Sex, drogy, rock´n´roll | Jak stvořit dívku

Autor - Caitlin Moran
Originálny názov - How to Build a Girl
Vydavateľstvo - Host
Rok vydania - 2016
Počet strán - 360
Hodnotenie na Goodreads - 3,67 /14 575

Anotácia

Co byste dělali, kdybyste během dospívání zjistili, že to, co vás rodiče naučili, prostě nestačí?

Píše se rok 1990. Čtrnáctiletá Johanna Morriganová si v místní televizi utrhla tak příšernou ostudu, že se rozhodla, že nemá žádný důvod být dál Johannou. A tak si vymyslí identitu Dolly Wildeové — hubaté gotické hrdinky a sexuální průzkumnice se zálibou v alkoholu! Zachrání svou chudou bohémskou rodinu tím, že se stane spisovatelkou — podobně jako Jo v románu Malé ženy nebo sestry Brönteovy —, ale bez té části o umírání v mladém věku.

V šestnácti kouří cigarety, opíjí se a pracuje pro hudební magazín. Píše pornografické dopisy rockovým hvězdám, má všechny druhy sexu se všemi druhy mužů a pitvá hudební skupiny ve svých recenzích o šesti stech a méně slovech.

Ale co se stane, když si Johanna uvědomí, že její Dolly má jednu fatální chybu? Stačí krabice plná nahrávek, stěna plná plakátů a hlava plná paperbacků k tomu, aby se dala stvořit dívka?

***

Na túto knihu som mala zálusk už naozaj dlho. Jednak som už od autorky čítala Morantologiu, ktorá sa mi naozaj páčila a táto kniha vyzerala proste skvelo. Žiaľ vydanie tejto knihy dvakrát presunuli (pôvodne to malo byť ešte v apríli či máji), čo ma veľmi mrzelo, keďže som sa jej nevedela dočkať. 

,,Umřela babča - a ty po ní zdedíš postel," oznámil mi táta loni v dubni. 

,,Babička umřela," kvílela jsem. ,,Babička umřela!"

,,Jo - ale ty dostaneš její postel."

Po troch riadkoch si ma táto kniha absolútne získala. Bolo to zaujímavé, odvážne a nezvyčajné na začiatku knihy. Autorka sa s ničím nepárala, nedávala si servítku pred ústa a všetko opisovala drsne tak, ako to bolo. A zároveň to bolo veľmi vtipné a ja som si čítanie užívala. To mala Johanna štrnásť rokov a bola iba Johannou. Bola to normálna baba, ktorá sa často dostávala do trápnych situácií, ale bola sama sebou. Jej myšlienky, činy a celkovo boli veľmi podarené. Autorka krásne opisuje chudobnú rodinu začiatkom deväťdesiatich rokov. Bolo to napísané a vytvorené úplne geniálne. Presne to splnilo moje očakávania, ktoré som mala vďaka anotácii.

Lenže žiaľbohu, kniha mala ešte ďalšie dve časti. A tie neboli ani zďaleka také super ako tá prvá.  Od druhej ma to už bavilo oveľa menej. Johanna sa stala Dolly a postupne dospela k sedemnástim rokom. Masturbovala na každej druhej strane a verte mi, že je určitá hranica, po ktorú to čitateľ zvládne, kým mu to začne naozaj liezť na nervy. Vážne, uspokojovala sa viac, než Ana a Christian spolu spali vo všetkých štyroch knihách (aj keď som Greya ešte nečítala). Keď sa konečne dopracovala k prvému sexu, čitateľ to ani neberie ako nejaký veľký úspech, pretože je už dostatočne otrávený. Ďalej dej vystihuje sex, drogy, rock´n´roll. Presnejšie to už nejde. A napriek tomu, že Johanna mala vo veľkej obľube hrať sa na drsňáčku, ale keď sa neuspokovala, revala. Takže to ani veľmi nezachraňovala hlavná postava. A ja som bola miestami naozaj zúfala.

,,Ježiši, jestli nás z tohohle vysekáš, tak slibuju, že nebudu aspoň měsíc onanovat. Měsíc se sama sebe ani nedotknu. Ani jen tak neumyslně ve vaně. A nebudu se ani dívat na tu fotku, kde dva hipisáci dělají orál a je vidět, jak ji přitom dovnitř strká prsty. Tohle bude má posvátna oběť, můj pane."

(Vydžala deväť dní.)

Ale malo to aj pozitíva. Jedným z plusov je humor. Od druhej časti viac zriedkavý, ale predsa občas nastali časti, na ktorých som sa naozaj poriadne nasmiala. A to napriek tomu, že som bola ne verejnosti. Nebudem ich však vypisovať, keďže ma čítajú aj ľudia pod osemnásť. Ďalším pozitívom, ktoré je podstatné trochu menej, ale tešilo ma to, je to, že tam bolo spomínaných veľa rôznych kníh. Vrátane napríklad Anny zo zeleného domu. 

No a potom postavy. Krissi aj John Kite boli skvelé, sympatické a pekne prepracované postavy, ktoré však dostali málo priestoru na môj vkus. 

Celkovo bola pre mňa kniha sklamaním. Najväčším kameňom úrazu boli zrejme moje privysoké očakávanie, keďže nebyť nich, tak by som bola asi menej prísna. Ale tu som skrátka očakávala oveľa viac. Dokonca som tú knihu aj čítala priveľmi dlho, nakoľko som sa nevedela začítať a často som ju už po pár stranách odložila. Caitlin Moranová má však úžasný štýl písania a hoci jej toto podľa môjho názoru veľmi nevyšlo, tak na jej tvorbu určite nezanevriem. Toto však bolo veľmi jednotvárne a keby tretinu knihy vyhodila, bolo by to o dosť lepšie. 

A tak veľmi som chcela tú knihu milovať...

Za knihu ďakujem internetovému kníhkupectvu Pre školy.

Vy si ju môžete objednať TU.

Kam ďalej? 

• Morantologie