Čo keby ste nikdy nemuseli spať? | Insomnia

Autor - Vladimíra Šebová
Séria -  Insomnia
Diel - 1/3
Vydavateľstvo - Citadella
Rok vydania - 2016
Väzba - paperback
Počet strán - 321

Anotácia

Čo ak by ste nikdy nemuseli spať?

Snažím sa žiť normálny život, verte mi. Cez deň mi to ide. Rozdávam úsmevy, podpisy a zmluvy na nové knihy. Keď ale večer všetci odídu do sveta, v ktorom pre mňa nie je miesto, musím si nájsť nejakú zábavu... 25 rokov bez spánku... Viete si to predstaviť? Čo by ste robili so všetkým tým časom vy?

Len pred pár dňami som zistila, že nie som jediná. Stretla som ďalších nespiacich ľudí - insomnikov. Prijali ma do ich tajného klubu. Jedinou podmienkou je, že o insomnii musím mlčať.

Niečo ale nie je v poriadku. Niekto ma sleduje. Je to kvôli insomnii? Alebo mi dochádza čas tak, ako mi to kedysi predpovedali?

Pôjdete so mnou?

Sara Nickson je mladá spisovateľka žijúca v Londýne, ktorá trpí totálnou insomniou - nikdy nespí. Zatiaľ čo je jej kariéra rozbehnutá, v osobnom živote sa jej nedarí. Všetko sa zmení, keď sa jej pokúsi niekto ublížiť a ona je nútená vyhľadať cudzinca, ktorého už mesiace sleduje. Ten jej povie pravdu, ktorá zmení jej život navždy.

***

Táto kniha ma zaujala na prvý pohľad tak, ako sa to už dlho nepodarilo žiadnej slovenskej knihe. Nápad vyzeral fantasticky, nič podobné som nikdy nečítala. Ale aj tak som sa trochu obávala, tak som si stiahla prvých sedem kapitol (čo ja nikdy nerobím) a prečítala... až prvú stranu. Ale úplne mi stačila k tomu, aby som vedela, že to chcem čítať celé. 

,,Skutky robia ľudí výnimočných. Nie to, kým sa narodili."

Spočiatku som bola z knihy trochu rozpačitá. Bolo to fajn, ale čakala som viac. Malo to taký pomalší rozbeh a celkom dosť opisov. Takých tých zbytočných vecí ako kto má čo na sebe a podobne. Z čoho človek je nadšený ešte menej, keď sa jedná o náhodných chodcov na ulici. Na druhej strane sa pekne riešil ten spisovateľský svet. Ten sa mi naozaj páčil, pretože je to len druhá kniha, v ktorej som niečo také našla. 

Po takých nejakých 70-80 stranách, kedy Sara konečne stretla ďalších insomnikov, sa to poriadne rozbehlo (a stále sa to zlepšovalo) a ja som sa pristihla pri tom, ako nedočkavo obraciam stránky zvedavá, čo sa bude diať ďalej. Bolo to akčné, romantické, nadprirodzené, prepracované, premyslené, miestami vtipné a vážne originálne. Taktiež to však bolo trochu iracionálne a bolo tam priveľa náhod. Niekedy mi tiež prišlo, že ide všetko moc jednoducho. A zrazu bolo insomnikov nejako veľa, všade nejaký. 

Dokonca som si obľúbila Saru. Akože, občas robila blbosti, správala sa ako tínedžerka a nie ako dospelá žena, ale inak to bola sympatická a zaujímavá osobnosť. Ale Barton! Do toho som sa absolútne zamilovala, pokiaľ sa mu v ďalších dieloch niečo stane, budem veľmi zlá. 

Ale potom ten koniec. Ten koniec! Bola som riadne napätá, že čo sa bude diať, ako sa všetko vyrieši a napokon sa rozhodne nesťažujem. 

Mimochodom, myslím, že by mi veľmi neprekážalo patriť medzi insomnikov. Bolo by fajn mať oveľa viac času a nikdy nepociťovať únavu. A tiež potom tie ďalšie... schopnosti, čo s tým prichádzajú. 

,,Ľudia tak veľmi riešia, kto je akého pohlavia, náboženstva, národnosti, veku... A zabúdame na to, že sme v prvom rade ľuďmi."

Viete, ako množstvo slovenských autoriek a autorov (v preklade väčšina tých, čo sa mi dostali do rúk) píšu - predovšetkým dialógy - veľmi stroje a neprirodzene? Až tak, že ma z toho zvyčajne rozbolí hlava, čo si o ňu trieskam knihu, že takto predsa nikto nerozpráva. S potešením môžem oznámiť, že toto nie je ten príklad. Väčšina dialógov znela normálne a prirodzene. 

Niežeby sa tu nenachádzali iné "perličky". Našla som tu viacero či už gramatických alebo štylistických chýb (niečo tu nehraje, skovám do vačku - slovo skovám som tam našla trikrát, z toho ma porážalo.) a taktiež nejaký ten preklep (nonostop). Na druhej strane to nebolo niečo strašné, čo by sa nedalo prežiť. Predsa len, vždy lepšie ako také tie príšerné dialógy. 

Čo ma ale iritovalo a naozaj rušilo (a z komentárov na Facebooku viem, že som nebola ani zďaleka jediná) boli otázky či poznámky smerované k čitateľom. Niečo vám o sebe porozprávam... Chcete? Mám oveľa radšej, keď príbeh len tak pekne plynie bez takýchto rušivých elementov. 

(Ale boli tam aj pozitíva ako spomenutie Doctora Who, X-menov, Tolkiena a množstvo ďalších kníh, hlavne klasík.)

Napriek chybám je to veľmi vydarený debut. Výborný nápad, spracovanie možno miestami trochu zaostáva, ale verím, že časom sa to doladí, pretože autorka má veľký potrenciál. Knihu som si užila, bavila ma a ja sa naozaj teším na ďalšie dva diely. Rozhodne odporúčam.

Za knihu veľmi pekne ďakujem samotnej autorke.

Kam ďalej?

• Hypersomnia