Moje sladké šestnáste storočie (Rachel Harrisová)

Originálny názov - My super sweet sixteenth century
Séria - Moje sladké šestnáste storočie
Diel - prvý
Vydavateľstvo - CooBoo
Rok vydania - 2013
Väzba - pevná
Počet strán - 296

Anotácia

Cat Crawfordová má o pár dní osláviť svoje sladké šestnáste narodeniny. Avšak to posledné, čo si Cat praje, je extravagantná narodeninová oslava organizovaná jej temperamentnou nevlastnou matkou. Aspoň malou útechou je pre ňu plánovaný rodinný výlet do magickej Florencie. A keď ju pri prehliadke tohto úžasného mesta zavedie zvedavosť do jedného stanu, ocitne sa priamo… v renesančnej Florencii.

Na tomto výlete do šestnásteho storočia, vyzbrojená len batohom plným vecí z budúcnosti, sa Cat stretne so svojimi predkami. A nie len s nimi, veď v tomto období je Florencia plná známych umelcov, ktorí práve tvoria svoje vrcholné diela. A samozrejme nie je núdza ani o zaujímavých ctiteľov… No podarí sa Cat nájsť cestu späť do modernej doby alebo jej talianske dobrodružstvo bude pokračovať navždy?

Obálka

Veľmi sa mi páči. Vypadá krásne a rozprávkovo. Taktiež aj zadný obal knihy. Tie šaty sú nádherné, dokonca aj tie mašličky. Hocikde inde by to vypadalo hnusne gýčovo, ale tuto je to krásne. Mám slabosť pre krásne šaty. Jediné, čo obálku trochu kazí je ruksak, lebo tam neladí. Ale len vizuálne. Dokonale tam pasuje príbehovo a to, že tam nepasuje je rovnaké, ako Cat nepatrila do šestnásteho storočia, takže... vlastne je obálka dokonalá.

***

Cat miluje renesanciu. Preto vždy chcela do Florencie, kde vznikla. Pri prehliadke Florencie narazí na jednu kúzelnú cigánku, ktorá po tom, čo zbadá tetovanie hrušky Cat prenesie do... tamtadadááá! renesančnej Florencie. Nečakané, však? Dostane sa do jednej bohatej rodiny a zamiluje sa do jedného rodinného priateľa... Samozrejme po tom, ako vyhlási, že ona mu odolá. Fakt prekvapivé.

Táto kniha je jedna z tých, ktoré ma zaujali už strašne dávno, ešte predtým, než som zistila, že výjde v CooBoo (tí majú akýsi talent na vydávanie akurát týchto kníh :D). Mne sa renesancia vždy páčila, vlastne ani neviem prečo. Ale je to jeden z dôvodov, prečo som túto knihu chcela tak moc čítať. Vzhľadom k tomu, že sa väčšina knihy odohrávala v renesančnom Taliansku, neboli sme ukrátení o opisy toho krásneho prostredia alebo nádherných rób.

Z Cat som mala veľmi rozporuplné pocity. Bola to dcéra prominentného otca, ktorá mohla mať v podstate čokoľvek, čo sa jej zachcelo, ale ona to nejako nevyužívala, nepotrpela si na prepych. Nebola jedna z tých hollywoodských hviezdičiek, ktoré si slávu nijako nezaslúžili. Naopak, bola radšej mimo žiar reflektorov. Ale týmto ma na dlhší čas dosť znechutila: Maskara na moje krátke riasy, ceruzka na orámovanie mojich hnedých očí bez inšpirácie a niečo, čím prekryjem tú odpornú vyrážku. Potom vyťahujem korálový lesk na pery a obtiahnem si ním moje veľké ústa, ktoré na mojej malej tvári vypadajú úplne hrozne. Fajn, chvalabohu, toto bol jediný taký kúsok, lebo viac by som neprežila.

Každopádne Cat milovala umenie a tiež aj rada čítala, takže som ju nemohla úplne nemať rada. Vlastne mi v niečom bola podobná.

Oceňujem, že sa nesprávala presne tak, ako na postavách v podobnej situácii neznášam. To viete, niekde sa ocitnú a potom väčšinu svojho pobytu fňukajú alebo trucujú a začnú si to užívať až ku koncu. Cat to brala ako taký výlet a užívala si ho. Taktiež sa nedržala toho, že to proste nie je možné zubami-nechtami. Mala veľa skvelých zážitkov a nádherných šiat (pokiaľ nemali korzety). Ako zázrakom (doslovne) zrazu ovládala dokonale taliančinu a dokonca sa stretla s Michelangelom.

Nikdy som nechápala, prečo kladú američania taký veľký dôraz na šestnáste narodeniny. Vážne, čo sa tým mení? Dobre, môžu v tom veku šoférovať a inak? Viete ako som ja oslavovala šestnáste narodeniny? Tak týždeň dopredu s mamou v obchodnom dome. A bolo mi fajn, nepotrebovala som nejakú mega oslavu, akú chcela Cat usporiadať jej nevlastná mama. Samozrejme, Cat časom pochopila, že to nie je tá najhoršia vec na svete.

Každopádne jedna vec, ktorá bola na mňa až príliš je Catin ruksak, ktorý obsahoval viac vecí, než Hermionina čarovná kabelka. No vážne, kto si na párhodinovú obhliadku mesta vezme pastu a kefku na zuby, šampón alebo penu do kúpeľa?

Čo sa týka ostatných postáv, Cat sa dostala do veľmi milej rodiny. Teta Franceska by jej zniesla aj modré z neba.

Alessandra, alebo Less ako ju Cat volala, bola čistá nevinnosť a neublížila by ani muche. Napriek tomu mala v sebe to, čo majú niektorí ľudia, že sa správajú ku každému milo a priateľsky a vy ich neviete nemať radi. Bola to pre Cat skvelá kamarátka, ktorá nikdy nesklamala.

Lorenzo bol milý a zlatý chalan, ktorého som si zamilovala, ale popri iným mužským postavám z iných kníh trochu nevýrazný.

Strýko Marco a bratranec Cyprian boli fajn, ale viac k ním nemám čo povedať.

,,Inteligentný muž pochopí, že skutočné šťastie dosiahne len vtedy, keď sú jeho ženy šťastné."

 

Zo začiatku ma to veľmi nechytilo, ale tak postupne som si to celkom obľúbila. Áno, miestami moc presladené (to ako vtedy, keď Cat vzdychala, aký je Lorenzo úžasný a nikto mu nesiaha ani po päty), ale celkovo bola kniha veľmi vtipná a celkovo aj pekná. Akurát bolo v podstate vždy dopredu zrejmé, čo sa stane. Možno ste nevedeli hneď kedy, ale to nie je podstatné. Určite to malo však výborný nápad a aj spracovanie veľmi dobré. Zato pár chýb predpokladám v preklade, obzvlášť mi bila do očí veta: ,,Prekonala som päťsto storočí, aby..."

Knihu som si v konečnom dôsledku užila, veľmi pekná oddychovka, ktorá si ma časom získala. A ja sa moc teším na dvojku, ktorá vypadá fakt super.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatros media.

Vy si ju môžete objednať TU.

Kam ďalej?

• Príbeh dvoch storočí