Hobit (J.R.R.Tolkien)

Originálny názov - The hobbit
Vydavateľstvo - Slovart
Rok vydania - 2012
Väzba - brožovaná
Počet strán - 232

Anotácia

Toto je rozprávanie o dobrodružstvách hobita Bilba, ktorý príde na to, že prežíva a hovorí o skutkoch naskrze nečakaných...

Hobit Bilbo Bublík má pohodlný život, nie je ctižiadostivý a len zriedka cestuje ďalej ako na druhý koniec Vreckán. Raz sa však pred jeho dverami objaví čarodejník Gandalf s trinástimi trpaslíkmi a zoberú ho na cestu „tam a zase späť“. Chcú získať poklad veľkolepého Smauga, veľkého a veľmi nebezpečného draka...

Obálka

Táto filmová obálka je vážne nádherná. Tá príroda tam je prekrásna. Moc rada by som navštívila Nový Zéland už len kvôli tomu. Hlavne ten hobití kraj sa mi vždy moc páčil.

***

Táto kniha v mojom knižnom pláne akosi nebola. Ale po filmoch (celá trilógia LOTR a prvého Hobita) som sa rozhodla, že to skúsim. Tolkienovho štýlu písania som sa však bála a Hobit je vraj jednoduchší. Mala som všelijaké momenty pri čítaní tejto knihy. Boli také, kedy som sa chcela na celé čítanie vykašľať a počkať si na ostatné filmy. A tiež boli momenty, keď sa mi kniha vážne páčila. V tom prvom prípade to nebolo ani tak preto, že by sa mi kniha nepáčila, to ani náhodou. Lenže na môj vkus priveľa aj zbytočných opisov (ktoré som miestami prešla iba tak zbežne očami) a málo dialógov. 

Objavili sa tu ale aj vtipné hlášky, ale to boli hlavne tie, ktoré boli aj prvom filme.

Celý udychčaný dorazil presne s úderom jedenástej do Prívodia - a vtedy zistil, že si zabudol vreckovku!

,,Nasadnúť, vy dvaja, a ideme," zavelil Thorin.

,,Strašne ľutujem, ale prišiel som bez klobúka a zabudol som si vreckovku a nemám nijaké peniaze."

(doslovne prepisovaná len priama reč, ten dlhý zvyšok sa mi nechcelo - platí u oboch) 

Pôvodne som si myslela, že kniha bude písaná z pohľadu Bilba, ale skôr to bolo také to, akoby autor sedel oproti vám a priamo sa vám prihováral. Možno si ešte pamätáte... Ešte zistíte, že... Ale svojim spôsobom to bolo také milé, rozprávkové. Tolkien má proste svojský, ale aj zložitejší štýl písania. Ktorý ale nesadne každému. Vážne ho ale obdivujem za to, že to všetko tak geniálne vymyslel. 

Tiež sa tu objavovalo veľa piesni, ktoré spievali... no, všetci. Niektoré som aj preskakovala. Ale čo sa mi moc páčilo, boli hádanky. Bilba a Glocha (mimochodom, český Glum sa mi páči omnoho viac). Ja by som ich nikdy neuhádla. Ale je vážne škoda, že Gloch tam bol len raz. Je to taká kreatúra, ktorá to tam tak pekne oživila.

,,Dobré ráno!" povedal Bilbo a presne tak to myslel. 

,,Ako to myslíš?" spýtal sa. ,,Želáš mi dobré ráno alebo to myslíš tak, že ráno je dobré, či už o to stojím, či nie? Alebo sa ty cítiš dobre v toto ráno - alebo že je to ráno, v ktoré by sme mali byť dobrí?"

,,Všetko dokopy," odvetil Bilbo.

A teraz mi niekto vysvetlite, prečo preboha, sú z jednej dvesto stránkovej knihy spravené tri trojhodinové filmy...

No jasné, filmy. Ako som spomínala, videla som zatiaľ len ten prvý a je úplne jasné, že je tam popridávaných kopu iných vecí, ktoré tu neboli. Niežeby to vadilo. Aspoň boje sú lepšie. V knihe boli len tak okrajovo. Ale chcela som o inom. Môj problém bol, že ja som si obľúbila postavy už vo filme (prípadne už v Pánovi prsteňov... to platí o tebe, Gandalf!) a to sa mi veľmi nezmenilo ani teraz. Lenže ja si vo filmoch často krát obľúbim postavy, ktoré hrajú moji obľúbení herci. To platilo o Ianovi McKellenovi ako Gandalfovi (to viete, Magneto) a Martinovi Freemanovi ako Bilbovi (Sherlooock!). Keď už som pritom, dvojku MUSÍM pozerať v angličtine, lebo Smauga dabuje Benedict Cumberbatch :3 Týchto dvoch som si obľúbila už dávno a vďaka tomu patrili aj tuto k mojim obľúbeným postavám. Ja viem, nie je dobré obľubovať si postavy iba vďaka hercom, ale čo s tým narobím. Niežeby by neboli tie postavy skvelé aj bez pomoci hercov. Gandalf je génius, ktorý si všetko pekne popredu premyslel. A Bilbo bol odvážny, verný, múdry, šikovný a spoľahlivý. 

A ešte k tým postavám z filmu... tak napríklad v knihe nebol Legolas, Frodo,Galadriel a mnohí ďalší...

Čo sa týka ostatných postáv, obľúbila som si trpaslíkov Filiho a Kiliho. Mala som celkom rada aj ostatných trpaslíkov, hoci nejaký veľký vzťah som si k nim nevypracovala. Ale nemala som rada Thorina. Bol chamtivý, sebecký, neprispôsobivý, tvrdohlavý a panovačný (no dobre, sebecká a neprispôsobivá som možno aj ja... ale to je nepodstatný detail, jasné?)

Kniha bola moc fajn, hoci som sa miestami nudila a čítala ju týždeň (nemám rada, keď nejakú knihu čítam tak dlho, hlavne keď má dvesto stránok). Myslím, že výnimočne ostanem skôr pri filmoch. Ale ktovie, možno sa raz predsa len odhodlám aj na čosi ďalšie. Koniec koncov... koniec bol vážne skvelý.