štvrtok, 16. januára 2014

Nový začiatok - Kapitola štvrtá (FrostIron)

Uff! No, akosi sa mi to míňa. Totižto už mám napísanú už len piatu kapitolu a momentálne s tým neviem pohnúť. Ale to sa (nejako) spraví. Dnešný deň bol celkom náročný, celý deň som nebola schopná myslieť na iné ako to, že mi chýba moja milovaná postieľka. To bolo vtedy, keď som "fungovala" v polospánku. Keď si k tomu vezmeme, že sme písali polročnú z matiky, na ktorú som sa učila a chcela dvojku... povedzme, že mám akýsi pocit, že som to pokazila. Som zvedavá na výsledok zajtra.
Ale tieto kecy asi nebudú dôvodom, prečo ste začali čítať tento článok, čo? No tak fajn, no.

„Ale prečo by...?“
„To nikto nevie. Loki vždy vedel výborne skrývať svoje zámery. A nemysleli sme, že má ako utiecť z väzenia... Bolo to prakticky nemožné.“
„To je to, nemysleli ste,“ zamrmle si Tony pod nos.
„... Mal celu s najvyšším stupňom ochrany. Nemal ako utiecť.“
„To si mal povedať jemu. Takže ak to skrátim, je to celé vaša vina... Aké prekvapenie! Tak si vezmi nejakú vôdzku a vezmi si ho so sebou.“
„Tak to nefunguje. A neopováž sa viac urážať môjho otca, železný muž.“
„A ako to funguje?“
„Nevieme.“
„No to je skvelé! A čo viete?"
Thor sa zamračí. ,,Nie je to naša vina, Stark." 
"Veľmi to tak nevypadá.," odmlčí sa. ,,Čo chceš odo mňa?“
„Musíš ho presvedčiť, aby sa so mnou vrátila podrobil sa spravodlivosti. Vieme len to, že musí prísť dobrovoľne. Je to dosť obmedzujúce.“
,,Takže si to predstavuješ ako? Mám prísť za ním a povedať mu: Héj Loki, čo tak sa vrátiť s Thorom do toho vášho sveta a dať sa na niekoľko rokov zavrieť do väzenia? Čo povieš, skvelý nápad, nie? To nemôžeš odmietnuť!“
„Nerob si z toho žarty Stark, je to vážne.“
„A z čoho usudzuješ, že bude počúvať práve mňa?“
„Ty na niečo prídeš. Ja som sklamal,“ povie smutne Thor.

Útržky rozhovoru znejú Tonymu v hlave aj cestou domov. Nevie, čo si o tom všetkom má myslieť. A to som génius, pomyslí si ironicky. V takýchto chvíľach je skrátka naproste bezmocný. Nevyzná sa ani len v ľudskom zmýšľaní... Čo potom v božskom?
Ale jedno vie. S Lokim sa musí vážne porozprávať.  Problém však spočíva v tom, že Tony ani na sekundu neverí, že mu boh lží povie pravdu a vyleje si uňho srdce. Teda... niežeby mal aké, však.
Každopádne sa Tony rozhodol, že sa najprv naje. Fury možno dve sušienky za raňajky považoval, ale on bol ešte stále hladný. Takže ho vyrieši s plným žalúdkom.
Nie, vôbec sa nevyhovára a neodkladá to.
Doma zo seba rýchlo zloží oblek a vyberie sa do kuchyne. Na barovom pulte sa ešte vála prázdna fľaša zo včera a za stolom sedí Loki. Takže super, zas mu stroskotali všetky plány.
Otvorí mrazničku a vyberie mrazenú pizzu. To bude musieť ako raňajky stačiť. Nemá náladu pripravovať nič zložitejšie. Kde sú nejakí pomocníci, keď ich človek potrebuje? Lokiho prítomnosť úspešne ignoruje, pokiaľ boh nepreruší ticho. „Tak čo chcel braček?“ povie ironicky.
Tony uvažuje nad odpoveďou. Nevie, či má zmysel mu klamať. Asi skôr nie. „Proste chcel, aby som ťa presvedčil, že sa máš s ním vrátiť.“
„Naivný hlupák,“ uškrnie sa Loki. Tony s ním v duchu súhlasí.
„Takže musíme vymyslieť niečo iné, ako sa ťa zbavím.“
„Veľa šťastia.“
„Takže, ako to celé funguje?“
„Očividne nemôžem opustiť Stark tower.“
Tonymu skoro zabehne pizza. „Tak to aby som sa odsťahoval.“
Loki sa zaškľabí: „To nie je tak jednoduché. Nemôžeš byť mimo veže viac, ako dvadsaťštyri hodín. Stiahne ťa to sem. Ako obrovský magnet. A bolí to. Včera som ti dal názornú ukážku.“
„Takže to zhrniem. My dvaja máme žiť v jednom dome? Spolu? Ako starí manželia? Na... Na ako dlho?“ 
Tony už vážne uvažuje o tom, že sa zbláznil. Možno... možno mu alkohol udiera na mozog. Alebo v tých sušienkach bolo čosi halucinogénne. 
Loki sa zamračí a neochotne povie: „Ja vlastne neviem. O tej kliatbe viem len základy. Ale isté je, že ju zrušiť môže len ten, kto ju vytvoril. Náš milovaný Všeotec,“ zavrčí. „Každopádne, nebola nijako špecifikovaná. Vraj sa mám tu polepšiť a prestať chcieť ovládať svety. Tss! Že Thorovi pobyt tu prospel. Akoby som s ním mal čosi spoločného! Veď ten má mozog veľkosti vlašského orecha.“
Lokiho výraz prerádza úprimné rozhorčenie a Tony má veľmi silnú tendenciu veriť mu. Potom si však spomenie na rozhovor s Thorom.
„Pekná rozprávka, uznávam. A teraz by si mi mohol povedať pravdu.“
Lokiho výraz sa okamžite zmení na ublížený a v Tonym vzbĺkne hnev. „Nepozeraj na mňa tými psími očami, na mňa nezaberú. Thor mi prezradil, že ty si sem utiekol sám, tak sa nehraj na utýrané chúďatko a POVEDZ MI, AKO SI SA SEM DOSTAL. A prečo.
Pokiaľ mi nemieniš povedať pravdu prisahám, že ti pobyt tu pekne osladím. Možno ťa odtiaľto nemôžem vykopnúť ale ver mi, že ja si nejaké prostriedky nájdem,“ otočí sa na odchod.

„Stark, počkaj!“ Loki si vzdychne. „Poviem ti to.“

5 komentárov:

  1. Odpovede
    1. Ďakujem. Sama som zvedavá, čo sa z toho vyvinie :D

      Odstrániť
    2. Tak to som aj ja, už sa teším na pokračovanie :) A nie je začo.

      Odstrániť
  2. Odpovede
    1. Ďakujem :) Ešte mám napísanú ďalšiu kapitolu, ale ďalej neviem čo a ako :D

      Odstrániť

Ďakujem vám za každý komentár :)