utorok 3. januára 2017

Úpadok knižnej blogosféry


Tento článok som mala v hlave už strašne dlho v rôznych podobách. A už som dospela do fázy, že mi je srdečne jedno, či tým polovicu blogosféry urazím a všetci ma budú neznášať. A že prídem o polovicu čitateľov. Alebo ma tu budú ľudia chváliť a súhlasiť so mnou, pričom si neuvedomia, že som písala (aj) o nich. Svojim spôsobom článok nie je o nikom konkrétnom, ako sa to občas stáva. Zbadám nejaký článok alebo niečo také a hneď je to podnet k článku, nie. Ale keby mám napísať zoznam blogerov, ktorí mi lezú na nervy, zoznam by bol dosť dlhý. 

Viete, vďaka blogu som spoznala obrovské množstvo ľudí. Oveľa viac, než som pri zakladaní blogu čakala. A mnohí sú úžasní. Milujem stretávanie sa s nimi, či písanie s nimi. Žiaľ, viacerých (hlavne tých z Česka) som ešte nestretla. A je tu až priveľa ľudí, ktorí by do tejto skupinky ešte pred rokom-dvoma patrilo, čo je celkom tragédia.
Pred istým časom mi jeden človek povedal, že som sa podľa neho zmenila. Poznáme sa koľko... tak tri roky? Je to blbosť, vždy som bola dosť egocentrická, tvrdohlavá, namyslená a na prvom mieste sú pre mňa moje záujmy, až potom tých ostatných. Chcem mať vždy to najlepšie. A keď niečo fakt chcem, idem si za tým aj cez mŕtvoly. Svoj blog si robím podľa seba a nikdy som sa nestarala, čo si o tom myslia ostatní. I mean... môj blog, moje pravidlá. Tieto nie nutne negatívne vlastnosti (záleží od uhla pohľadu) som mala vždy, som si ich plne vedomá a nikdy som nepredstierala, že som niečím, čím nie som. Tí, čo ma poznajú, to vedia. 
Jasné, že som dospela, ale podstata mojej osobnosti je stále rovnaká. 
Jediné, čo sa naozaj zmenilo, je môj pohľad na iných ľudí. Platí to o ľuďoch z môjho okolia, ale aj moji blogoví... známi, ktorých už kamarátmi veľmi ani nenazývam. Vôbec netuším, či títo ľudia o tom vedia, alebo nie a vlastne mi to je jedno. 

Neskutočné pokrytectvo, ohováračky a úplne zbytočné žabo-myšie vojny panujú v knižnej blogosfére. Či už na zrazoch alebo internete. Bola som ich súčasťou viackrát, ale s tým končím. 
Strašne veľa blogerov, ktorých či už poznám osobne, alebo čisto skrz blogy sa začali (? Vôbec netuším, či začali, ale všímam si to v poslednej dobe.) správať riadne povýšenecky a tváriť sa, že sú vo všetkom lepší ako ostatní. Všade hľadajú chyby, ale keď na nejakú upozornite vy, tak sú urazení. Majú samozrejme ten najlepší vkus, zatiaľ čo ostatní čítajú braky. 
Polovicu času na zrazoch sa neriešia knihy, miesto toho sú obľúbené ohováračky. Fakt ma štve, že som sa do nich veľmi dlho zapájala, až kým to jedna udalosť nezmenila a ja som si neuvedomila množstvo vecí. Hlavne to, že som sa správala ako úplná krava. Whatever, človek sa zo svojich chýb učí a mňa práve blogovanie a veci súvisiace s tým toho naučili naozaj veľa. 

A teraz stačí osobných vecí a idem trochu obšírnejšie na to, čo ma štve.
Sú to hlavne blogeri, ktorí nie sú medzi nami ešte veľmi dlho, namýšľajú si o sebe, že sú ktovieako úžasní, pritom ich blogy sa podobajú ako vajce vajcu. Medzi nimi sa však občas vyskytne niekto, kto vyniká. A nie v pozitívnom slova zmysle. Grafika za dve minúty v skicári, IQ húpacieho koníka (to nie je urážka, to je fakt. Ako keď sa dotyčná spýta v rozhovore autorky, ktorá píše LGBT literatúru, že či to robí kvôli nejakej perverznej potrebe.)... a množstvo čitateľov. Nebudem blog(y) menovať, Nehovorím, že ja som najlepšia blogerka pod Slnkom, ani náhodou. K tomu som sa nikdy ani len zďaleka nepriblížila. Ale žiaľ, je viacero blogov, ktoré sú vyslovene otrasné. A tie majú byť budúcnosťou knižných blogov? No zbohom...

Potom sú tu blogerky, ktoré sa pchajú každému do zadku. Či už preto, že chcú od iných blogerov reklamu (také tie komentáre Pekná recenzia, pozri môj blog), výhody vo vydavateľstvách (Aj slepý vidí, že tá obálka patrí do grafického odpadu a... Aká krásna obálka, pošlite mi to na recenziu!) a podobne. Neskutočne neznášam pchanie sa do zadku. Ako človeka, ktorý je úprimný, povie svoj názor a nevie sa pretvarovať, ma niečo také brutálne vytáča. Sú blogerky, ktoré to robia veľmi do oči bijúco, niektoré menej, ale na pár z nich by som si vedela hneď spomenúť.

A ďalej mám dôvod, prečo som unfollowla veľa blogov a nechala si len také tie obľúbenejšie. Vyjde nejaká očakávaná kniha - zvyčajne niečo od CooBoo, Fragmentu alebo Yoli a minimálne počas jedného mesiaca sa recenzia na tú knihu zjaví na 9 blogoch z desiatich. Áno, naozaj ma zaujíma sedemdesiatatretia recenzia na xy knihu, sem s ňou!

Minule sme tak s kamarátmi žartovali, že si založíme vlastnú, súkromnú knižnú blogosféru. Takú VIP. Ktorej sa hentie veci týkať nebudú, lebo mám toho plné zuby. Pamätám si, že keď som pred vyše štyrmi rokmi začínala, blogeri mi prišli ako super ľudia a ja som ich chcela poznať čo najviac. Teraz udržujem kontakt s minimom (na druhej strane, tí za to fakt stoja) a často si hovorím, že kam som sa to, dočerta, dostala a ako sa to stalo. 
Viete čo? Nechcem byť súčasťou davu, chcem byť neutrálna. Ako Švajčiarsko. Budem len sama za seba.
(Určite som zabudla na niečo fakt dôležité, čo ma štve, ale k vedeniu takých zoznamov som sa ešte nedostala. Snáď nabudúce.)

15 komentárov:

  1. Zaujímavý článok, je to samozrejme tvoj názor a ja to beriem. Ale napríklad s tými recenziami na nové knihy - že je veľa recenzií na jednu knihu, to je predsa pochopiteľné, nie? Vydavateľstvá rozosielajú na recenzie nové knihy, to je zmysel recenzných výtlačkov, takže pokiaľ niekto spolupracuje, je to dosť pochopiteľné...
    Ohľadom zrazov toho neviem veľa posúdiť, bola som iba na pár, ale páčilo sa mi, záleží akí ľudia sa zrejme zídu a podobne.
    Možno to bude tým že v knižnej sfére blogov nie som až tak dlho alebo že nesledujem až tak veľa blogov, ale ja som sa našťastie k nejakým sporom, vojnám a hádkam nedostala a dúfam, že to tak aj ostatne :-)
    Chápem, že ti nie všetko sadne, každý sme nejaký a aj blogeri, ktorí teraz možno ani nevedia aké chyby robia sa postupne poučia a sami si povedia, že porobili mnoho hlúpostí. No, a keď si nechcú nechať poradiť, musia na to prísť sami :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Já si nejvíc pamatuju, jak jsem před lety (už to bude 6, sakra, to to letí), věděla kdo je autorem jakého blogu a hned podle vzhledu jsem tušila, u koho jsem - byla jich prostě hrstka a když, dalo se to jednoduše vytřídit na ty lepší a horší. Pak jsem z toho tak nějak zhruba na rok vypadala... a teď vždycky někam vlezu a nevím, kde to jsem. :D Nicméně s tebou ve většině bodech souhlasím (haha, není to vlezdoprdelkovství, vždyť víš :D), protože... no se svým blogem a hlavně aktivitou bych se neměla moc vyjadřovat, ale blogosféře by neuškodil nějaký ten úklid.

    BTW. Unboxingy! Neuvěřitelně mě rozčilují unboxingy!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som začala pred vyše 4 rokmi a ani vtedy ešte nebolo až toľko blogov, takže som mala celkom dobrý prehľad a tiež som si vedela podľa dizajnu či prezývky priradiť blog :D
      Ja viem a vôbec to tak neberiem, veď my dve sa často zhodneme, čo sa mi veľmi nestáva :D
      Mne unboxingy až toľko neprekážajú, zas veľa blogov, ktoré sledujem ich nerobí. A ak, tak automaticky prejdem na koniec článku a pozriem na nové knihy :D

      Odstrániť
  3. Nemohu soudit, co se děje na srazech nebo v nějakých diskuzích, protože se takových věcí více méně neúčastním, a když už se vyskytne nějaká "hádka" tak se do nich nezapojuji, protože kolikrát zjišťuji, že to vlastně nemá smysl (nejhorší je přece srážka s blbem). Nicméně máš pravdu v tom, že knižní blogosféra strašně upadla, možná až tak, že je zahrabaná někde v říčním bahně a pochybuji, že se jen tak vzpamatuje. Knižní blogy jsou zakládány za účelem získat co nejvíce recenzních výtisků a hned na ně napsat sluníčkové recenze či články bez větších smyslů. Kvalita vymizela a místo toho ji nahradila mizerná kvantita...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja sa zas do tých hádok niekedy zapájam, lebo mám potrebu vyjadriť svoj názor, čo vzápätí oľutujem, lebo ako vravíš, ľudia sú blbí a ja sa len rozčúlim :D

      Odstrániť
  4. Opravdu zajímavý článek. A souhlasím s tebou a to i přes to, že bloguju teprve necelý rok. Začala jsem si těchto veci všímat taky a jen doufám, že se mezi tyhle blogery neřadím taky, protože jestli ano... No... To nevím, ale naštvalo by mě to, protože je nesnáším. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Absolútne netuším, či sa tam radíš, alebo nie. Nemám ako súdiť, lebo tvoj blog nepoznám :D Ale samozrejme, že to neplatí o všetkých, sem-tam sa nájde výnimka :D

      Odstrániť
  5. Em. Já tě žeru. Tenhle článek není originální, stěžuje si každý druhý. Ale dokázala jsi mě přesvědčit, že máš fakt v chlupatém zadku, co si o tobě lidi myslí (nebo o tvém psaní). Klóbrc dolů. To já asi úplně nedokážu. :D
    A ať už to byl záměr, nebo ne... tohle vyplivnutí dušičky shledávám velmi inspirativním.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Óóó, ďakujem, veľmi veľa to pre mňa znamená.
      P.S. Nemám chlpatý zadok.
      Dúfam.

      Odstrániť
  6. Tohle mě celkem rozesmálo, ačkoliv nemohu než souhlasit. Všelijaké žabomyší války mě absolutně nezajímají, takže o nich nemám tušení, ale co se týče té kvality, máš naprostou pravdu. Co mi na tom ale přijde nejsmutnější je fakt, že dokud se všichni budou vzájemně utvrzovat v tom, na čem jsou, tak se nemají šanci zlepšit a tím ani vytáhnout celou bloggosféru.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Zajímavé. Dalo by se říct, že proto nemam blog. Protože ho mají všichni. Protože už mezi těmi články nevidím rozdíl. Protože nechci patřit do homogenního stáda. Taky pracuji a potřebuji se věnovat svému životu a rodině a dobrá recenze k večeři i s nápaditou grafikou by mého muže nepotesila. Tedy na to nemam čas. Vzpomínám si, jak si kdysi jedna osoba založila blog, cpala své odkazy kde mohla. Zpočátku bylo zábavné si od ní něco přečíst. Ale brzy se objevil syndrom "Jsem bloger, kdo je víc?" A já šla radši do háje.
    Recenze si pisu z čisté radosti z psaní a na už hotové weby a je mi dobře. A možnosti vlastního blogu se i z výše tebou popsaných důvodů zdaleka vyhnu.
    Měj hezký den.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ale zas, mňa to baví a blog je také moje (už väčšie) bábätko :D Ale áno, jasné, že máš pravdu :D
      Aj tebe pekný deň :)

      Odstrániť
  8. Úplne súhlasím. Ja som na komentáre typu - Krásny článoček, pozrieš môj blog? - úplne alergická a na just nepozriem.Úplne z toho kričí, že si môj článok aj tak neprečítala :D.
    A čosi podobné, o čom píšeš, som zažila na jednej nemenovanej literárnej stránke, ktorá združovala amatérskych spisovateľov - poviedkárov, románopiscov, básnikov.... keď som tam začínala, bola tam priateľská atmosféra plná podpory. Po rokoch som odtiaľ navždy odišla, hoci som patrila medzi najlepšie hodnotených autorov - lenže už sa to nedalo zniesť, úspech neúspech, bola mi hanba tráviť čas medzi nimi. Všetko sa zvrhlo na to, že tí najobľúbenejší začali vyslovene šikanovať novo-prichádzajúcich, to ako nevyberane roztrhali na kusy každé nové dielo zo svojej akože "vysokej" pozície, bolo niečo príšerné. Posledná kvapka bola, keď som sa po dlhšom odmlčaní prihlásila s novou poviedkou a dostalo sa mi privítania, že "vitaj v škole!" v zmysle ako..no ideme sa pozrieť na chybičky v texte... teda, isteže, kritika je potrebná, ale ten povýšenečký tón ma omráčil a už od začiatku to zaváňalo negativitou.
    "Problém" asi bol, že nám knižne vyšla jedna maličká zbierka poviedok - a už to išlo z kopca, pretože už si mohli povedať "spisovatelia"...tak mi to niekedy príde medzi blogmi...že spopularizovalo sa slovo BLOGER... a niekedy už keď si niekto rovno povie, že "ahoj, ja som bloger", vidno že si o sebe myslí neskutočné veci, pretože veď on vedie blog, musí vedieť všetko na svete.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja občas napíšem, že sa tam pozriem a nepozriem. Lebo sa mi nechce. A keď musí niekto takto zháňať čitateľov, tak ten blog asi za veľa nestojí. :D

      Odstrániť

Ďakujem vám za každý komentár :)