Keď vidíte niečo, čo by ste nemali... | Žena v okně

Autor – A. J. Finn

Originálny názov – The Woman in the window

Vydavateľstvo – Motto

Rok vydania – 2017

Počet strán - 352

Hodnotenie na Goodreads – 4,11/ 689

Anotácia

Anna Foxová žije sama a samotářsky ve svém krásném newyorském domě, ze kterého se neodvažuje vycházet ven. Dny tráví popíjením vína, sledováním starých filmů, vzpomínáním na staré časy… a špehováním svých sousedů. Pak se do domu přes ulici přistěhují Russellovi: otec, matka a jejich dospívající syn. Perfektní rodina. A Anna z okna zahlédne něco, co neměla. Co je pravda? A co jen její představa? 

***

O tejto knihe som počula, že je ako Dievča vo vlaku, len ešte menej akčná a viac psychologická. To je všetko, čo mi stačilo k tomu, aby som to pridala do wishlistu. Dievča vo vlaku som si totiž úplne zamilovala a to práve kvôli tomu psychologickému aspektu (ktorý knihe Do vody chýbal). 

Je pravda, že zápletka je postavená na rovnakom princípe - hlavná hrdinka uvidí niečo, čo nemala, ale vďaka množstvu alkoholu, čo vypije a liekov, čo zje, jej nikto neverí. A prečo by mali, keď všetko vyzerá navonok v poriadku a žena, ktorá už niekoľko mesiacov nevyliezla z domu a svet sleduje len cez okno (a internet) nie je zrovna spoľahlivý svedok.

Anna trpí posttraumatickým stresom, z čoho vznikla jej agorafóbia, teda strach z otvorených priestoroch. Navštevuje ju len jej terapeut (a ešte jedna ženská, ktorej funkciu som už zabudla) a jej podnájomník - to je jej jediný kontakt s reálnym svetom. Inak s ľuďmi komunikuje len prostredníctvom internetu - pomáha ľuďom s agorafóbiou, pretože pred svojou nehodou robila psychologičku. 

Tak, a teraz som vás uviedla do obrazu, o čom je asi tak táto kniha. Musí vám byť jasné, že to nie je veľmi akčné a celkovo sa toho veľa neudialo. Čo by bolo v pohode, keby je tá psychika postáv rozpitvávana viac - Paula Hawkins to v Dievčati vo vlaku zvládla lepšie. Ale napriek tomu, že mnoho scén pôsobí zbytočne a nudila som sa pri ich čítaní, nakoniec sa ukázalo, že tam malo všetko svoj význam, za čo autora chválim. A rozuzlenie sa mi páčilo - hlavne preto, že do toho bola zapojená moja najobľúbenejšia postava. (Asi by som mala uvažovať, čo to o mne vypovedá, ehm.) Ale ja som proste vedela, že je v tej postave niečo viac, aj keď som ju neodhalila. Ten koniec mi riadne vylepšil knihu, bola som z tej postavy úplne nadšená. 

Cez čo som sa ale nevedela prehrýzť bol preklad, ktorý bol miestami veľmi divný. Neznášam slová ako šťabajzna. A jej manžel ju tak volal stále (Akože... Ahoj, šťabajzno). Bolo to odporné, ja byť na jej mieste, tak je už dááávno ex. Taktiež mnohé dialógy zneli neprirodzene. A potom tu bola veta: 

Vím, že je to drsný výraz, ale je pro mě těžké necítit se trochu jako "mešuge".

Opravdu drsný výraz, který mě píchá u srdce.

Fakt by ma zaujímalo, ako to je v origináli, lebo wtf.

Kniha ma však celú dobu udržiavala v napätí, lebo to bolo tak pomotané, že som bola proste zvedavá, čo sa tam vôbec deje. Ak máte chuť na nejaký dobrý psychologický thriller, toto je dobrá voľba. Nepadla som z knihy síce na zadok, ale som rada, že som ju čítala. 

Za knihu ďakujem spoločnosti Albatros media.

Nájdete ju TU.