Vitajte v Alabame v 30. rokoch | Nezabíjajte vtáčika

Autor - Harper Lee
Originálny názov - To kill a mockingbird
Vydavateľstvo - Odeon
Rok vydania - 2016
Väzba - hardcover
Počet strán - 344
Hodnotenie na Goodreads - 4,24/ 2 902 493

Anotácia

V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia zasiahne Spojené štáty hospodárska kríza, hoci ospalého provinčného mestečka Maycomb v Alabame sa dotkne len okrajovo. V tom období je najväčšou starosťou dvoch súrodencov Scout a Jema a ich priateľa Dilla to, ako vylákať z domu miestneho čudáka a čím si skrátiť dlhé chvíle. Keď však obvinia mladého černocha zo znásilnenia bieleho dievčaťa, udalosti naberú rýchly spád. Obhajoby sa ujme Scoutin otec Attikus Finch. Ten považuje právnickú pomoc za svoju morálnu povinnosť. Čaká ho však márny boj s predsudkami, strachom a nevraživosťou. Od obyvateľov mestečka poznačeného rasovou nenávisťou dostáva hanlivú nálepku obhajca negrov, čo sa negatívne dotkne aj jeho detí.

Kultový román Nezabíjajte vtáčika nie je iba o rasizme a justičnej vražde, je to predovšetkým dojímavý príbeh o dospievaní, utváraní si vlastných názorov na svet, morálke, statočnosti a odvahe.

***

Túto knihu som mala vo svojom wishliste veľmi dlho, bola som na knihu skutočne zvedavá. Bola na mojom zozname klasík, ktoré určite musím prečítať. 

V knihe sa skrývajú naozaj krásne a hlboké myšlienky, nad ktorými sa dá zamyslieť. Poukazuje na rasizmus, ale nie z politického hľadiska. Nie je však len o tom. Je to knihe o priateľstve, dospievaní, hodnotách. 

Tiež sa mi páčila postava Attika. Bola to zaujímavá osobnosť a páčili sa mi jeho názory a otvorená myseľ. 

Je obrovská škoda, že bol zanechaný starý, päťdesiatročný preklad (fakt, 1968) a môže vás čiastočne obrať o zážitok z čítania. Jedna vec je zachovanie starej atmosféry a druhá sú "mužovia" či štylistické chyby. 

,,Keď ti niekto povie čosi, čo pokladá za nadávku, to nie je urážka. To len dokazuje, aký je ten človek úbožiak, to ťa nemôže raniť. 

Čo ma veľmi mrzí, väčšinu knihu som len tak rýchlo prelietla, pretože inak som sa nevedela absolútne nezačítať a prinútiť sa do čítania. Neviem, či bol problém v tom, že som v poslednom čase čítala celkom dosť klasík, či náročnejších kníh so sociálonou tématikou, tak som "preklasikovaná" a vyčerpaná z nich, lebo inak neviem. Napísané to bolo výborne, autorka má skvelý štýl. Žiaľ, napriek tomu ma to nebavilo a nezaujalo. 

Myslím si však, že som knihu proste nečítala v správnej dobe a z toho dôvodu mám v pláne si dať niekedy re-reading. Možnože to bude o desať rokov, netuším. Ale rozhodne by som chcela po tom siahnuť znova a patrične si to užiť. 

A z toho dôvodu knihu ani neviem hodnotiť.