nedeľa 7. decembra 2014

5. Príbeh začínajúci slovami "Myslel som, že som videl..."


Naozaj netuším, ako sa z tej témy stalo toto. Trochu depresívne, trochu hlúpe. Stačil k tomu jeden ufňukaný status na nejakej bezvýznamnej facebookovej stránke.
No a ja, keď som prišla s "geniálnym" nápadom spracovať to. Trochu inak.



Myslel som, že som videl nádej. Lásku. Ako svetlo na konci tunela. Ale po pár krokoch zhasla. A ja som sa opäť ocitol v úplnej tme.
Sám. Bez možnosti úteku. Bez svetla. Bez nádeje.
Bez lásky.
Nemám nikoho. Nikoho, kto by ma miloval, nikoho, komu by na mne záležalo.
Som sám ako prst stojaci na prahu spoločnosti. Na kraji sveta.
Okolo mňa sú len duchovia. Prázdne schránky chodiace okolo mňa zo všetkých strán. Všetkými smermi. Nevidia ma. Nepočujú. Nevnímajú.
Je tu len jeden človek.
Ale osud mi šťastie nedopraje.
Nie s ním.
Nie s človekom, ktorého milujem.

Have you ever needed someone so bad? Have you ever wanted someone you just couldn't have? Did you ever try so hard that your world just fell apart...?
Spoznali sme sa na internete. Náhodou. To bolo pred dvoma rokmi. Odvtedy sme si písali. Stále. O všetkom. O ničom. Môžem mu povedať čokoľvek. Je to jediný človek, ktorý ma dokáže pochopiť. Ktorý mi rozumie.
Nie som si istý, kedy som sa doňho zamiloval. Viem len, že sa to stalo.
Lenže má to háčik. Veľa háčikov. Celé rodinné balenie.
Je o desať rokov starší.
Zadaný.
Býva vo vedľajšom štáte.
Nikdy sme sa osobne nestretli.
Je to hlúpe. Nadávam si za to. Stále. Viem, že by som sa iným smial. Vždy mi to pripadalo hlúpe. Detinské. Láska cez internet. Pff! Výmysel trinásťročných puberťačiek.
Lenže srdcu neprikážem. A aj keby som to chcel zmeniť, nejde to.
Trpím ďalej.
On o tom nevie. A nikdy sa to nedozvie. Nemôže. Pretože pomyslenie, že by som oňho úplne prišiel ma zabíja. Musím mu pripadať ako dieťa. Hlúpe dieťa. Nikdy by ma nechcel.
Nikdy nebudeme spolu.
Nikdy...
Budem navždy sám. 

7 komentárov:

  1. To je super projekt! :) A tvůj článek je fakt povedený, je pravda, že krapet depresivní, ale psát umíš hezky. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tak to je skvěle napsané, sice máš pravdu že trochu depresivní, i když já bych spíš řekla, že smutné, ale je to úžasné! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :3 Tieto pochvaly mi robia obrovskú radosť :)

      Odstrániť
  3. huhuhu ... brouku ... máš to boží!
    Ta depresivonst ... to bych neřešila.
    Hle mé kreativní okýnko! :D


    Myslel jsem, že jsem viděl stonožku kříženou s tarantulí, v kabelce měla sedmihlavou saň a na hlavě hnízdo fénixů.
    Myslel jsem, že jsem viděl stonožku kříženou s tarantulí, co vraždí ubohé dětičky a jejich nožičky nechává ležet na zemi.
    Myslel jsem, že jsem viděl stonožku kříženou s tarantulí, která za všechno může.
    Pravda je jiná.
    Myslel jsem, že jsem viděl stonožku kříženou s tarantulí, na kterou bych svalil svou vinu.
    Pravda je jiná.
    To já - JÁ - vraždil ubohé dětičky a jejich končetiny nechával ležet na zemi.
    Myslel jsem, že jsem viděl stonožku kříženou s tarantulí .. jenže ta mě nespasí.
    Pravda je jiná. Musím ji nést.

    Podpisy rozdávám každou neděli! :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :3 To tvoje je samozrejme fantastické :D Ak zajtra nezabudnem, tak ti pošlem jednu svoju :D
      A nejakú nedeľu si na teba určite vyhradím ;)

      Odstrániť

Ďakujem vám za každý komentár :)

Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.