Originálny názov - Mördar-Anders och hans vänner (samt en och annan ovän)
Vydavateľstvo - Ikar
Rok vydania - 2016
Väzba - hardcover
Počet strán - 304
Hodnotenie na Goodreads - 3,28/ 1 604
Anotácia
Čo sa stane, keď sa stretnú neveriaca farárka, recepčný z bývalého bordelu a slávny národný zabijak? Táto nesvätá trojica v dobrom aj zlom otrasie celým Švédskom.
Farárka Johanna Kjellanderová nadobro opustila kazateľnicu. Stalo sa tak narýchlo, keď ju kongregácia odsúdila a hádzali do nej spevníky. Nikdy si to povolanie sama nezvolila, donútili ju. Má preto ťažké srdce rovnakým dielom na nebeského aj na vlastného otca.
Per Persson sa tešil na miliónové dedičstvo, lenže majetok deda, konského handliara, sa akosi rozplynul v dyme z dieselových motorov. A tak sa teraz živí ako zle platený recepčný v treťotriednom hoteli, bývalom bordeli.
Vyhnaná farárka náhodou stretne na lavičke v parku recepčného. Obaja sa cítia podvedení predchádzajúcim pokolením a nemajú preto problém podvádzať iných.
Osud im do cesty privedie trochu naivného, svojsky dobrosrdečného, zato poriadne srditého muža. Volá sa Johan Andersson a práve ho prepustili z väzenia, kde si odpykal trest za tri vraždy. Robí, čo môže, ale zarobí málo a alkohol je drahý. Farárka a recepčný sa postarajú o to, že zakrátko sa Zabijak Anders stane známym v celom Švédsku. Títo traja vytvoria nesvätú trojicu a pustia sa do veľmi výnosnej, no úplne pochybnej obchodnej činnosti. Všetko by šlo ako po masle, keby im to gróf, grófka, samotný Pán a jeho Syn tak prekliato neskomplikovali...
Zabijak Anders je typická jonassonovská bizarná postavička, podobne ako storočný starček a múdra analfabetka. Ich príbehy pobavia aj rozosmejú, ale do literatúry vstúpili najmä preto, aby sme hlbšie vnímali svet, ktorý nás obklopuje, a robili ho lepším.
***
Hlavná podoba medzi Zabijakom Andersom a Bohom bola tá, že obaja zabíjali ľudí, ale že Zabijak Anders na rozdiel od Boha ušetril deti.
Na túto knihu som sa veľmi tešila, odkedy som sa dozvedela, že u nás vyjde. Žiaľ, radosť ma čiastočne prešla, keď som videla neveľmi pozitívne názory a recenzie na túto knihu. Takže som sa jej docela bála, pretože som chcela, aby sa mi páčila.
,,Cantharellus cibarius, Agaricus arvensis, uber magnatum... V mene Otca, Syna i Ducha Svätého. Amen."
,,Čo to vraví?" zaujímal sa recepčný, ktorý práve vošiel do miestnosti.
,,Nie som si istá, ale myslím si, že práve uctieval kuriatko, šampiňón a možno hľúzovku."
Mojou najobľúbenejšou postavou (nikdy by som neverila, že to poviem) bola farárka. Bola to úžasná postava, veľmi ma bavilo o nej čítať. Bola taká... dômyselná. Kreatívna, chytrá, prefíkaná a cynická, čo sa spolu s odporom voči svetu ukázalo ako perfektná kombinácia.
Ako je písané v anotácii, Zabijak Anders JE typická postavička autora. Absurdný, divný, ale svojim spôsobom som si ho obľúbila, pretože bol tak komický, že to inak nešlo. Je vlastne veľmi náročné opísať ho, ale pokiaľ ste čítali autorove predchádzajúce knihy, máte istú predstavu.
Akurát Per mi prišiel neveľmi zaujímavý a taký nevýrazný. Aspoň oproti zvyšným dvom.
Milujem štýl písania tohoto autora. Je plný irónie, satiry a riadnej dávky humoru. Ktorý samozrejme nemusí sadnúť každému a treba ho brať s nadhľadom. Možnože to občas síce málinko prehnal a bolo to až za hranicou vtipného, ale to sa nestalo veľmi často, väčšinou to odhadol správne. Akurát varujem, že je tu veľmi veľa vtipov na adresu cirkvi či Boha, takže ak ste na také veci alergickí, radšej sa tomu vyhnite. Ja som sa ale zabávala.
Konečne ma niečo poriadne bavilo. Aj keď vlastne autor nepriniesol nič nové. Je to jeho typická štýl, typický humor, typický príbeh, typické postavy. Svojim spôsobom mi kniha pripomínala Starčeka, hoci ten bol lepší, lebo bol prvý. A potom je tu Analfabetka, ktorá nastavila latku tak vysoko, že ju len tak niečo neprekoná.
Aj keď to považujem za najslabšiu autorovu knihu, naozaj som si ju užila a chcem ešte veľa Jonassovych kníh čítať (tak by si mohol švihnúť a písať niečo ďalšie), pretože sú výborné a vtipné.
Akurát Per mi prišiel neveľmi zaujímavý a taký nevýrazný. Aspoň oproti zvyšným dvom.
Per sa nikdy nezaťažoval nejakým náboženstvom, ale kňaz je kňaz, a tak si pomyslel, že tá žena si zaslúži rovnaký rešpekt ako vrahovia, narkomani a zúfalci, s ktorými prišiel do styku. A možno ešte väčší.
Konečne ma niečo poriadne bavilo. Aj keď vlastne autor nepriniesol nič nové. Je to jeho typická štýl, typický humor, typický príbeh, typické postavy. Svojim spôsobom mi kniha pripomínala Starčeka, hoci ten bol lepší, lebo bol prvý. A potom je tu Analfabetka, ktorá nastavila latku tak vysoko, že ju len tak niečo neprekoná.
Aj keď to považujem za najslabšiu autorovu knihu, naozaj som si ju užila a chcem ešte veľa Jonassovych kníh čítať (tak by si mohol švihnúť a písať niečo ďalšie), pretože sú výborné a vtipné.
Kam ďalej?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem vám za každý komentár :)
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.