Keď sa kniha ani len nepriblíži očakávaniam | Zárezy smrti

Autor – Veronica Roth

Originálny názov – Carve the mark

Séria – Zárezy smrti

Diel – 1/2

Vydavateľstvo – Slovart

Rok vydania – 2017

Väzba – hardcover

Počet strán - 417

Hodnotenie na Goodreads – 3,68/ 1 061

Anotácia

Prvý diel novej sci-fi fantasy dilógie od Veroniky Roth, autorky najpopulárnejšej dystopickej série Divergencia – Rezistencia – Experiment.

Vo svete, kde panuje násilie a neprávo, v galaxii, v ktorej niektorí nažívajú v priazni osudu, má každý človek špeciálny dar. Kým väčšina dokáže vyťažiť zo svojho daru čo najviac, Akosa a Cyru pre ich dary zneužívajú. Cyra je sestrou tyrana, čo vládne bojovnému národu. Má dar bolesti a sily, čo jej brat zneužíva, aby tyranizoval svojich nepriateľov. Cyra má však na viac, ako byť nástrojom v bratových rukách. Vzdoruje, je rýchlejšia a bystrejšia, než hockto predpokladá. 

Akos pochádza z mierumilovného národa a je nadovšetko oddaný rodine. Hoci ho ochraňuje jeho neobyčajný dar, keď ho s bratom chytia vojaci vyslaní Cyrinou rodinou, Akos sa snaží len o jediné – zachrániť najskôr brata na úkor vlastného bezpečia. Akos sa tak v sekunde ocitá uprostred Cyrinho sveta, kde panuje neopísateľné nepriateľstvo medzi ich rodinami a národmi. Akos a Cyra stoja pred rozhodnutím – pomôcť si navzájom a prežiť, alebo priniesť jeden druhému skazu.

***

Pôvodne som si nebola istá, či chcem túto knihu čítať. Potom ma na Bibliotéke Erik (ten zo Slovartu, keby ste nevedeli) presvedčil, že chcem. Tak ma na knihu namotal, že som ju okamžite pridala na wishlist a nevedela sa knihy dočkať. Takže keď mi prišla, okamžite som utekala na poštu, aby som ju mohla ísť hneď čítať. Škoda, že som nevedela, že mi za to tá kniha vôbec nestojí.

Btw, mám nový knižný Instagram!

Ja a sci-fi sa moc nekamarátime (preto som mala očividne zároveň s tým rozčítaného Marťana). Nemám rada knihy odohrávajúce sa vo vesmíre a na vesmírnych lodiach. Alebo mimozemšťanov. Vo filmoch a seriáloch mi to moc nevadí. Takže som sa bála, že toto bude to, čo sa mi tu nebude páčiť, ale to, že je to sci-fi som tu ani nevnímala. Neboli tu také tie technické detaily ako trebárs v Naprieč vesmírom či Illuminae. Vlastne sa ukázalo, že to, že je to sci-fi mi vôbec neprekáža. Pravdepodobne preto, že všetko ostatné tam bolo o dosť horšie, takže na toto som sa nemusela sústrediť.
Taktiež som čítala/počula názory od ľudí v zahraničí, že je v tejto knihe rasizmus a ešte nejaké veci, ktoré tam dosť kritizovali. Nič z toho som tam nevidela. Kniha však mala množstvo iných problémov. Navyše bola inšpirovaná chronickou bolesťou, ktorou vraj autorka sama trpela a podľa nej to bol dar. Nie som si istá, čo presne tá chronická bolesť je, ani to nechcem zisťovať, ale ako dar to moc neznie.

Kniha je rozdelená na štyri časti. Tá prvá bola v podstate o tom, ako to všetko začalo. Keď si odmyslím fakt, že veľmi podobne začala Divergencia, tak to bola časť, ktorú som si užila najviac. Škoda len, že mala asi dvadsať strán. Vtedy moje hodnotenie boli tak 4* (vždy si to v duchu hodnotím priebežne, aj keď sa o to nestačím). Od tej doby kvalita knihy a spolu s ňou aj môj záujem veľmi prudko klesali. Príbeh bol veľmi nudný, zdĺhavý, plný zbytočných omáčok naokolo. Dobrú polovicu knihy sa neudialo absolútne nič a potom som bola z knihy už tak znudená, že aj keď sa niečo začalo diať, vôbec mi to neprišlo zaujímavé. Prípadne keď to konečne začalo vyzerať dobre, stalo sa to presne inak, ako som dúfala a chcela a ja som chcela knihu vyšmariť z okna.
Zmenilo sa to až na začiatku štvrtej časti, ktorý bol prekvapivo dobrý, ale po takých 20-30 stranách bolo zas všetko po starom a zas sa nedialo nič zaujímavé.

Veronica možno vytvorila vlastný svet, napriek tomu však na knihe nebolo absolútne nič originálne. Mala som pocit, že všetko, čo sa tu nachádzalo, som už videla alebo čítala niekde inde. Tým pádom ma v knihe vôbec nič neprekvapilo. Svojim spôsobom aj taká Red queen bola mixom rôznych kníh, ale bola napísaná tak dobre, že mi to vôbec neprekážalo, lebo sa to dobre čítalo.

Počula som názory, ako autorka po autorskej stránke dospela a ako je to omnoho lepšie ako Divergencia. Rozhodne nesúhlasím. Keď som čítala tú, tak som sa od nej nepohla, až kým som ju nedočítala, čo som sa od toho nevedela odlepiť. Tu som ten problém nemala. Mojim problémom bolo skôr to, aby som sa k čítaniu prinútila. A čítalo sa mi to naozaj veľmi pomaly.
Vážne, porovnávať tie dve knihy (Rezistenciu a Experiment radšej nepočítam, fakt len Divergenciu) je ako porovnávať holuba s hypogrifom. Alebo starého, polomŕtveho somára s jednorožcom. Chápete. (Hoci tá Rezistencia mala aspoň super cliffhanger. Toto proste nič.)
Kniha vo mne nedokázala vyvolať vôbec žiadnu emóciu (jedine ak by sa rátalo Prosím, nech to už skončí). Celú dobu som len čakala na koniec a keďže nádej umiera posledná, celú dobu som dúfala, že sa stane nejaký zázrak, nastane nejaký wow moment, zvrat, ktorý mi vyrazí dych.
Moja nádej sa dočkala veľmi pomalej a bolestivej smrti. Chúďa.
Chvalabohu, na túto knihu do mesiaca aj tak úplne zabudnem.

Ani k postavám som si nevedela vytvoriť vôbec žiaden vzťah. Na začiatku sa mi síce obaja páčili, ale ako zvyšok knihy, aj oni mi boli postupne ľahostajní. Hoci musím priznať, že Akosa som mala o niečo radšej. Vôbec im nepomohlo ani to, že mali presne také schopnosti ako Juliette a Adam v Shatter me. (Okej, Juliette mala smrtiaci dotyk, nie dotyk, ktorý spôsobuje bolesť, ale pointa bola tá istá. Ešte aj zhodou "náhod" bol Akos jediný, kto sa jej mohol dotknúť.)
To však nebolo nič oproti tomu ako zle bol napísaný hlavný záporák. Akože vážne, už dávno som nenarazila na tak plochého, povrchne napísaného záporáka. Hneď na začiatku zistíte o čo mu ide a tak je to jedna z najpredvídateľnejších postáv ever. Navyše nemá vlastne žiadnu osobnosť. Len je strašne nesympatický. Keďže som niekto, kto si záporákov zvyčajne obľúbi, tak som v duchu plakala a myslela na Lokiho, Dartha Vadera, Mastera, Khana... či Moriartyho (hovorím o seriálovom). No vážne, ten je zvrátený, krutý, miluje spôsobovať ľuďom bolesť, na nikom mu nezáleží. Napriek tomu divák nikdy netuší, čo urobí ďalej, vždy je plný prekvapení. (A Andrew Scott ho zahral proste geniálne, takže sa ho nedá nezamilovať.)

Ešte aj preklad. Akože ktorý človek pod 60 rokov použil posledných 50 rokov v hovorovej reči slovo "drúk"či ,,zabrýzgal"? Tak rozpráva maximálne tak moja prababka a ona rozhodne nie je cieľovou skupinou... či? Tiež ma tam iritovali tie zárezy smrti. Ako názov je to úplne úžasné, avšak do vety to málokedy pasovalo. Zárezy smrti sa nemusia robiť za vraždu. Mnohokrát (vlastne asi vždy) by tam sedeli len "zárezy".

Aby som len nekritizovala, našla som na knihe štyri (!) pozitíva.
Tým prvým je fakt, že z tohoto by bol naozaj skvelý film. Pretože všetká tá omáčka okolo by sa vyhodila a toho deju je tam ideálne tak na hodinu a pol. Vlastne by to mohlo byť fajn akčné a zaujímavé.
Druhým pozitívom je tá nádherná obálka.
A tretím bolo asi tých 50 zaujímavých strán. Čo je však zo 400 stranovej knihy dosť málo.
Posledným bola LGBT tématika. Nebola podstatná, objavovala sa len tak v úzadí, ale aj tak to bolo príjemné prekvapenie.

Táto kniha bola pre mňa obrovským sklamaním. Na to, aký hype okolo nej bol som čakala nejaký zázrak. Nedostala som ani len priemernú knihu. Je to však aj moja vina, že som mala také vysoké očakávania, nebyť nich, možno by kniha dopadla lepšie (povedzme tak na 2*). Do druhého dielu sa už rozhodne nepustím a taktiež nemôžem pridať odporúčanie k tomuto. Pokiaľ sa však do toho plánujete pustiť, malá rada: Nemajte moc vysoké očakávania. (Keď som knihu začala čítať, mala na Goodreads hodnotenie 3,72. O pár dní neskôr to kleslo na terajších 3,68.)
(Oh a mimochodom, ani po prečítaní absolútne nechápem český názov, stále je úplne nelogický.)

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Nájdete ju TU.

Kam ďalej?

• Divergencia - Rezistencia - Experiment
• Divergencia - film
• Letní dny a noci