Obal má predávať. Nie odstrašiť zákazníkov.

Po včerajších debatách na mojej Facebookovej stránke je jasné, že nie som jediná, kto si všimol, že pôvodné obálky slovenských a českých vydavateľstiev idú dolu kopcom. 

Ono sa síce hovorí, že nemáme súdiť knihu podľa obalu, avšak niečo také je prakticky nemožné. Obálky majú potenciálneho čitateľa upútať. Keby to tak nebolo, nikto si nedá tú námahu nejaké obálky vôbec vytvárať, všetky obálky by boli rovnaké. Jednofarebné s názvom. 

Obálka je jedným s najhlavnejších aspektov, vďaka ktorým danú knihu vyberiete z poličky kníhkupectva a začnete sa o ňu zaujímať. 

Z toho dôvodu mi príde celkom logické, aby si na nich dali vydavateľstvá sakra záležať. V poslednej dobe mi však príde, že tento aspekt veľmi podceňujú. 

Na Slovensku a v Čechách nie je nedostatok šikovných grafikov. Ako zrejme viete, chodím na umeleckú školu a hoci ja sama nie je som dostatočne talentovaná, aby som sa tomu mohla naozaj venovať (hoci pri pohľade si vravím, že nejaký talent je vlastne úplne zbytočný, keď sú nároky nulové), ale len v mojej triede je veľa naozaj veľmi talentovaných ľudí, ktorí vedia vytvoriť úžasné veci. Preto ani na sekundu neverím, že vydavateľstvá nevedia nájsť šikovných ľudí, ktorí spravia také obálky, z ktorých ľudia padnú na zadok.

Hentých by som vyhodila v momente.

Napriek tomu sa mi v poslednej dobe stáva stále častejšie, že niekto zverejní obálku na mnou veľmi očakávanú knihu a ja si poviem, že si ju radšej zoženiem v angličtine. A to fakt nie je niečo, čo by mali vydavateľstvá chcieť. Ja rozumiem, že originál obálky sú častokrát moc drahé, prípadne nemajú možnosť ich odkúpiť z iného dôvodu. Avšak cieľom je vždy zisk, ale občas si musím hovoriť, že či naozaj očakávajú, že nejaký budú mať, keď sa tým knihám budú čitatelia v kníhkupectvách vyhýbať oblúkom a na internete radšej vymažú históriu a pokúsia sa zabudnúť, že niečo také vôbec videli. 

Vždy som vnímala ako experta na takýto prípad vydavateľstvo Egmont.

Mesačným kronikám som sa veľmi dlho vyhýbala práve vďaka tomu, že ma odradzovala obálka Cinder. Normálne sa bojím, čo spravia s Winter.

Tady a teď má jednu absolútne dokonalú obálku, ktorá ukazuje, že toto určite áno. Ale tá česká nie. Ani náhodou.

Pri Včera tě budu milovat som registrovala knihu ešte pred českým vydaním. A spočiatku som vôbec netušila, že toto je kniha, na ktorú som si brúsila zuby už dávno. Oh, a vždy som obdivovala obálku. 

A môj osobný "favorit" je séria Temné vody, ktorej prvý diel Jed ma zaujal práve vďaka dokonalej obálke. Lenže tá bola samozrejme odkúpená, pričom obálky zvyšných dvoch dielov robili sami. A nebyť toho, že som sa do jednotky zamilovala, po týchto by som určite nesiahla. Fuj, fuj, to si ten skvelý príbeh.

No a v poslednej dobe mi spôsobilo hneď dva infarkty vydavateľstvo Talpress. A nebola som jediná.

K Mladým vyvoleným sa vyjadrovať nemusím. Nenarazila som ani na jedného človeka, ktorému by sa obálka páčila, pretože ak ju nazvem hnusom, tak jej ešte lichotím. Proste blééé! 

Mojim včerajším veľkým sklamaním sa stala obálka na Deník alchymistky. Tešila som sa, že to idú vydať, kniha vyzerá skvelo, ale stačil jediný pohľad na to, aby som pochopila, že toto musím zháňať v angličtine. S touto úžasnou obálkou.

Po nádhernom slovenskom Metalurgovi vyšlo v Čechách Ocelové srdce. Byť Čechom (a neviem, že dvojka v slovenčine zrejme nevyjde), určite by som si to nekúpila. 

A ostatné...

Blacková je síce o dosť lepšia, než bola pôvodná česká obálka, ale stále to nie je nič úžasné. 

Vězeň noci a mlhy by bol v pohode nebyť tej strašnej farebnosti a zlému kontrastu. Oh, a fontu. 

Baba, ktorá kreslila obálku na Nevypovedané robí skvelé veci. Ale toto je strašné. Akože fakt. Predovšetkým tá farba je neskutočne rušivá... Takže už to mám doma v angličtine. 

Sladké zabudnutie je veľmi pokazené tým pávým perom. Ale že dosť. Keď si pomyslím na ten dokonalý originál, chce sa mi plakať. A to ešte nespomínam to, že mi obálky s polonahými telami prídu fakt lacné. Že asi kniha nemá čím iným zaujať. 

Život jedna báseň vyzerá ako tínedžerská vec pre dvanástky, Všechno úplně všechno je strašné, takže zas som si to radšej prečítala v angličtine, nakoľko tá obálka je dokonalá. 

A Divergent Czech síce nie je preložené a nemá to inú obálku, ale katastrofa je to aj tak. 

A potom sú tu ďalšie prípady. Ako CooBoo. Bola som zvyknutá na vysokú kvalitu ich obálok, ale v poslednom čase to ide s kopca aj s týmito. A to dokonca aj v prípade, že odkúpia naozaj krásnu originál obálku. Totižto font spraví neskutočne veľa a netreba tam dať prvý, ktorý Photoshop či Illustrátor ponúka, že. Toto je síce niečo, čo asi veľa množstvo ľudí neregistruje a u mňa to je už školská deformácia, ale je to rovnako dôležité ako obrázok na obálke...

Nakoniec prípad, ktorý je síce odkúpený z angličtiny, ale radšej to chcelo novú obálku, pretože...

Aby som len nekritizovala, je tu niekoľko obálok, ktoré sú podľa mňa ešte podarenejšie ako originál. 

Takže drahé vydavateľstvá, vidíte, že to ide. 
(Na viac som si žiaľ, nespomenula.)

A ako to vnímate vy? Dokáže vás obálka namotať/odradiť od knihy?