Tento článok som mala v pláne už dlho. Ale tak, ako odkladám skoro všetky články, som odkladala aj tento. Je to článok o osude, ktorý čaká tento blog, čo sa deje v mojom živote a podobne. Také tie informatívne veci, čo by ste mali vedieť, pokiaľ o to stojíte.
Od založenia blogu som sa snažila byť k svojim čitateľom úprimná. Či už išlo o názory ku knihám (aj keď som to vždy nepodala zrovna najjemnejšou formou) či o niečo všeobecné. Preto píšem toto.
Ako som spomínala viackrát, založenie blogu bolo spontánny nápad. Od tej doby prešli skoro 4 roky. Rozhodne som nečakala, ako ďaleko sa vďaka nemu dostanem, koľko skvelých ľudí vďaka nemu spoznám a akú podporu dostanem od ľudí. Veľmi si to vážim, viac než dokážem opísať.
Avšak.
V posledných mesiacoch si uvedomujem, že si to už neužívam toľko, ako kedysi. Boli časy, kedy som si nevedela predstaviť, že by som s blogom raz skončila. V tej dobe leteli rôzne meme a aj vďaka ním som publikovala článok každý deň. Niekedy aj dva. Keď som deň nemohla pridať článok, z nejakého dôvodu, bola som z toho na nervy.
