Príbeh čarodejnice (Deborah Haknessová)

Originálny názov - A discovery of witches
Diel - prvý
Vydavateľstvo - Ikar
Rok vydania - 2011
Väzba - pevná
Počet strán - 552

Anotácia

Vedkyňa Diana Bishopová si počas výskumu v oxfordskej Bodleianskej knižnici nevedomky vyžiada zakliaty alchymistický rukopis. Diana pochádza zo starobylého, významného čarodejníckeho rodu, no sama nechce mať nič spoločné s čarodejníctvom, zanevrela naň po smrti svojich rodičov. Preto po zbežnom nahliadnutí a pár poznámkach vráti knihu do skladu. Jej objav však spôsobí nebývalý rozruch vo svete bytostí a do knižnice sa nahrnie horda démonov, čarodejníc a upírov. Diana totiž náhodou natrafila na žiadaný, stáročia stratený poklad – a je jediná, ktorej sa podarilo prelomiť jeho zaklínadlo.

Debutujúca spisovateľka Deborah Harknessová napísala fascinujúcu knihu s prvkami histórie a mágie, romantiky i napätia. Diana je odvážna hrdinka, ktorá nájde rovnocenného partnera v úctyhodnom upírovi Matthewovi Clairmontovi. Ich spojenectvo postupne prerastie do intímneho vzťahu, porušujúceho dávne tabu. Bytosti sa nesmú medzi sebou sobášiť, aby neoslabili svoju moc, inak ich neminie krutý trest... Ako mu uniknúť a pritom sa pokúsiť o odhalenie tajomstva rukopisu, ktorý na svojich stranách sľubuje kľúče k poznaniu záhadnej minulosti aj neistej budúcnosti?

Postavy

Diana je vedkyňa zaoberajúca alchýmiou, čo mi zo začiatku veľmi nevoňalo, preot tá prestávka. Potom som si na to ale zvykla a bolo fajn. Zo začiatku bola ale neuveriteľne mocná (okej, to jej ostalo) ale hlúpa čarodejnica (to sa ako-tak vytratilo). Čo, ako iste sami uznáte, nie je najlepšia kombinácia. Ku koncu už Diana chvalabohu nebola tou vedkyňou, čo bolo skvelé a oveľa menej komlikované. Jej čarovná moc a jej pravidlá ma však miatli.

Čo sa týka Matthewa, tk ten mi pri zoznámení (ale aj potom) pripomínal miestami Gilberta Blythea z Anny zo zeleného domu. Nepýtajte sa ma prečo. Proste preto.

Dianin a Matthewov vzťah mi tak trocha pripomínal Edwarda a Bellu. Čo mi na nich ale vadilo bolo, že si dlho vykali. Ešte v polke knihy!

Neobľúbila som si nejak veľmi žiadnu z postáv, čo sa mi nestáva.

Ale viete kto mi tu proste chýbal? Sheldon Cooper z Bog bang theory. Proste by sa tam do toho prostredia univerzity hodil úplne dokonale :D

Môj názor

Čo mi na knihe vadilo bolo, že sa mi čítala príšerne pomaly. Pravý opak Divergencie, ktorá mala len o sto strán menej a bola prečítaná za dva dni. Túto knihu som čítala týždeň (ale mohlo to byť aj horšie). Ale proste vezmite si, že kniha mala vyše 500 strán a ja som už pri dvestej strácala nervy a zvažovala, že ju proste nechám tak. Akosi som tomu odolala, hoci uznávam, že lákavé to bolo. Trpezlivosť ale nepatrí k mojim najsilnejším stránkam.

Niekedy to bolo až priveľmi odborné, čo mi vadilo, pretože nielenže som si občas musela prečítať danú vetu aj viac krát, ešte tam boli dialógy aj v rôznych iných jazykoch. No povedzte mi, nebodaj mám čítať knihu s Google prekladačom? Avšak, ak všetky tie kecy o DNA, evolúcii a iných kravinách vedela autorka či už zo školy alebo sa to proste učila kvôli tej knihe, tak ju jednoducho obdivujem. Ale občas som mala pocit, akoby som ja a nie Diana držala v rukách ťažký, komplikovaný rukopis.

Chvalabohu, po takých tristo stránkach sa to zlepšilo a bolo to čitateľné.

Najlepšia časť knihy? Ehm, jednoznačne obálka. Tá je podľa mňa prekrásna. Je plná tajomstiev, mágie a upúta vás skrátka na prvý pohľad!

Hoci som tomu zozačiatku nedávala priveľku nádej, tak predpokladám, že si prečítam aj ďalšie časti, hoci kniha nebola taká, že by som sa nevedela dočkať pokračovania. Podľa mňa je ale toto ten prípad knihy (nie Upírske denníky), ktorá sa mala rozdeliť na dve časti.