Originálny názov - Made you up
Vydavateľstvo - Yoli
Rok vydania - 2015
Počet strán - 352
Hodnotenie na Goodreads - 4,11 /6 350
Anotácia
Stredoškoláčka Alex je
schizofrenička a každý deň zvádza ťažký boj, aby rozoznala skutočnosť od
halucinácie. Napriek ťažkému ochoreniu je Alex pevne odhodlaná zachovať
si zdravý rozum a ísť na vysokú školu. Vernými spoločníkmi na jej
neľahkej ceste sú fotoaparát, magická guľa a jej mladšia sestra Charlie,
ktorá ako jediná pri nej stojí za každých okolností.
Všetko sa vyvíja nádejne, ale potom sa začne nový školský rok a ona stretne Milesa, chalana, pri ktorom sa jej rozbúši srdce. Je naozaj skutočný? Nevymyslela si ho? Skôr ako spozná pravdu, nájde si nových priateľov, povymetá večierky, zamiluje sa a zažije všetky slasti a strasti tínedžerského života. Alex je naučená žiť vo svojom svete. Zvládne aj ten náš?
Všetko sa vyvíja nádejne, ale potom sa začne nový školský rok a ona stretne Milesa, chalana, pri ktorom sa jej rozbúši srdce. Je naozaj skutočný? Nevymyslela si ho? Skôr ako spozná pravdu, nájde si nových priateľov, povymetá večierky, zamiluje sa a zažije všetky slasti a strasti tínedžerského života. Alex je naučená žiť vo svojom svete. Zvládne aj ten náš?
***
Táto kniha ma zaujala ešte dávno pred vydaním, pretože vyzerala skvelo. Ale keďže ma v poslednej dobe zaujali hneď dve Yoli contemporary knihy, na ktoré som sa veľmi tešila, trochu som sa obávala aj tejto. A vôbec ma neteší fakt, že opávnene.
Alex nie je zaujímavá postava ani trošku. Už tu sa prejavuje šablóna, pretože postáv ako ona sú milióny. Akurát mala schyzofréniu. Ktorá sa väčšinu knihy prejavovala dosť slabo. Faktom je, že mi bol jej osud celkom ľahostajný. A ona mi neraz liezla na nervy, hlavne svojou vzťahovačnosťou.
Zaujímavou postavou bol akurát Miles, ktorý bol tajomný a zaujímavý. Nebyť neho, asi sa unudím k smrti. Ten jediný ma naozaj zaujímal, pretože mal nejakú hĺbku a osobnosť. Asi vďaka nemu som knihu nevyšmarila z okna.
Začalo sa to ako obyčajný young adult románik, akých som čítala už veľa. O obyčajnej postave, ktorá nastupuje na strednú, o obyčajnom života tínedžerky. A tak. Akurát so schyzofréniou, ktorú takmer nie je poznať. Fajn, povedala som si, to sa môže zlepšiť. Stále autorka môže vypustiť nejakú bombu, z ktorej mi padne sánka.
Najprv som sa však musela zmieriť s tým, že ma kniha absolútne nebavila. Nič originálne, nič super. A ešte aj zdĺhavé a divné. Nič, čo by som už nečítala. A práve to je ono. Keby chcem príbeh, ktorý som už čítala, dám si re-reading danej knihy, nepotrebujem nachádzať kópiu v inej knihe. (Ale konečne som si už založila na Goodreads poličku Deja lu, čo je úžasná slovná hračka. Vo francúzštine to znamená už čítané.)
A potom keď autorka vypustila tú "bombu", zas sa vo mne nič nepohlo, pretože mám dojem, že kníh s podobným záverom sa v poslednej dobe vynoruje celkom dosť. Alebo len mne sa dostávajú do rúk. Niečo také ma skrátka očarí prvýkrát, nie xy krát.
Alex nie je zaujímavá postava ani trošku. Už tu sa prejavuje šablóna, pretože postáv ako ona sú milióny. Akurát mala schyzofréniu. Ktorá sa väčšinu knihy prejavovala dosť slabo. Faktom je, že mi bol jej osud celkom ľahostajný. A ona mi neraz liezla na nervy, hlavne svojou vzťahovačnosťou.
Zaujímavou postavou bol akurát Miles, ktorý bol tajomný a zaujímavý. Nebyť neho, asi sa unudím k smrti. Ten jediný ma naozaj zaujímal, pretože mal nejakú hĺbku a osobnosť. Asi vďaka nemu som knihu nevyšmarila z okna.
Začalo sa to ako obyčajný young adult románik, akých som čítala už veľa. O obyčajnej postave, ktorá nastupuje na strednú, o obyčajnom života tínedžerky. A tak. Akurát so schyzofréniou, ktorú takmer nie je poznať. Fajn, povedala som si, to sa môže zlepšiť. Stále autorka môže vypustiť nejakú bombu, z ktorej mi padne sánka.
Najprv som sa však musela zmieriť s tým, že ma kniha absolútne nebavila. Nič originálne, nič super. A ešte aj zdĺhavé a divné. Nič, čo by som už nečítala. A práve to je ono. Keby chcem príbeh, ktorý som už čítala, dám si re-reading danej knihy, nepotrebujem nachádzať kópiu v inej knihe. (Ale konečne som si už založila na Goodreads poličku Deja lu, čo je úžasná slovná hračka. Vo francúzštine to znamená už čítané.)
A potom keď autorka vypustila tú "bombu", zas sa vo mne nič nepohlo, pretože mám dojem, že kníh s podobným záverom sa v poslednej dobe vynoruje celkom dosť. Alebo len mne sa dostávajú do rúk. Niečo také ma skrátka očarí prvýkrát, nie xy krát.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Vy si ju môžete objednať TU.
Na tuhle knihu se rozhodně chystám - fakt mně zajímá, jak si autorka poradila se zachycením schizofrenie, to je totiž fakt docela tvrdý oříšek. Díky ohlasům jsem zatím měla od knihy dost vysoká očekávání, po tvém hodnocení k ní budu přistupovat přeci jen o něco střízlivěji :)
OdpovedaťOdstrániťDobre, možno budeš menej sklamaná ako ja. Alebo sa ti to bude páčiť ako väčšine...
OdstrániťPre mňa to bola v poslednej dobe kniha s prekvapivým rozuzlením a bavil ma dej. Možno sa ti páčia knihysiným príbehom, možno ti tam niečo vadilo alebo chýbalo. Podľa mňa nie je nič zlé na tom, ani to nie je divné, keď sa vychvaľovaná kniha nepáči, mne sa to stalo už viackrát :) Ale môžem povedať, že pre mňa bolo vykreslenie schizy lákavé.
OdpovedaťOdstrániťP.S. Som rada, že som natrafila na niekoho, kto hodnotí "budkou" Tardis :D
A tak sto ľudí, sto chutí. Mne sa proste nepáčila :D
OdstrániťDúfam, že som jediná, lebo minimálne u nás som bola prvá a keby niekto opakuje, tak ho asi zabijem :D
Juj skoda, taky nevyuzity potencial...osobne poznam chlapca s touto diagnozou a tiez ju nema napisanu na cele a predsa je jeho zivot obcas tak smutne dobrodruzny, ze by vystal na fascinujucu knihu... zeby autorka nevedela, co pisat, tak stavila na sokujuce slovicko?
OdpovedaťOdstrániťNiečo také. Proste príbeh ako milión ďalších, len má hlavná hrdinka schyzofréniu.
Odstrániť