zaradenie neberte stopercentne. Ja a určovanie žánrov, či už filmov alebo kníh, sa moc nekamaratíme.

Rozprávky
Prvá kategória sú rozprávky, ktoré mám doteraz moc rada. Ak dostanete chuť na niečo milé a rozprávkové, tak si nenechajte újsť napríklad Vianočnú koledu, Na vlásku, Ako si vycvičiť draka, Karcoolku alebo Hotel Transylvánia, pri ktorom som sa perfektne nasmiala. Taktiež stoja za pozretie Snehulienka s Lily Collins, Peter pán (verzia s Luciusom Malfoyom Jasonom Isaacsom z roku 2003) alebo Kúzelná opatrovateľka Nanny McFee, ktorá má navyše perfektné obsadenie.

Vianoce a tak...

Dnes podobný článok nájdete na (skoro) každom blogu Alebo len popriatie pekných sviatkov. (A kde nie je, tam sa ešte ocitne). Neviem ako vy, ale ja sa na Vianoce zvyknem tešiť pomaly aj pol roka dopredu. Tento rok bol výnimkou, pretože až do novembra som sa viac tešila na nového Thora. Ale to viete.
Včera sme niekoľko hodín piekli. Všeličo možné. Neviem ako vy, ale ja radšej papám. Napríklad tie výborné kolieska, ktoré sme včera urobili. A mala som predčasné Vianoce, lebo mi prišiel môj Radeček, ktorého som vyhrala minulý týždeň :3 Samozrejme, že som ho stihla už aj prečítať... A tak takú pidi knižku... <3 Niečo mi vraví, že to bude moja najčítanejšia :D
Každopádne, dnes je ten deň... a ja stále nemám tú správnu vianočnú náladu. Televízie sa predbiehajú s rozprávkami a vianočnými filmami, pričom výsledok je asi taký, že buď je to to isté, obohrané, čo už každému lezie na nervy, alebo ich prehnaná originalita má presne opačný účinok. No čo. Jediná rozprávka, na ktorú sa skutočne teším a to už dobré dva týždne, je Popoluška. Jediná rozprávka, ktorá musí byť každý rok povinne.
No a čo robím dnes ja? Do noci som pozerala Day of the Doctor, výročný špeciál, ktorým si kompenzujem dvojtýždňovú prestávku, ktorú ČT2 nachystala a vďaka čomu mám absťák zatiaľ v počiatočnom štádiu. Ale vážne. Toto nám spraviť. Na Vianoce?

Pocta Davidovi Tennantovi ako tomu najlepšiemu Doktorovi :3

A mám tu ďalší neknižný článok (zrejme ste nepočítali s tým, že väčšina bude o Doktorovi, tak sa po tomto budem krotiť...)
Včera som pozerala Doctor Who - The End of Time, part II. To znamená časť, v ktorej sa najlepší a najúžasnejší z dlhého radu Doktorov regeneroval... Je úplne jedno, že som sa na to pripravovala tak dva mesiace, aj tak to bolo neskutočne smutné a preplakala som kvôli tomu tak štvrť hodinu... (prvý krát ma rozplakal nejaký seriál alebo film... a prvý krát som troška zaľutovala, že som to začala pozerať, ale to ma rýchlo prešlo)

Tie jeho grimasy a celková mimika tváre je tak perfektná, že mám Doktora spojeného proste s ním a už iného nechcem. V nedeľu som videla časť k 50. výročiu Doktora a bol to môj prvý diel s 11-tym Doktorom. Dovtedy som len proste strašne nechcela Matta, lebo mi bol hrozne nesympatický a keď som zistila, že asi nebude až taká katastrofa, lebo je to stále ten istý Doktor, len v inom tele a preniesla sa cez to, prišiel včerajšok a ja proste nechcem nikoho iného. David je pre mňa Doktor s veľkým D a určite s ním ho budem mať navždy spojeného <3 Napriek tomu, že tu už končí, navždy bude v mojom srdci ako ten najlepší Doktor... Aj keby ich malo byť ďalších 20 (čo nebude).

Takže dnešok je taký depresívny, smutný a nostalgický, pretože sa cítim, akoby zomrel kus mňa. Tak som si povedala, že David si svoj článok rozhodne zaslúži. Aj keď sa bude skladať v podstate len z úžasných gifov :3 Takže toto je taká moja rozlúčka s ním...
(A pre informáciu, nikdy som netvrdila, že som normálna!)