Úplne najviac (Maxim E.Matkin )

Vydavateľstvo - Slovart
Rok vydania - 2013
Väzba - hardcover
Počet strán - 176

Anotácia

Milujete niekoho, ale je to iné, než ste dúfali? Hľadáte niekoho, ale nie a nie ho nájsť? Chcete zmeniť svoj život, ale namiesto toho život mení vás? Čítajte. Niet lepšieho lieku na pocit, že svet a ľudia v ňom sú trochu divní. Alebo že ste divní práve vy.

Deviata kniha Maxima E. Matkina predstavuje hrdinov, ktorí sú ako vy alebo ako ľudia, ktorých poznáte: Mladá žena na ceste pomsty. Muž s kliatbou sexuálneho štvanca. Otec, ktorý tápa v chaose reality a predstáv. Učiteľka očarená ukrajinským robotníkom. Dievča, ktoré chce vyliečiť svet. Lekár, ktorému dochádza, že všetko je inak. Krásna žena v okamihu, keď pochopí, že všetko je dočasné. Muž, ktorý vie viac než ostatní.

Všetci túžia po láske a každý z nich robí celkom iné veci, ktorými sa jej vyhýba a zároveň snaží priblížiť. Všetci sa nakoniec stretnú v miestnosti bez okien, kde čakajú na zázrak. Otázkou je, či sa dá veriť v existenciu zázrakov a či máme schopnosť ich rozoznať, keď skutočne prídu. Nie ste to, čo cítite, ale to, čo robíte.

Obálka

Všetky obálky Matkinových kníh sú v jednom štýle. Niektoré sú pekné, niektoré ani nie. Táto pre mňa patrí do druhej kategórie.

***

Tak pred dvoma rokmi som čítala všetky Matkinove knihy, ktoré v tom čase vyšli (posledná bola vtedy kniha Nie na ústa) a veľmi sa mi páčili. Potom vyšla kniha Žiadne prudké pohyby a táto, ku ktorým som sa už nedostala. Až doteraz.

Bolo tu viacero príbehov. Hrdinom každého príbehu bola iná postava, ale všetky boli vzájomne popreplietané. Najviac sa mi páčil Adam, ktorý bol fakt zaujímavý. Jasné, ako chlap nič moc, ale páčila sa mi jeho inteligencia a všímavosť. Všímal si detaily a vedel ich pekne spracovať do celku.

V podstate však každá postava mala niečo do seba. A jedna bola navyše narodená na letný slnovrat. Ako ja :3

- Myslím, že má v sebe málo viery.
- Akej viery?
- Akejkoľvek. Málo verí sebe, mne, nám, svojim schopnostiam, budúcnosti, málo verí, že ľudia sú viac dobrí než zlí, že väčšina vecí dopadne dobre, že môžeme, ak chceme, že smieme, ak môžeme, a že ak nesmieme, nemôžeme a nechceme, tak je za tým vyšší a užitočný zmysel.

Matkin má príjemný a vtipný štýl písania, sem-tam popretkávaný múdrymi myšlienkami. Je to také oddychové čítanie. Nie je to nič extra výnimočné, čo si určite musíte prečítať. Ale je to fajn. Postavy boli tiež dobré.

Avšak napriek tomu sa mi kniha proste nepáčila. Neviem, či to bolo naozaj o toľko slabšie, než predchádzajúce Matkinove knihy, alebo proste neboli také dobré, ako sa pamätám. Nemala nijaký zmysel ani logiku. A ten koniec ma proste zabil. Bolo to totálne absurdné, spravilo to z knihy totálnu nezmyselnú kravinu. Chcela som dať knihe tri TARDIS, ale kvôli tomu koncu som musela jednu TARDIS strhnúť.

Aspoň sa to dobre a celkom rýchlo čítalo. Ale ani neviem, či chcem Žiadne prudké pohyby čítať...