Stratená nádej (Colleen Hoover)

Originálny názov - Losing hope
Séria - Beznádejná
Diel - druhý
Vydavateľstvo - IKAR
Rok vydania - 2014
Väzba - hardcover
Počet strán - 304

Anotácia

Holdera celý život prenasleduje predstava dievčaťa, ktorému v detstve nedokázal pomôcť. Bola to Hope, ktorú ako malé dievča uniesla neznáma žena rovno spred domu a Holder tomu nemohol zabrániť. Preto je jeho život naplnený smútkom a výčitkami, preto Hope nikdy neprestal hľadať. Život mu pripraví ďalšiu tragédiu súvisiacu s jeho sestrou Les, ale dožičí mu aj radosť, keď v obchode náhodou natrafí na dievča priam neskutočné podobné stratenej Hope. Toto dievča sa však volá Sky a má to uvedené aj v občianskom preukaze.

Holder v kútiku srdca tuší, že je to jeho priateľka z detstva Hope. Postupne nachádza dôkazy a presvedčí sa, že je to pravda. Chce to prezradiť aj Sky, no zároveň sa obáva, či ju tak navždy nestratí. Jedného dňa Sky u Holdera natrafí na fotografiu z detstva, na ktorej je aj dievča, čo sa na ňu nápadne podobá. V tej chvíli ju zaplavia pochybnosti. Zabudnuté bolestné spomienky sa odrazu vracajú. Netrvá dlho a Sky si spomenie na desivé tajomstvo zo svojej minulosti.

Obálka

Opäť sa mi nijako zvlášť nepáči. Celkovo sa mi nepáčia ani obálky našeho, ani českého vydania. Originál je proste najlepší. Tu mi je aj ten chlap nesympatický.

Každopádne nechápem, prečo je kniha pod prebalom ružová. Kvôli presladenosti knihy?

***

(Recenzia obsahuje spojlery z Beznádejnej)

Táto kniha nespadala do kategórie kníh, ktorých by som sa nevedela dočkať. Vlastne keby ju autorka nenapísala, tak nemám dojem, že ma o čosi obrala. Ona ju však napísala a ja som si ju chcela prečítať kvôli tomu, že keď už som prečítala tú Beznádejnú, tak nech to už dokončím.

Sky mala svoje svetlé chvíľky, kedy bola sarkastická, vtipná a páčila sa mi, ale celkovo som si k nej nevybudovala nijaký vzťah. 

Holder bol úžasný brat a k Les mal nádherný vzťah, ale tu to končí. Väčšinu času sa správal ako zamilovaný blázon a liezol mi na nervy. Čo je škoda, lebo v jednotke bol tajomný a zaujímavý. 

Zato som si zamilovala Holderovho najlepšieho kamaráta Daniela. Jeho osobnosť a hlášky krásne príbeh dopĺňali. Rýchlo sa stal mojou najobľúbenejšou postavou v tejto knihe. Len škoda, že tam nebol viac. Lebo keď tam bol, tak to naozaj stálo za to. Ale nakoľko mu autorka venovala novelu Finding Cinderella, tak si ju určite nemôžem nechať ujsť. 

Úžasné boli tiež scény s Breckinom, ktorého som si obľúbila už v Beznádejnej. 

,,Hej, bobrík," osloví ma Daniel. 

,,Bobrík?" 

,,Nepáčilosa ti, keď som ťa volal beznádejný. Alebo zlatko. Alebo..." 

,,Nemôžeš ma volať jednoducho Holder?" 

,,Všetci ťa volajú Holder a ja nenávidím všetkých ostatných. Takže nie, nemôžem." 

(Tá Danielova filozofia sa mi moc páči! :D) 

V prvej kapitole bola Lesina smrť, čo spôsobilo, že si ma kniha získala okamžite. V Beznádejnej nebola nijako veľmi rozvíjaná. Tu to však bol veľmi vítaný prvok, ktorý zaručil, že kniha nie je rovnaká ako jej predchodkyňa. Spomienky na ňu sa tiahnu celou knihou a je to vlastne jediný rozdiel medzi týmito dvoma knihami, čo sa týka deja. Krásne boli listy, ktoré Holder Les písal.

Prvých 60 strán sa mi moc páčilo. Bolo to emotívne a vtipné. Potom Holder spoznal Sky a začali romatické bláboly tak na sto strán. Snažil sa získať jej srdce, bol z nej úplne paf, vravel si, že určite nie je Hope a zas bol z nej paf... bla, bla. Strašne to viazlo a mňa to tam vôbec nebavilo. Bolo to horšie ako z pohľadu Sky. Nechutne presladené, Človek by si myslel, že čítať o chalanovi, ktorý stratil v toho živote už dosť, bude úplne iné než čítať o dievčati, ktoré si na minulosť nepamätá. Lenže tu bola naozaj iná len tá minulosť, prítomnosť ostávala rovnaká a nevplývalo to na mňa tak, ako jednotka. Tešila som sa na to, ako sa Sky dozvie, že je Hope a dúfala som, že to naberie grády. V Beznádejnej ma ten koniec zasiahol, bolo to zaujímavé a tak, ale tu ma už nemalo čo prekvapiť a ani neprekvapilo. Nedotklo sa ma to. Jedine ten list na konci bol ešte smutný a krásny, ale to je celé. Svojim spôsobom príbeh doplnil mozaiku, no tým, že som vedela, čo mám čakať, tak ten príbeh so mnou väčšinu času nič nerobil.

Akoby som prišiel o časť svojej bytosti, keď som stratil Hope, a bol som si istý, že s Les odišiel aj zvyšok, čo vo mne zostal. No po dvoch dňoch so Sky už nie som o tom veľmi presvedčený. Nemyslím si, že moja hruď je taká prázdna, ako som sa obával. Nech už vo mne zostalo čokoľvek, spalo to a Sky to pomaly prebúdza. 

Autorka však píše veľmi dobre, číta sa to ľahko a rýchlo. Nemyslím, že by to bola posledná kniha, ktorú som od autorky čítala. Napriek presladenosti to bolo príjemné čítanie. 

Takisto ako obálky ma nijako zvlášť neoslovili, tak sa mi nepáčia názvy. Na jednej strane chápem, že dať na slovenský či český trh knihy s názvami Hopeless alebo Losing Hope nie je zrovna zvyčajné, ale naše názvy mi prídu... lacné. Nevystihujú podstatu knihy tak, ako pôvodné názvy. Obe majú oveľa hlbší význam, než to naše názvy dokážu vystihnúť. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. 

Vy si ju môžete kúpiť TU. 

Kam ďalej?

• All your perfects
• Beznádejná
• Život jedna báseň
• Never never - Never never: part two - Never never: part three