Keď tínedžeri hľadajú zmysel života (Všetky skvelé miesta)

Autor - Jennifer Niven
Originálny názov - All the bright places
Vydavateľstvo - Yoli
Rok vydania - 2015
Väzba - paperback
Počet strán - 344
Hodnotenie na Goodreads - 4,21 /45 460

Anotácia

Theodora Fincha trápia depresie. Každý deň premýšľa nad smrťou, no zároveň hľadá dôvody, prečo žiť.
Violet Markeyová ráta dni do maturity, aby mohla ujsť z malého mesta, kde ju prenasledujú bolestné spomienky na sestrinu tragickú smrť.
Navzájom sa nepoznajú, až kým sa obaja neocitnú na rímse školskej zvonice, s pohľadom upretým na chodník šesť poschodí pod nimi. Dole sa zhlukujú študenti a škodoradostne pobádajú Fincha, aby skočil. Na výčiny problémového študenta už sú zvyknutí. Čo tam však robí Violet? Keď dvojica napokon cúvne, na druhý deň sa v školských novinách objaví článok o hrdinke Violet, čo zachránila čudáka Fincha. Nebolo to však naopak?
Finch je novou známosťou uchvátený a Violet presvedčí, aby spolu pracovali na školskom projekte – túlali sa po Indiane a spoznávali jej neobjavené zákutia, všetky skvelé miesta, o ktorých mnohí ani netušia. Práve tam si uvedomia, že môžu byť sami sebou, zbaviť sa nálepiek, ktoré im dávajú tí, čo ich vôbec nepoznajú. Skrátka môžu byť konečne šťastní.
Zdanie však občas klame, najmä ak je smútok priveľký...

*** 

Táto kniha ma zaujala už dosť dávno. Zaujímavá téma, knihy s psychickými poruchami ma bavia a hlavne som veľa ešte nečítala. A predsa len sa dostanete k úplne inému zmýšľaniu. A tu téma samovrážd, bipolárnej poruchy... znelo to super.  Taký ten typ, čo vás donúti zamyslieť sa nad životom.

Ehm, možno. 

Potom dopĺňame frázu: ,,_____ je život." Jedno dievča vraví: ,,Upírske denníky sú život a niekoľko dievčat sa zachichoce.

Základom zaujímavej postavy sú psychické problémy. Finch ich mal toľko, že sa mal vyšplhať na vrchol môjho rebríčka obľúbených postáv. Pretože postavy, ktoré autori vytvoria ako dokonalé sú proste nudné. 
Ale Finch bol tiež. Spočiatku ma síce bavil, ale veľmi rýchlo prestal. Chýbala mu výrazná osobnosť. Takisto aj Violet. Obaja boli veľmi nevýrazné postavy, na ktoré čoskoro zabudnem. Miestami som bola v takom stave, že mi bolo srdečne jedno, či sa zabijú. A tak by to proste nemalo byť. 
Avšak Finch bol napísaný podľa autorkinho ex. A veru jej nezávidím. 
Ostatné postavy tam boli viac menej do počtu. 

 Zaujímavý fakt: Jeden Číňan raz zomrel na nedostatok spánku po tom, čo zostal hore jedenásť dní, pretože sa snažil pozrieť si všetky zápasy Európskeho šampionátu (to je futbal, pre tých ako ja, čo o tom nemajú ani poňatia). Počas jedenástej noci, keď dopozeral zápas Talianska s Írskom, ktoré vyhralo 2:0, dal si sprchu, zaspal okolo piatej ráno a zomrel. O mŕtvych len v dobrom, ale futbal je fakt hlúpy dôvod, aby človek zostal hore.

Pri prvej tretine som vyslovene trpela a keby to nie je recenzák, dávno by som to vzdala. Strašne moc ma to nebavilo, nudila som sa, nič sa tam nedialo. Potom som zistila, že spoilery vedia byť občas aj prospešné, pretože som si zistila koniec, povedala si, že to znie celkom fajn a to ma motivovalo k pokračovaniu. 
Od tej tretiny sa to zlepšilo. Trošičku. Išlo to ako na horskej dráhe. Zlé a dobré scény. Áno, boli tam aj dobré. Boli tam aj také, pri ktorých som sa proste musela usmievať, pretože boli naozaj krásne. Ale nebolo ich toľko a ten zvyšok prevažoval. Taktiež sa mi naozaj páčili štatistiky o samovraždách, čo spôsobuje aké zabitie. Znie to morbídne, ale knihu to obzvláštňovalo a verte, že to táto kniha potrebuje.
Ešte aj preklad bol zlý. Lebo roková hudba? Rly?! Kill me, please. A ešte to tam bolo viackrát. 

Zaujímavý fakt: obesenie je najčastejšie používaná forma samovraždy v Spojenom kráľovstve, pretože, ako vravia prieskumy, je považované za rýchle a jednoduché. No dĺžka povrazu musí byť proporčne vyvážená s hmotnosťou človek, v opačnom prípade nebude obesenie ani rýchle ani jednoduché. A jeden zaujímavý fakt navyše: moderná metóda súdneho obesenia sa nazýva Dlhé klesanie. 

Navyše autorka strašne kopírovala Greenov štýl. Bol to taký mix jeho postáv a príbehov, ktoré si len upravila podľa seba. Neskutočná podobnosť a mne proste jeden Green stačí (v prípade Miest a Hviezd je aj jeden viac, než je nutné.) A hlavne tieto dve knihy som v tej knihe dosť videla a veľmi ma to netešilo.
Naozaj som dúfala, že ma táto kniha nejakým spôsobom zasiahne, ale nestalo sa tak. Dokonca v deň prečítania knihy sa stalo niečo úplne iné, vďaka čomu mi bolo totálne mizerne a ten koniec sa už k tomu ani len nepriblížil. V podstate tá kniha bola plná prázdnych slov, ktoré proste išli mimo mňa.  
Avšak film si zrejme pozriem, ten môže byť fajn, keďže tam nebude čas na všetky tie nudné pasáže. 
A nebolo to až také zlé, ako vyplýva z mojej recenzie. Teda nebolo to dobré, ale čítala som už aj horšie knihy, úplná katastrofa to teda nebola. Ale radšej plytvajte svojim časom na iné knihy...  

 Za knihu ďakujem vydavateľstvu Ikar. 

Vy si ju môžete objednať napríklad TU.