Už som dlhšie nepridala kapitolu, je na čase to zmeniť, čo poviete? Úprimne, nič svetoborné, ale snáď sa vám to bude aspoň trochu páčiť. Aspoň ako minulé diely... tie sa páčili, čo ma celkom udivuje, lebo som pred týmto dlho nepísala. Ale čo, nebudem zdržovať, dúfam, že si užijete novú kapitolu :) Je o čosi dlhšia, ako tie predchádzajúce, ale nie zas o moc.
Mimochodom, dúfam, že mi neušlo žiadne striedanie časov, už mám na to nervy, aj keď to skontrolujem niekoľko krát, vždy mi niečo ujde... -_-
Tony
zastaví pred dverami Lokiho izby. Lokiho
izby. To znie ako zlý vtip. Rovnako
ako celá predošlá noc.
„Jarv,
odomkni dvere a spýtaj sa nášho hosťa, či môžem vojsť.“ Jasné, je to jeho
dom, ale nikdy neviete, aké zvyky majú na Asgarde. Radšej nechce nič riskovať.
Žiadneho nahého Lokiho uprostred nejakého neidentifikovateľného, zvráteného možno
u nich bežného rituálu.
Dvere
sa otvoria a Tony o krok ustúpi. Loki má strapaté vlasy a kruhy
pod očami. „Čo je?“ spýta sa nevraživo, ale zároveň v jeho hlase poznať
skoro nepatrnú zvedavosť.
„Očividne
ste si spravili zo Zeme dovolenkové sídlo. Mohol si povedať, že dorazí aj Thor.
Poupratoval by som tu. A spravil občerstvenie. Možno by som mohol aj spraviť párty na uvítanie...? Mám očakávať ešte niekoho ďalšieho? “
„Spomaľ. Thor
je tu?“
„U
mňa doma nie. Zatiaľ. Ale tu na Zemi áno. A chce so mnou neodkladane
hovoriť. Vieš o čo môže ísť?“
„Pravdepodobne
ťa bude prosíkať, aby si ma nevykopol na ulicu.“
„Prečo
ma to vôbec neprekvapuje? Jarvis, povedz nášmu hosťovi, kde nájde raňajky. A vysvetli mu, čo bude potrebovať. Ale len o kuchynských spotrebičoch, nechcem prísť domov a nájsť podpálenú kuchyňu. Alebo zistiť, že Loki je len kúsok od ovládnutia sveta. Či čokoľvek podobné... jasné? Ja musím letieť.“
„Pán
Fury vás už čaká,“ povie nesmelo mladá blondínka, ktorá sa za každú cenu snaží
vyhýbať očnému kontaktu. Zato Tony si ju prezerá. Pekná, najviac dvadsaťpäťročná s výstavným telom. To usudzoval z toho, na čo mal možnosť dovidieť. Prekvapuje ho to. Nikdy si nemyslel, že
by Fury mohol mať asistentku. Vždy ho považoval za človeka, ktorý robí všetko
sám. Aspoň v rámci možností. A ak, tak si predstavoval asistentku, ktorá
má tak dávno po päťdesiatke a plešinu v pokročilom štádiu. Predstaví si Furyho za stolom v kancelárii obklopeného kancelárskymi potrebami a miliónmi takých alebo onakých tlačív a uškrnie sa.
,,Ehm..." odkašle si Tony.
Blondínka sa začervená a pozrie naňho veľkými modrými očami. Fury si očividne vie vyberať.
,,Prvé dvere vľavo," ukáže do chodby.
Dvere miestnosti sú poodchýlené. Tony jemne zaklope a vojde do miestnosti.
„Fitz a Simmonsová to zvládnu. Zatiaľ vyšlite posily
do Štokholmu. Ozvite sa mi, keď budete mať niečo nové. Do tej doby pokračujte
podľa plánov.“ Zavesí telefón. Bez rozlúčky. Tak toto Tonyho neprekvapilo.
„Stark, mali ste tu byť už pred hodinou,“ povie Fury nahnevane. "Thor je už nekľudný."
„Tiež
vás rád vidím. A samozrejme, mám sa dobre, ďakujem za opýtanie." Irónia z tých slov len tak prýšti.
Fury
zomkne pery a rozhodne sa Tonyho poznámky odignorovať. „Poďte so mnou.“
Thor
sedel v akomsi laboratóriu s doktorom Selvigom vo svojom typickom
oblečení. Bolo to až komické.
„Jane
je v poriadku, robí výskum o...“
„Thor,
Stark nás konečne poctil svojou návštevou.“
„Železný
muž,“ privíta ho boh a vzápätí sa otočí späť k Furymu. „Je tu niekde
miesto, kde sa s ním môžem nerušene pozhovárať? Medzi štyrmi očami?“
„Mal
by som byť pri tom.“
„Nie.
Je nutné, aby som to povedal len Starkovi.“
Tony
pocíti isté zadosťučinenie a v duchu sa teší, že ani Furymu všetko
nevychádza tak, ako by chcel.
Ten
sa zamračí a neochotne povie: „Agentka Hillová,“ povie do do mikrofónu pripojenému k slúchadlu. ,,Odvediete Thora a Starka do miestnosti A213."
Nasledovali
Hillovú chodbami. Tam také schody, zabočili doprava, potom dvakrát doľava,
prešli niekoľkými uličkami, ďalšia odbočka doprava. Alebo doľava. Tony to už
prestával sledovať. Zastali pred celkom nenápadnými dverami, ktoré by si človek
najskôr ani nevšimol, keby nevedel, že tam sú. Vošli dnu a agentka za nimi
zavrela. Tony pohľadom prečesával miestnosť a hľadal bezpečnostné kamery.
Nijaké nenašiel, ale zaumienil si, že si dá pozor na to, čo hovorí.
„Tak?“
zatiahol Tony
„Loki je späť na Zemi. Nikto nevie kde je, ani prečo je tu.“
„Ale
nehovor. Zas taký nenápadný nebol, keď mi pristál v kuchyni.“
„Počkať...
Loki je u teba?“
„No,
asi som mu priveľmi chýbal... To vieš, nemal koho vyhadzovať z budov.“
„Nevtipkuj,
toto je vážne,“ zahriakne ho Thor.
„Ja
som myslel, že to vieš. Že preto chceš so mnou hovoriť.“
Thor
sa zatvári zmätene. „Ja som chcel len povedať, že zmizol. A chcel som od
teba, aby si mi pomohol ho nájsť.“
„To
by sme mali...“ Vtedy sa Tony zarazí. „Tak moment, ty si nevedel, že je Loki
tu? Tvrdil, že ho sem poslal váš otec.“
„Klamal," odmlčí sa. ,,Sám sem utiekol.“